Ľubomíra Petrova s deťmi.
Foto: Zuzana GavulováĽubomíra Petrova pôsobí už sedemnásť rokov ako fotografka v slobodnom povolaní. Má dve deti, dvanásťročnú dcéru a osemročného syna, s ktorými býva v rodinnom domčeku v Devínskej Novej Vsi. Po zavretí škôl a prevádzok s nimi zostala doma, čo malo veľmi negatívny vplyv na jej finančnú situáciu. Z fotografovania nemá príjmy skoro žiadne. „Koronakríza zasiahla do mojej situácie tak, že sa zrušili už dohodnuté jarné fotenia - fotenie jednej speváčky, produkcia jej videoklipu, svadby, rodinné fotenia, ktoré by inak teraz v máji boli minimálne dve do týždňa,“ vymenúva.
Tento rok rozbehla malý projekt dizajnových tričiek pod značkou Bazmek Dizajn, a to z kresieb, ktoré kreslí jej syn: „Tričká mali celkom úspech a mali sme ich predávať na hudobných festivaloch. Z toho zišlo, ale v tomto čase chystáme aspoň online ponuku na pár letných kúskov, vďaka pôžičke som mohla nakúpiť tričká a verím, že sa to vráti."
Tričko na motívy syna fotografky. Vysokoaktuálne.
Foto: archív Ľubomíry PetrovejMomentálne žije prakticky len z výživného od oboch otcov, ktoré sú spolu vo výške 440 eur, a z prídavkov na deti od štátu vo výške 49 eur. „Zostala som vyslovene vo vzduchoprazdne,“ hovorí. Požiadala si aspoň o kompenzačný bonus vo výške 210 eur, ktorý dostanú živnostníci, ak pre opatrenia nemohli vykonávať svoju činnosť a prišli o príjem. Ako však vraví: „Viem, že sú mnohí jednorodičia a slobodné matky, ktoré sú na tom oveľa horšie ako ja."
Ako sa s finančnou krízou vyrovnáva? „V banke som požiadala o odklad splátok hypotéky o šesť mesiacov. Kupujem v podstate len potraviny a nevyhnutné veci. Psychicky je to veľmi náročné, ale ja som už v tomto zocelená a zvyknutá, ako slobodná matka a s mojou profesiou je to náročné vždy,“ konštatuje s tým, že prekonať celú situáciu jej pomáha flegmatická povaha a niekedy stres vypustí tak, že sa vykričí a vyplače. „Tiež máme s kamarátkou základné životné heslo: Hlavne nemrnči!" dodáva. Nie je to však jednoduché. „Som doma, s deťmi sa učím, denne varím, upratujem, starám sa o záhradu, kde je teraz na jar najviac práce, domáca pani už dva mesiace na full time a lezie mi to pekne na mozog. Mám z detí naozaj ponorku a veľmi mi chýba reálna práca mimo domu.“
Bez práce však úplne nevie byť, buduje si preto aspoň povedomie o svojich službách: „Snažím sa nafotiť niečo komerčné do portfólia a ponuky mojich služieb, pripravila som si facebookovú stránku pre moju snáď budúcu prevádzku, tiež fotím niečo umelecké, ale negeneruje to zatiaľ žiadny príjem. Plus odfotila som asi päť ľudí na preukazy a robila nejaké naozaj drobné práce – retuš starých fotografií, fotoreprodukcia olejomaľby, s jedným akademickým maliarom spolupracujem a fotím mu reprodukcie jeho malieb, ale to sú všetko také drobné, na zmrzlinu. Našťastie ale ovládam svoju profesiu a viem robiť produktovú fotku, je to aj moja srdcovka, tej ešte ako-tak do budúcnosti verím."
Každá práca, ktorej sa teraz venuje, je ale na úkor detí: „Odtŕham si od nich čas, a aj tak som veľmi unavená, zároveň mám výčitky, že sa im naplno nevenujem. A vlastne ani si to „voľno" s nimi neviem užiť, je to celé také nasilu. Túto zacyklenú frustráciu a denný stres z toho, kde normálne zarobím a ako, som začala prenášať na deti, čo si plne uvedomujem a ešte viac som z toho smutná. Je to „na prášky". Na nich som ale už v minulosti bola, teraz mám v sebe oveľa väčšiu silu prežiť a väčšiu schopnosť pracovať sama so sebou uvedomelo."
Koronakríza odhalila, ako veľmi sú rodiny samoživiteľov a samoživiteliek zraniteľné. Štát by mal podľa organizácie Jeden rodič, ktorá sa samoživiteľov zastáva, reagovať a prijať opatrenia, ktoré im aj do budúcnosti pomôžu. Pomoc by akceptovala aj Ľubomíra Petrova. „Štát by mal do budúcnosti zaviesť vyššie prídavky na deti pre jednorodičov a jednoznačne skrátiť pracovné úväzky pre zamestnancov jednorodičov za plnú mzdu, živnostníkom zľaviť na odvodoch, aspoň niečo. Každé euro u jednorodiča je výhrou,“ hovorí fotografka, ktorá svoje služby ponúka pod značkou Lula Foto Devínska.
Z cyklu Sandberg Flower.
Foto: Ľubomíra PetrovaŽivnostníčka nemá na ružiach ustlané ani v bežných časoch, práca fotografky na voľnej nohe je podľa nej celkovo veľmi náročná: „Od nástupu digitálu sa trh s fotografiami zahltil, získať objednávky je čoraz ťažšie. Ceny hlboko klesli, kvalita fotografie tiež, klient je úplne dezorientovaný, ľudia vôbec nerozumejú, čo táto práca obnáša, veď ťuknú do mobilu a kuk, je fotka, tak ako inak by to mohlo byť? Kvalitnú reklamnú fotografiu, nebodaj na fotoaparáty väčších rozmerov, Hasselblady, robia tak traja fotografi na Slovensku, ostatné sa stalo skôr fotením na blogy a Instagram. Špičkoví produktoví fotografi, ku ktorým vzhliadam, majú k tým Hasselbladom aj hriešne drahé objektívy plus platia prenájmy na ateliéry, ktoré musia byť rozľahlé a vysoké, lebo inak sa to robiť nedá, všetci robia kadejaké kurzy a workshopy, aby mali príjem... Jedna živnostníčka s dvoma deťmi toto nemá šancu dosiahnuť. Skôr hľadám nejakú spoluprácu, ale fotografia je sólo profesia."
Uvažuje preto, že by sa dala znovu zamestnať. Brzdí ju však to, ako by zosúladila prácu a deti. „Byť deväť hodín mimo domu si neviem predstaviť. Absolvovala som už niekoľko pohovorov, kde by ma prijali ako copywriterku, ale nikde neakceptovali čiastočný úväzok alebo nebodaj deň či dva v týždni home office, tak to pre mňa bolo nepriechodné. Predsa len, nemám dvadsať a naozaj nepotrebujem celé dni stráviť v kancelárii nejakej firmy, pričom si ale viem splnenie pracovných úloh predstaviť efektívnejšie," popisuje častý problém samoživiteliek - nemožnosť zamestnať sa na kratší úväzok alebo pracovať viac z domu
Jej dlhodobým zámerom je otvoriť si v Devínskej Novej Vsi fotoslužbu, kde taká prevádzka chýba: „Takú obyčajnú, kde si ľudia z ulice budú môcť dať spraviť foto na preukazy, vyvolať fotografie, fotoknihy, naskenovať a repasovať staré fotografie, kopírovať dokumenty a podobne,“ sníva Ľubomíra Petrova. Ako čerešnička na torte by vo svojej prevádzke ponúkala možnosť kúpiť si kávu a domáce koláčiky. „No a popri tom si budem fotiť svoje svadby, rodiny, osobnostné portréty, produkty, fine arty," dodáva. „Tieto plány u mňa neprekazila korona, ale skôr ľudia, od ktorých som si chcela prenajať priestor. Dodnes ho nemám, na tom to celé väzí. Ak by som už mala onen priestor k dispozícii, mohla by som prevádzku otvoriť a rozbehlo by sa to. Opatrenia už poľavili, našťastie mám svoju klientelu a na jún už prvé pracovné lastovičky, takže sa tešíme na leto!“ verí v lepšie časy.
