Škola by nemala bazírovať len na vedomostiach, ale rozvíjať aj osobnosť a silné stránky dieťaťa a dať mu pocítiť úspech.
Foto: Shutterstock.comNa to, aby sme boli dobrí ľudia, nestačí podľa neho vedieť recitovať básne: „Škola, žiaľ, niektoré aspekty rozvoja dieťaťa vôbec nezohľadňuje a len slabo dbá na to, aby sa zo žiaka jedného dňa stal komplexný, rozhľadený a chápavý dospelý človek.
Za výnimočne inšpiratívnu pedagogičku považujem Margret Rasfeld z Nemecka, ktorá bola dlhoročná riaditeľka alternatívnej školy ESBZ v Berlíne a teraz, v dôchodkovom veku pôsobí ako inovátorka vzdelávania v celej Európe. Som rád, že ona, aj jej žiačky, prijali moje pozvania a opakovane navštívili Slovensko, aby inšpirovali aj slovenských učiteľov.
V knihe Škola podľa našich predstáv Rasfeld píše: „Za tridsaťšesť rokov služby v školstve som mala možnosť nazbierať nespočetne veľa cenných skúseností a zažiť, aké úžasné a hodnotné schopnosti v sebe deti nosia. Zažila som, čím všetkým dokážu pohnúť, ak im dáme príležitosť, ak im trochu dôverujeme, ak v ne veríme. Tieto skúsenosti sa medzičasom stali presvedčením. Deti majú v sebe schopnosti, ktoré ďaleko presahujú to, čo si my dospelí vieme predstaviť. Naše deti dokážu byť vo svojom prostredí kreatívne, s chuťou hľadajú odpovede na pálčivé otázky, mimoriadne sa angažujú pri stretoch s problémami našej doby. Ale kreativitu živí v prvom rade nadšenie a nadšenie vzniká z možnosti slobodného myslenia. Vyvíja sa vtedy, keď nie je všetko predurčené, keď si môžeme ísť za svojimi snami. Kreativita potrebuje priestor na úspech aj zlyhanie, bez hodnotenia.“
Podobné hodnoty zdôrazňuje aj Jan Mühlfeit, dlhoročný prezident Microsoftu pre Európu a viceprezident organizácie ABIS (Academy Business in Society), ktorá združuje najväčšie univerzity na svete. V rozhovore pre portál Čierna labuť mi povedal: „Je potrebné uvedomiť si, že každý žiak je individualita. Je potrebné začať sa s nimi skutočne baviť o tom, čo im energiu dáva – to sú ich talenty, a čo im energiu berie. Skúsiť pracovať na tom, čo im energiu dáva. A to, čo im energiu berie, učiť trošku iným spôsobom.“
Mühlfeit ďalej radí rozvíjať oblasti, ktoré deťom idú, avšak vysvetliť im, že sa musia naučiť aj zručnosti, ktoré ich až tak nebavia. Dôležité je zdôrazniť, že žiaci sú v niečom dobrí, pretože emočné puto sa nedá vybudovať k vlastnej slabine. „To ide jedine so silnou stránkou. A preto vyhrávajú ľudia, ktorí to puto majú,“ uzatvára oblastný riaditeľ.
Zdravé sebavedomie
„Vždy sa snažím vytvárať príležitosť pre žiaka, aby si zažil aj úspech… A vtedy u nich vidím žiariť oči,“ napísala mi Miriama Glovňová, učiteľka na 2. stupni ZŠ s MŠ v Lužiankach. Podobne ako iní učitelia, ktorých som podporoval, poukazuje na to, že pre vybudovanie zdravého sebavedomia deti potrebujú okrem úspechu zažiť aj zlyhanie, pocit zodpovednosti alebo vyrovnanie sa s pocitom prehry.Čo však vlastne znamená to „zdravé”, ktoré pred výraz sebavedomie tak často predkladáme? Ide o reálne zhodnotenie svojich síl a schopnosť pracovať s nimi. „Deti sa rady porovnávajú medzi sebou, najmä v škole. Preto je veľká výzva pre rodičov a učiteľov viesť ich k tomu, aby sa porovnávali samy so sebou. Mali by si uvedomovať, čo dokázali pred časom a kam sa im podarilo dostať dnes. Ďalšou výzvou je, aby sme deťom pomohli nájsť oblasť, v ktorej budú úspešné a aby prijali to, že niekto je dobrý v matematike a iný zase v športe, ďalšiemu ide kreslenie. Nemusíme byť skvelí a dokonalí vo všetkom,“ vysvetlila mi Ingrid Benešová, školská psychologička na základnej škole v Pliešovciach.
Zároveň však musíme dbať na to, aby sme im neznechutili to, čo je pre nich náročnejšie. Dospelí môžu u detí budovať zdravé sebavedomie už len tým, ako reagujú. Keď dieťa pochvália nielen za niečo, čo sa mu podarilo, ale aj za snahu. Tá má totiž pri nastavovaní hodnôt dieťaťa väčšiu hodnotu ako úspech.
Čo si myslia deti?
Som otcom troch detí a viem, že každé dieťa je iné a má rado iné činnosti. To, či ho niečo naozaj baví, robí to s vášňou a chce sa v tom zlepšovať, môže byť ešte dôležitejšie než to, aké známky má v škole. S mojim tímom sme sa pýtali detí, čo ich baví, v čom sú dobré a čo by sa najradšej učili v škole.Sofia, 14 rokov, Základná škola v Pliešovciach
Rada čítam knihy, cestujem a vymýšľam niečo kreatívne. V škole ma baví, keď na hodinách nerozpráva len učiteľ, ale aj my, žiaci. V škole by som sa rada učila užitočné veci o svete, ľuďoch, vesmíre a celosvetových problémoch.
Tomáš, 16 rokov, Škola umeleckého priemyslu vo Zvolene
Mám rád kreslenie, lyžovanie a horolezectvo. V tom som naozaj dobrý.
Michal, 11 rokov, Škola umeleckého priemyslu vo Zvolene
V škole ma baví telesná, dejepis a prírodoveda. Rád by som sa v škole viac venoval histórii 20. storočia, lebo je tam veľa zaujímavých vecí, vojny, revolúcie a veľa objavov.
Marcel, 11 rokov, Základná škola v Bratislave
Rád lozím, bubnujem, počúvam hudbu, škrabkám kocúra, čítam detektívky, majstrujem. Naozaj dobrý som v lození, čítaní, majstrovaní, lízaní salka a chrumkaní orieškov. Rád by som sa v škole učil kreatívnejšie a doma mal voľno, žiadne úlohy. Páčilo by sa mi mať viac výtvarnej, mechanické strojčeky na technickej a varenie.
Šimon, 14 rokov, Súkromná základná škola v Banskej Bystrici
Rád sedím za PC, hrám sa a robím grafiku, videá a fotky. Naozaj dobrý som v grafike. V škole ma baví len prestávka.
Zsofia, 18 rokov, Gymnázium v Košiciach
Rada čítam, háčkujem, jazdím na koni, cestujem a venujem sa zvieratám. V škole ma nebaví nič. Biológia a chémia by boli fajn predmety, keby sme napríklad robili pokusy a keby som mala dobrého učiteľa, ale my len píšeme poznámky a pripravujeme sa na maturitnú skúšku. Rada by som sa v škole učila užitočné veci do života a rada by som si vybrala, čo si prečítam v rámci povinného čítania.
