S maľbou krojovanej dievčiny vyhrala súťaž šikovných mamičiek: „Keď chvíľu nemaľujem, som nervózna.“

Gabriela Bachárová, 10. marca 2020 o 04:30

„Každý môže kresliť, ak mu to robí radosť. Nie je dôležité, či je obraz perfektný," vraví Elena Varšaviková, víťazka súťaže O najkrajší výrobok od mamky. Náš web je mediálnym partnerom akcie.

Elena Varšaviková s víťaznou maľbou dievčiny v kroji.

Foto: archív Eleny Varšavikovej

Prekvapilo vás víťazstvo v súťaži O najkrajší výrobok od mamky?
Áno, veľmi ma prekvapilo, bolo tam veľmi veľa krásnych výrobkov, ktoré by si tiež zaslúžili víťazstvo.

Prečo ste sa do súťaže prihlásili?
Prišiel mi e-mail o súťaži a ja som vedela, že keď bude nejaká súťaž, tak do nej prihlásim tento obraz. Neočakávala som nič, ani mi nenapadlo, že by som mohla vyhrať.

Neverili ste teda, že môže uspieť v súťaži práve maľba?
Skôr som si myslela, že vyhrá niečo remeselné ako umenie.

Cítite po víťazstve väčší záujem o svoje maľby?
Zatiaľ nie, ale určite sa to zlepší.

Kto je na vašej víťaznej maľbe?
Na obraze je dievčina, inšpirovala ma k nemu naša kultúra a originalita. Naše kroje sú tak odlišné, folklór tak spontánny, že mi to nedalo nenamaľovať tento obraz.

Maľba Ľudská rasa.

Foto: archív Eleny Varšavikovej

Ako ste sa dostali k maľovaniu, kde ste sa to učili?
Už ako 12-ročná som rada kreslila. Učila som sa sama, až neskôr som trošku študovala knihy umenia. Obdivujem Michelangela a Carravagia. A veľmi mi pomáha kritika.

Čím si vás maľovanie získalo a čo vám dáva?
To má asi človek v sebe. Je to pre mňa taká zdravá droga. Keď deň, dva nemaľujem, už som nervózna (úsmev).

Ste insitná maliarka, čo pre vás znamená tento štýl?
Insitnou som prestala byť pred štyrmi rokmi. Insitné umenie ma naučilo maľovať, čo cítim, a až potom prišla technika a študovanie.

Čo najradšej maľujete, ako si vyberáte objekty?
Najradšej maľujem ľudí a zvieratá. Snažím sa maľovať emotívne figurálne a portrétne obrazy.

Elena Varšaviková sa zameriava na portrétne a figurálne maľby.

Foto: archív Eleny Varšavikovej

Zmenila sa vaša maľba v niečom po narodení detí?
Maľovať som začala, až keď sa detičky narodili, predtým som len kreslila.

Máte aj pri deťoch dostatok času na maľovanie?
Keď človek chce, tak si nájde čas. Nie som človek, ktorý chodí na kávičky či po obchodoch.

Čo maľujete momentálne?
Práve som domaľovala obraz na súťaž Výtvarné spektrum, na ktorej sa každoročne zúčastňujem. Volá sa Ľudská rasa, je to o ľuďoch, ktorí sa svojím správaním hrnú do záhuby. Teraz mám rozmaľovaný dvojportrét na zákazku.

Maľba Eleny Varšavikovej.

Foto: archív Eleny Varšavikovej

Veľa ľudí tvrdí, že by aj rado kreslilo, ale netrúfajú si na to, myslia si, že nemajú talent. Čo by ste im poradili?
Myslím, že každý môže kresliť, keď mu to robí radosť či relax. Nie je dôležité, či je obraz perfektný, keď je pre radosť. Ale samozrejme ak sa niekto chce dostať ďalej a ďalej, musí na sebe tvrdo pracovať.

Dá sa naučiť sa kresliť?
Predsa všetci vieme kresliť, záleží na tom čo, či je to abstrakt, insita alebo realistizmus (úsmev).

Elena Varšaviková (40) žije v Čadci. Má tri deti, Julku (14), Jakubka (12) a Timka (8). Hovorí o sebe, že miluje zvieratá a maľovanie.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Marcela vyrába čarovné kufríky so zvieratkami: „Do tvorby dávam celé svoje srdce.“

    Marcela vyrába čarovné kufríky so zvieratkami: „Do tvorby dávam celé svoje srdce.“

    Marcela Novysedláková (37) zo Spišskej Novej Vsi od malička ručne šila šatičky pre bábiky a snívala o tom, že raz sa stane módnou návrhárkou. To sa jej síce nepodarilo, ale dnes navrhuje úžasné kufríky, ktoré dospelých vrátia do detstva a deti učia, ako to chodí v rodine.

  • Obrázok Nakazená učiteľka si neberie pred ústa servítky: Nemáte úctu k životu

    Nakazená učiteľka si neberie pred ústa servítky: Nemáte úctu k životu

    Laxný prístup mnohých Slovákov, ktorí zľahčujú pandémiu a odmietajú rešpektovať opatrenia, vytočil učiteľku prvého stupňa na základnej školy, ktorá momentálne s nákazou sama bojuje. Adresovala im tvrdé slová.

  • Obrázok ROZHOVOR Tri roky na vidieku ma vyliečili z ilúzie, že sa tu žije čistejšie

    ROZHOVOR Tri roky na vidieku ma vyliečili z ilúzie, že sa tu žije čistejšie

    Meno Nikolina prezrádza bulharské korene, jej domovom sú však Košice, kam sa jej otec ako mladík v medzivojnovom prisťahoval. Nikolina Urbančíková (67) svoj život zasvätila cudzím jazykom – učila a prekladala beletriu, odborné knihy i televízne dialógy. Stihla vychovať dvoch synov, na ktorých je hrdá a nezaháľa ani v penzii. Vedie tanečný klub a koronakrízu využíva na zvýšenie povedomia o nutnosti chrániť planétu. „Prehnali sme to vo všetkom, treba ubrať,“ hovorí v rozhovore pre ahojmama.sk.

  • Obrázok Ivanin denník 3: „Aj si poplačem, ale nevzdávam sa.“

    Ivanin denník 3: „Aj si poplačem, ale nevzdávam sa.“

    Nastúpila na prvú chemoterapiu, ktorá má zničiť metastázy na viacerých miestach tela, a verí, že sa po jej absolvovaní nebude cítiť príliš zle. Mladej Levičanke Ivane Debrecéniovej (37) sa po úspešne vyhratom zápase, žiaľ, vrátila rakovina. O boji, ktorý s vážnou chorobou zvádza, si môžete prečítať vždy každý druhý štvrtok v jej denníku.

  • Obrázok Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Bol smutný, pretože spolužiaci odmietli nosiť rúška, ktoré pre nich s láskou ušil. Jeho mamička to nenechala len tak a vďaka jej iniciatíve je dnes trinásťročný Jirka v susednom Česku hrdinom.

  • Obrázok Ivanin denník 2: Začína mi chemoterapia, mám obavy, ako ju budem zvládať

    Ivanin denník 2: Začína mi chemoterapia, mám obavy, ako ju budem zvládať

    Ivana Debrecéniová (37) akoby zázrakom prežila agresívnu rakovinu, no choroba sa jej žiaľ vrátila. Po vyoperovaní nových metastáz z pečene a mezentéria ju čaká chemoterapia, z ktorej má obavy. Aj podozrivý útvar v konečníku sa po operácii nakoniec ukázal byť zhubným, statočná Levičanka to však nepovažuje za katastrofu, dokonca je rada, že konečne môže začať s liečbou. Ako Ivana s chorobou bojuje, to sa môžete raz za dva týždne dočítať v jej denníku.

  • Obrázok Ivanin denník: Rakovina sa mi vrátila, ale bojujem

    Ivanin denník: Rakovina sa mi vrátila, ale bojujem

    Ivana Debrecéniová (37) prekonala agresívnu rakovinu hrubého čreva s metastázami, pred pár týždňami jej však lekári oznámili, že vážne ochorenie sa vrátilo. Ako s chorobou bojuje a ako sa cíti, o tom všetkom vám bude písať vo svojom pravidelnom denníku dvakrát za mesiac.

Ďalšie články v rubrike >