Je lepšie byť single alebo vydatá s deťmi? Jedinečné príbehy slovenských žien

Gabriela Bachárová, Patricia Poprocká, 4. júla 2019 o 19:31

Single ženy, ktoré sa nemusia starať o deti a nemajú na krku ani muža, sú vraj šťastnejšie a zdravšie ako ich vydaté kamarátky s potomkami. Aspoň to je záver výskumu, ktorý predstavil psychológ Paul Dolan z London School od Economics. Čo si o tom myslia slovenské mamičky a ženy, ktoré žijú samé? Prečítajte si unikátnu sondu do myslenia našich žien.

Bez detí by to nebolo ono, hoci je to často ťažké, zhodujú sa slovenské mamičky.

Foto: Shutterstock.com

Behaviorálny psychológ Paul Dolan tvrdí, že podľa jeho výskumu žijú single ženy lepší život ako matky a manželky. Majú viac priestoru na seba, lepšie zdravie a lepšiu fyzickú kondíciu, žiju dlhšie a vyznačujú sa väčším optimizmom. Vydaté ženy naopak viac trpia úzkosťami a depresiami a ani finančná či emočná istota, ktorú im muž dáva, to nedokáže vylepšiť. U mužov je to pritom presne naopak. Podľa experta na ľudské šťastie sa ženatí muži majú oveľa lepšie ako tí, ktorí žijú sami.

Čo na zistenia prieskumu hovoria slovenské mamy...

Materstvo ešte stále predýchavam

Veronika Mišíková Bardíková s rodinou.

Foto: archív Veroniky Mišíkovej Bardíkovej
Keď som zistila, že čakám bábätko, všetci sme sa tešili. Takmer každý, s kým som sa rozprávala, mi hovoril, aké je materstvo krásne a aké to bude úžasné, keď sa dieťa narodí. Som mamou už takmer 17 mesiacov, mám zdravého a šikovného syna, ale musím sa priznať, že s hľadaním šťastia stále bojujem. Nikto ma totiž nepripravil (a asi sa to ani nedá) na to, že pri dieťati treba byť neustále v pohotovosti. Jedine vy dokážete naplniť jeho potreby najlepšie, a tým pádom na tie vaše takmer nezostane čas.

Niekedy počujem, ako rodičia poznamenajú, že už si ani nepamätajú na život pred deťmi. Nuž, ja si ho stále pamätám veľmi živo, bol skvelý a šťastie som pociťovala oveľa častejšie ako v týchto dňoch. Pravidelne sa pýtam samej seba, či mi niečo neuniká. Svojho syna veľmi ľúbim, teším sa, ako rastie a ako sa mu darí, ale tú zmenu, ktorú priniesol do môjho života, ešte stále predýchavam.
Veronika Mišíková Bardíková, novinárka

Niet väčšieho šťastia ako narodenie dieťaťa

Martina Mikušová so synom.

Foto: archív Martiny Mikušovej
Moja odpoveď znie jednoznačne: Keď som bola single a bezdetná, bola som šťastná práve tak. A teraz som zadaná a mamička a šťastná takisto. Vnímam obe kategórie rovnocenne, ak si to tak žena želala a vybrala. Ja osobne som už potom po deťoch túžila. Musí to vychádzať z vnútornej potreby, náklonnosti k deťom a samozrejme je potrebné mať k tomu aj vhodného partnera.

Je iste nejaké percento žien, ktoré nemajú muža a deti, ale chceli by mať. Z nejakých príčin je to tak a určite dokážu svoj život prežiť napokon šťastne. Sú aj ženy, ktoré mať deti nechcú. Akákoľvek voľba, ktorá učiní človeka šťastným, je správna. Je toľko kombinácií, ktoré môžu v živote nastať. Mňa však už život v rodine napĺňa viac ako bez detí. Prítomnosť dieťaťa dala môjmu životu hlbší zmysel. Neviem si predstaviť väčšie šťastie ako narodenie zdravého dieťatka. Mne sa v živote nič krajšieho nestalo.
Martina Mikušová, podnikateľka

Najlepšie z mojich vzťahov sú deti

Silvia má štyri deti z dvoch vzťahov. Podľa predstáv jej nevyšiel ani jeden. S manželom sa rozviedla pred desiatimi rokmi a s momentálnym partnerom, otcom jej dvoch mladších detí, spolu tiež nežijú. Deti si striedajú a občas sa niekam vyberú aj spolu ako celá rodina.

„Áno, chcela by som mať normálnu domácnosť, normálnu rodinu. Momentálne to však nie je reálne, takže beriem a cením si aspoň to, čo mám.

Vždy vravím, že som a budem vďačná za moje deti. Aj keď je to niekedy ťažké, deti sú to jediné, čo z mojich vzťahov nikdy neoľutujem.

Všetky štyri sú perfektné a jedinečné, robia mi radosť a som hrdá na každé jedno z nich. Vďaka nim viem, že žijem, lebo ma nútia byť stále aktívnou. Vďaka nim som dobrou „manažérkou“, ako každá mama.

Robia ma šťastnou všetkým. Keď niečo dokážu, alebo sa im niečo podarí v škole, alebo majú nejaké vystúpenie... To je milión maličkostí.

Musím tiež ešte povedať, že ja a moje deti máme šťastie v tom, že obaja ich otcovia sú ako otcovia vynikajúci. Napriek nezhodám v partnerstve sa deťom venujú ako to len ide a ľúbia ich. A aj z toho sa teším.

Ak to mám teda zhrnúť, nemám všetko, čo by som chcela, ale zasa nie som ani celkom nešťastná. Mám deti, a to je to najcennejšie.

Žiadneho muža som neľúbila tak veľmi ako ľúbim svoje deti. Materinská láska je najsilnejšia, ľúbiš bez výhrad, aj keď ťa tie deti hnevajú a zlostia, vždy im odpustíš, no v podstate ani nemáš čo odpustiť...“

Niekedy by som najradšej bola sama bez detí…

Nikdy som nebola bez muža. V dvadsiatich som sa vydala, už je to 22 rokov. Máme tri deti. Môj názor je, že každý má svoje priority. Poznám ženy, ktoré sa vydať nechcú a po deťoch netúžia. Sú však aj ženy, ktoré by chlapa a deti chceli, ale nepodarilo sa im to. Buď muža nenašli alebo ich sklamal a ony si povedali, že už nikdy viac.

Ja som žila bez otca, boli sme chudobní, mama vychovávala nás tri deti. Keď som sa vydala, môj ekonomický status sa zlepšil, žijeme si ekonomicky dobre. Obaja sme s mužom zamestnaní. Nehovorím, že rozhadzujeme, ale máme všetko, čo potrebujeme. A na to, čo chceme, si musíme našetriť alebo si to odoprieť.

Niekedy závidím ženám v mojom okolí – jedna je rozvedená a má už veľké deti a druhá, päťdesiatnička je slobodná a bezdetná – že prídu domov a majú „veget“. Ja po príchode domov nastupujem na druhú smenu a neustále riešim milión vecí, stále je niečo.

Mám dvoch chlapcov a jedno dievča, to je teraz v ťažkej puberte. Nevravím, že máme zlý vzťah, ale neustále papuľuje, odvráva, odmieta čokoľvek urobiť. Je to večný boj a dosť tým trpím. Musím sa priznať, že deti by som niekedy najradšej nemala.

Ale… Idem teraz na týždeň bez detí a muža k svojej mame, ktorá je na vozíku, postarať sa o ňu, pretože sestra, ktorá to robí, odchádza na dovolenku. Teším sa na to, ale viem, že už po dvoch troch dňoch im začnem vyvolávať, pretože mi budú chýbať.

S manželom vychádzam celkom dobre, kameň úraz je v tom, že žijeme v dome so svokrom, ktorý je diktátor a všetko musí byť podľa neho. Ak by som sa vydávala ešte raz, tak len pod podmienkou, že budeme bývať sami. Ak by som mala, kam ísť, zbalím deti a mužovi poviem: Buď pôjdeš s nami, alebo si zostaň tu.

Nikdy by som si nedala vziať dieťa. Keď som však otehotnela s najmladším synom, bol to šok, s tehotenstvom som nerátala. Začali sme splácať hypotéku a niežeby klesol náš štandard, ale všetko sme muselo začať násobiť tromi. A na niektoré veci jednoducho už peniaze nezostávali.

Nechcem svoje deti rozmaznávať a všetko im dopriať, ale sama som ako dieťa nechodila na tábory ani na výlety, lebo na to mama nemala. Často sme jedli trikrát denne chlieb s maslom. Chcem preto, aby moje deti mali, čo potrebujú. Keď mal najstarší prvé sväté prijímanie, krstným som povedala, nech mu namiesto daru dajú peniaze, sto eur na tábor. A hostinu nám zaplatil príbuzný. Mať tri deti nie je finančne jednoduché.

Najlepšie je mať rodinu, ale dobrú rodinu, čo je však vždy hop alebo trop. Nikdy dopredu neviete, či to vyjde, alebo nie. Viem však, že ideálny, bezproblémový vzťah neexistuje. Určite by som však nechcela zostať slobodná a bez detí. Možno do tridsiatky štyridsiatky by ma to bavilo. Bola by som vitálna, mala zamestnanie, peniaze, mohla si chodiť, kam chcem a s kým chcem. Lenže potom by prišla staroba, choroby a zistila by som, že nikoho nemám. Áno, závidím kamarátkam, že si vstanú, kedy chcú, a robia si, čo chcú. Ale ony mi zasa závidia, že mám viac peňazí a keď niečo potrebujem opraviť alebo sa s niekým poradiť, je tu pre mňa môj muž."
Marika, kozmetička

A čo na to slobodné ženy?

V podstate vediem smutný život

Denisa Havrľová

Foto: archív Denisy Havrľovej
Som slobodná, bezdetná a mám 48 rokov! Áno, čítate dobre a nie je to preklep. Slobodná a bezdetná. Možno si kladiete otázky typu, či som šťastná a či mi nechýba rodina a či sa necítim sama. Odpoviem vám hneď a bez okolkov. Do 40-ky som sa cítila nesmierne free a cool a bola som na seba pyšná, ako všetko sama a bez pomoci muža zvládam a hlavne mohla, robila som si, čo som chcela. Vždy, keď sme sa stretli s kamarátkami, som sa len usmievala, keď jedna po druhej po určitom čase museli odchádzať, pretože muž, deti a s nimi spojené povinnosti. A tak sa náš kruh pri stole zmenšoval a nakoniec sme zostali dve a tešili sa, že MY sa môžeme baviť aj do rána a že nám nikto nevolá, kedy už prídeme, alebo kde je odložená večera a podobné záležitosti vydatej ženy.

Dnes to už vnímam inak. Úprimne závidím všetkým, matkám, ktorým volajú deti, keď nevedia niečo nájsť, alebo mužom, ktorí volajú svojim ženám, ako sa varí krupicová kaša. Závidím, keď mi moje kamarátky ukazujú fotky svojich detí a chvália sa ich úspechmi, aj keď hovoria o svojich starostiach s nimi. Mňa nikto doma nečaká, ale mám takzvanú slobodu. Postupne som zistila, že v podstate vediem smutný život. Vybrala som si a teraz je neskoro ľutovať. Možno v 50-ke nájdem konečne toho pravého a možno nie. Najviac ľutujem, že už nezažijem ten pocit, ktorý z vás robí matku. Je krásne byť slobodný, ale ešte krajšie je mať rodinu, ktorá vám dá úplne iný pohľad na zmysel života.
Denisa Havrľová, novinárka a aktivistka

Každá minca má dve strany

Mária prežila väčšinu života sama. Žije v hlavnom meste, má atraktívnu prácu, pekný byt v lukratívnej štvrti, precestovala kus sveta – od južnej Ameriky až po Nový Zéland a kdekto jej závidí slobodu a peniaze.

Ona sama sa považuje za vcelku spokojného človeka, aj keď...

„Každá minca má dve strany. Ak nemáte manžela či partnera ani deti, veľa vecí si musí človek riešiť sám, sám sa postarať, sám si zariadiť...

Často sa stretávam s názorom, že ako mi je dobre, mám čas na seba, svoje záľuby a dosť peňazí... Predstava, že si ľudia bez partnera a detí robia, čo chcú, cestujú, kam chcú, je však veľmi skreslená a mylná.

Ľudia, ktorí nemajú partnera či deti, veľa robia v práci. Napríklad často pre nich neprichádzajú do úvahy dovolenky cez prázdniny – veď nemáš rodinu, môžeš ísť hocikedy, znie argument...

Tak isto zostáva na ich pleciach aj starostlivosť napríklad o rodičov alebo kadejaké úradné vybavovačky – máš na to viac času, však nemáš rodinu...

Čo sa týka peňazí, treba mať na pamäti, že ak človek nemá partnera, žije len z jedného príjmu a nie všetci single ľudia zarábajú veľké peniaze.“

Ako však Mária podotýka: „Ak človek žije sám, neznamená to, že je aj sám. Stále tu je rodina, súrodenci, rodičia, dobrí kamaráti...“

Nechcem, aby sa zo mňa stala Crazy cat lady

„Deti, hlavne vlastné, pre mňa nikdy neboli dôležitou témou. Najmä preto, že som dlho riešila traumy z vlastného detstva – mama mi zomrela, keď som bola ešte dieťa a otec bol alkoholik,“ vraví Linda, ktorá je tiež prototypom úspešnej single mladej ženy vo veľkomeste so zaujímavou prácou a pekným bytom.

„Navyše som presvedčená, že dieťa má právo mať dvoch prítomných a príčetných rodičov. A keďže sa mi nepodarilo nájsť potenciálneho otca pre môjho potenciálneho potomka, tak som sa na to proste ani nezameriavala.

Nemôžem ani povedať, že by mi v živote nejako chýbali deti, nemám k nim vzťah a to ani k deťom v našej rodine. A tiež nepociťujem potrebu ďalej šíriť svoje gény v zmysle ´aby tu po mne niečo zostalo´,“ vysvetľuje.

Čo by však chcela, je šťastný vzťah. „Nebudem sa tváriť, že mi nechýba partner a necítim sa osamelá. Beriem to ale tak, že je to proste moja životná realita a snažím sa s tým žiť najlepšie, ako viem. Je mi občas smutno, ale mám (pomerne malý, vďaka introvertnej povahe) okruh veľmi dobrých priateľov, na ktorých som mala v živote naozaj šťastie. Výborne si rozumiem napríklad s mojou sestrou.

Snažím sa vypĺňať čas vecami, ktoré ma bavia a prinášajú mi pocit spokojnosti, čo sú práve zmysluplné vzťahy s blízkymi, ďalej knihy (veľa) a mačky (málo). Mám ich veľmi rada, no snažím sa držať maximálny počet jednu až dve, nechcem, aby sa zo mňa stala ´crazy cat lady´.

Milujem tiež prechádzky vonku, prípadne ľahkú turistiku a cestovanie, ak mám možnosti a peniaze. Obľubujem tiež kvalitné jedlo a pitie.

A ešte je pre mňa veľmi dôležité mať robotu, ktorá ma baví, keďže v nej človek trávi tretinu pracovného dňa. Ja z nej čerpám isté uspokojenie, ktoré mi možno chýba v osobnom živote.“





Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >