Slovenka použije za život vyše 11-tisíc menštruačných vložiek alebo tampónov

Patricia Poprocká, 31. marca 2022 o 04:46

Viac než 11-tisíc menštruačných vložiek alebo tampónov minie v priemere za život jedna žena. Tie u nás končia v drvivej väčšine prípadov na skládkach odpadu, s výnimkou hlavného mesta a Košíc, kde sa v zariadeniach na energetické využitie odpadu premieňajú na elektrickú energiu a teplo. Čoraz viac sa hovorí o ekologickejších menštruačných pomôckach, oplatia sa?

Čoraz viac žien siaha pri menštruácii po opakovane použiteľných pomôckach namiesto vložiek a tampónov.

Foto: shutterstock.com

Pred štyrmi rokmi sa česká moderátorka Lejla Abbasová pochválila, že sa jej v rámci dobročinných aktivít podarilo získať pre masajské ženy v Keni desiatky kilogramov vložiek, pretože pri menštruácii používajú banánové listy alebo staré handry. Z hľadiska komfortu to pre ženy pomoc zrejme bola, z ekologického hľadiska však šlo o prinášanie problému tam, kde dovtedy nebol.

Práve vzhľadom na ekologickú stránku sa dnes mnohé ženy aj v našej, západnej, kultúre vracajú pri menštruácii k používaniu látkových pomôcok (alebo takých, ktoré nezaťažujú planétu) namiesto jednorazových. V ponuke sú látkové vložky, menštruačné nohavičky, menštruačné kalíšky, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu.

Online magazín Naše Bio&Eko zverejnil analýzu Evy Sadovskej zo spoločnosti WOOD & Company, podľa ktorej na Slovensku vznikne každý rok viac ako 1500 ton odpadu z použitých vložiek a tampónov, čo je približne 300 naplnených smetiarskych áut. Vychádzala z predpokladu, že žena menštruuje od 13 do 51 rokov tri až sedem dní do mesiaca. To je za život 456 cyklov alebo 1400 až 3200 dní. Priemerná ročná spotreba jednorazových menštruačných potrieb tak predstavuje zhruba 300 kusov.

Jednorazové použitie vložiek či tampónov nie je jediným dôvodom záťaže na životné prostredie. Podobne ako pri jednorazových plienkach, aj v tomto prípade je tu dlhá doba rozkladu tohto odpadu a ekologickú stopu zanecháva už samotná výroba, na ktorú sa spotrebuje napríklad obrovské množstvo vody.

Analýza prináša porovnanie dopadov na životné prostredie pri používaní vložiek, tampónov a menštruačných nohavičiek – a to z hľadiska tvorby odpadu, emisií, spotreby vody a fosílnych palív. Z nej vyplýva, že vplyv menštruačných nohavičiek na životné prostredie je celkovo 3,6-krát nižší ako v prípade vložiek a trikrát nižší ako v prípade tampónov.

Používaním absorpčných nohavičiek dokáže žena vyprodukovať takmer desaťkrát menej odpadu a ročne ušetrí 2 366 litrov vody. „Celkovo tak minieme pri používaní tejto ekologickejšej alternatívy takmer osemkrát menej vody ako pri používaní vložiek či tampónov,“ konštatuje magazín. Dodáva, že v prípade výroby menštruačných nohavičiek sú zhruba aj trojnásobne nižšie aj emisie uhlíka či využívanie fosílnych palív.

Celý článok online magazínu Naše Bio&Eko si môžete prečítať TU.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >