Katarína Dobrovodská.
Foto: archív Kataríny DobrovodskejJe treba špeciálne prváčika pripraviť na vstup do školy? Na čo by sa mali rodičia v tejto súvislosti zamerať?
Budúci prváčikovia a prváčky už určite dlhšiu dobu počúvajú dobre mienenú otázku, či sa tešia do školy. Prechod z materskej školy do základnej je významný krok, ktorý v sebe zahŕňa opustenie poznaného a vykročenie do nového, ešte neprebádaného prostredia. Ak chceme, aby túto zmenu deti vnímali čo najpríjemnejšie, pomôžme im. Napríklad tým, že im ukážeme fotografie školy a tried na internete, prípadne si pripomeňme fotky zo zápisu, ak ste boli s dieťaťom osobne v škole. Podrobný popis priebehu prvého dňa a spoločný výber oblečenia či školských pomôcok tiež určite prispejú k získaniu väčšej sebaistoty. Môžeme sa s deťmi a ich hračkami hrať doma na školu, v rámci hry môžeme mať rozdelené časové úseky na vyučovanie a prestávky, nacvičíme si, ako sa vypýtať na toaletu.
Ako prvákovi školu predstaviť a ako určite nie?
Predstavte si, že meníte prácu, idete do neznámeho prostredia, čo by ste chceli počuť? Určite vás bude zaujímať, ako to v novom prostredí funguje, aké sú pravidlá, čo sa od vás očakáva a tiež každého poteší, keď vie, že tam má niekoho, na koho sa môže obrátiť. Podobne to majú aj deti nastupujúce do školy. Skúste si zaspomínať na škôlku a kamarátov z nej. Viete, či ide niektorý z nich do rovnakej školy? Ak viete, že ide s vaším dieťaťom do školy aj kamarát, určite je to fajn spomenúť. Taktiež mu prízvukujte, že v škole má pani učiteľku a vychovávateľku, ktoré budú pomáhať všetkým deťom, aby sa im darilo. Pripomeňte dieťaťu aj sami sebe, že v škole bude pre to, aby sa naučilo to, čo ešte nevie a nejde sa tam predvádzať a súťažiť.
Začiatok školskej dochádzky je, ako vravíte, pre dieťa veľká zmena. Čo býva pre dieťa z tohto pohľadu najťažšie? Nové povinnosti, hodnotenie školského výkonu, zmena životného rytmu?
Toto je veľmi individuálne. Stáva sa, že deti, ktoré sa do školy tešili, sa po pár týždňoch stanú apatické, ale môže sa stať aj to, že deti, ktoré sa obávali, budú nadšené. Ak sú deti zvyknuté na ranné vstávanie už z predškolského obdobia, je to pre ne jednoduchšie. Náročné niekedy býva obedovanie a orientácia v škole v prípade, že je to veľký priestor. Niektorým deťom robí problémy nastaviť sa na režim, pri ktorom sa mení hodina s prestávkou zvyčajne po 45 minútach a prestávky sú rozdielne dlhé. Niektoré deti počas prestávky pomalšie jedia, lebo sa viac hrajú či zhovárajú s kamarátmi, potom sú hladné či potrebujú ísť na WC počas hodiny. Niektorým v tomto prípade pomáhajú pripravené jednohubky na desiatu miesto celého pečiva. Toto však zvyčajne do troch mesiacov pominie, najmä ak pani učiteľky intenzívne dbajú v tomto adaptačnom období na to, aby prváčikom pripomínali ich biologické potreby aj počas prestávok.
Čo sa týka hodnotenia, to je veľmi komplexná téma, o ktorej by sa dalo veľmi veľa povedať. S určitosťou však môžem potvrdiť, že každé dieťa túži zažiť úspech. Ak je z domu dieťa vedené k výkonom, za ktoré ho hodnotia dospelí pochvalou či odmenou, býva v škole niekedy prekvapené, že nie je za všetkým, čo vykoná, príde očakávané nadšenie.
Deti sa zvyčajne samé prirodzene radujú, keď prečítajú prvé krátke slovo bez pomoci, keď napíšu písmenko alebo sa im podarí skočiť do diaľky bez toho, aby si rozbili koleno. Ak však každodenne počúvajú hodnotenie: „Ferko napísal krásne m, ale Aničke stále tancuje na riadku,” prípadne „Dnes na obede bol pekne ticho Peťko, málo zjedol Jožko,” prestanú robiť veci pre vlastnú radosť zo samotnej aktivity, prestanú sa snažiť zlepšovať pre seba, začnú si závidieť a sebe prestanú veriť.
S hodnotením detí teda veľmi opatrne.
Hodnotenie býva často kameňom úrazu, pretože deti sú v prvej triede veľmi citlivé a snažia sa podať výkon hodný pochvaly. Ak však tá opakovane neprichádza, môžu sa objaviť nežiaduce prejavy v správaní ako odpor k aktivitám: Načo to mám robiť, keď mi to nejde? Nastupuje rezignácia, únava, smútok, bolesti brucha a hlavy, nechuť chodiť do školy. Preto odporúčam pri každej príležitosti oceňovať snahu detí, nie množstvo vypracovaného, ale kvalitu: „Vidím, ako usilovne dnes pracujete, ide vám to plynulejšie ako včera. Teším sa, že dokážete počkať aj na ostatných.”
Veľkú rolu v adaptácii hrá aj samotná škola.
Ako môžu prváčikovi pomôcť rodičia, aby si na školu a nový režim dobre zvykol? Na čo je dôležité myslieť?
Je veľmi nápomocné, ak je dieťa schopné sa samostatne prezliecť, prezuť, pobaliť si veci a podobne. Skúste ešte v poslednom týždni pred začiatkom školy zapojiť dieťa do pomoci napríklad pri nákupoch - povedzte dieťaťu, aby si zapamätalo päť vecí, ktoré chcete kúpiť. V obchode mu dovoľte vám radiť, dávať veci do košíka, baliť do tašky a podobne. Toto je podobné, ako keď pôjde zo školy domov - bude si baliť tašku, bude sa musieť obliecť a vyjsť za vami von zo školy. Tiež si môžete vyskúšať pobaliť veci do aktovky - zošity, peračník, desiatovník, fľaša.
Povedzte tiež dieťaťu, ako bude vyzerať jeho prvý deň v škole čo najpodrobnejšie, aby si to dokázalo predstaviť. Rozprávajte sa aj o ďalších dňoch, ako budú vyzerať popoludní. Že v školskom klube detí sa bude môcť hrať podobne, ako to robil v škôlke a potom ho vezmete domov, kde si pripravíte veci na druhý deň. Deťom pomáha, keď vedia, že aj my, dospelí máme svoje povinnosti a ony v škole budú už mať svoje tiež. Preto pokojne ukážte dieťaťu, ako sa chystáte do práce vy, čo si musíte každé ráno vziať so sebou a že aj vám sa niekedy stane, že niečo zabudnete. Niekedy pomáha spraviť si obrázkový plán dňa - aby deti mali na očiach, čo ich čaká a čo už zvládli.
A čo môže urobiť škola, aby deťom nástup do prvej triedy maximálne uľahčila?
Ak škola realizovala zápis prváčikov, na ktorom sa osobne zúčastnili aj deti, je to zvyčajne príjemná štartovacia čiara. Dieťa tak má približnú predstavu o priestore, do ktorého bude chodiť. Niektoré školy spolupracujú s materskými školami a predškoláci majú možnosť vidieť školu už počas škôlky. Platí, že do známeho prostredia sa deti menej obávajú ísť. Škola taktiež zvyčajne dbá na priestory upravené pre prváčikov tak, aby sa deti cítili príjemne. Najvýznamnejším faktorom sú poklady vo forme vyučujúcich a pani vychovávateliek, pretože práve vzťah s nimi a ich pedagogické majstrovstvo stojí za úspešnou adaptáciou detí na školu. Ak sú v triede nastavené primerané pravidlá, na ktoré sa dôsledne dbá, pani učiteľka je citlivá, láskavá a komunikatívna, nemáte sa čoho báť. Na druhej strane je potrebné, aby rodičia škole ako inštitúcii dôverovali, rovnako tak ľuďom v nej pracujúcim. Pomáha v tom pravidelná komunikácia, informovanosť rodičov o tom, čo sa v triede, škole deje, ako sa darí ich dieťaťu a podobne. Prizývanie rodičov k spolupráci veľmi podporujem.
Ako má vyzerať denný rytmus prváčika? Kedy odporúčate venovať sa škole doma a akým spôsobom, napríklad hrou?
Prváčikovia zvyčajne majú nastavený istý rytmus z predškolského obdobia, ktorý sa nemusí zásadným spôsobom meniť. Rozhodne však nezabúdajme na naplnenie základných biologických potrieb kvalitného jedla. Radšej ovocie ako cukríky s farbivom, pitie nesladených nápojov, pohyb a dostatok spánku. Zmenou pre niektoré deti určite je, že prídu o poobedný spánok. Práve z tohto dôvodu je vhodné pokúsiť sa o predĺženie doby odpočinku v noci aspoň o hodinu. Uožte dieťa skôr do postele a rozprávajte sa, prezerajte si spoločne knihy, rozhodne v tomto čase musí byť elektronika v inej miestnosti.
Príprava do školy závisí od množstva a typu úloh, ktoré zvolí pani učiteľka, no odporúčam sa s dieťaťom dohodnúť na pravidelnom čase, kedy vám ukáže, čo sa v škole dialo, čo sa naučilo, čo ho nahnevalo a podobne. Môžeme sa opäť zahrať na školu s tým, že rodič bude žiak a dieťa bude hrať učiteľa, veľa sa tak dozviete (úsmev). Nerada paušalizujem a radím, kedy je najvhodnejší čas na učenie sa s rodičom, nakoľko každý rodič má svoje možnosti a časové kapacity, preto skúste sami zvážiť, kedy v rámci dňa ste schopní sa naplno venovať dieťaťu, počúvať ho a nenáhliť sa. Malo by to však byť každý deň, aby dieťa vedelo, že to je istota, že má priestor každý deň na to, aby s vami zdieľalo svoje zážitky - a pri tom si môžete robiť úlohy. K tvorbe tohto harmonogramu a rituálu pozvite aj tých dospelých, ktorí sa zúčastňujú na výchove taktiež: partner, otec, starí rodičia.
Vzbuďte v deťoch dôveru, aby sa vám zverili, čo ich trápi.
Aké sú najčastejšie problémy, ktoré môžu prváčika v škole postretnúť? S čím sa najčastejšie stretávate vy a ako tieto problémy riešite?
Ako som už spomenula, priestor a biologické potreby sú veľká téma. Niektoré deti majú strach ísť na toaletu počas prestávky, napríklad aj z toho dôvodu, že je na chodbe viac detí, ktoré nepoznajú, nepatria do ich triedy. Tento strach vedie k pýtaniu sa na toaletu počas hodiny, potom však môže prísť obava z toho, že ho všetci sledujú, keď sa vracia, prípadne, že niečo zmešká z učiva a nebude stíhať. Je preto veľmi dôležité predísť nabaľovaniu sa obáv, a to podrobným všímaním si dieťaťa - či nechodí viac na wc doma, či nie je tichšie a podobne.
Určite deťom dajte najavo, že s čímkoľvek sa vám zdôveria, beriete do vážne a nebagatelizujete to, no na druhej strane ani hystericky neriešite všetko miesto nich bez ich súhlasu. Reagujte pokojne na akékoľvek detské obavy, hoci sa vám môžu zdať iracionálne. Druhým krokom je zapojenie a informovanie učiteľov v škole, že má dieťa taký a taký pocit, problém, pri ktorého riešení potrebujete aj školu.
Taktiež sa môže stať, že deti sa odmietajú doma pripravovať do školy, keď uvidia šlabikár alebo zošiť, schovajú sa pod stôl či utečú do druhej izby. Zvyčajne to býva pri deťoch, ktoré ešte nemajú celkom dozretý nervový systém a prijímanie a prepájanie množstva nových vedomostí a zručností je pre ne väčšia záťaž, na akú sú fyziologicky pripravené. Môže to však byť aj dôsledkom toho, že napríklad pri písaní ich veľmi bolí ruka, prípadne nedokážu pracovať tak rýchlo, ako by chceli. Tento odpor k písaniu je vhodné riešiť so školským podporným tímom, ale môžete skúsiť aj doma zapojiť fantáziu a napríklad nechať dieťa písať do krupice prstom, kockou lega, dinosaurom či obľúbeným superhrdinom. Ideálne, ak je hračka menšia ako dlaň, lebo v tom prípade to podporuje prirodzené postavenie prstov, ktoré chceme docieliť pri držaní ceruzky. Tiež môžete spolu s dieťaťom písať vodou a štetcom napríklad na okno alebo v kúpeľni na obklad a skúsiť hádať, čo ste napísali. Niektoré deti majú rady tajné odkazy bielou voskovkou napísané na bielom papieri, ktoré uvidíte, až keď ich pretriete zafarbenou vodou.
Dievčatá sú rady, ak môžu použiť líčidlá, preto ich zapojme do učenia - dajte im k dispozícii staré tiene, maskaru, rúže a umožnite im nimi vytvoriť obraz na papier či rôzne tvary a čiary, podobné tým, ktoré majú v zošite.
Čo by ste odporučili rodičom, ak sa dieťa napríklad sťažuje, že sa mu v škole nepáči, nechce tam, nemá kamarátov a podobne?
Určite aby o tom informovali pani učiteľku, respektíve aby sa pýtali pani učiteľky a vychovávateľky, ako sa ich dieťa prejavuje v škole, medzi rovesníkmi, či si všimli niečo zvláštne, s kým sa ich dieťa hráva a podobne. V prípade, že dieťa má skutočne problémy v sociálnej oblasti a nezapadlo do kolektívu, ďalším krokom je oslovenie školskej psychologičky a v spolupráci s vyučujúcou nastavenie plánu na zlepšenie. Cieleným pôsobením na triedny kolektív prostredníctvom rôznych programov, ale aj individuálnou prácou psychologičky s dieťaťom, rodičmi a vyučujúcimi, sa postupne ukáže riešenie, ktoré je pre dané dieťatko najvhodnejšie. Niekedy je to až zmena kolektívu, inokedy stačí aplikovať menšie zmeny v danom kolektíve a pravidlách. Pre dieťa je dôležité, aby cítilo, že sa mu usilujeme pomôcť, ale zároveň dôverujeme v jeho schopnosti.
