Rozchod s partnerom patrí hneď po smrti blízkej osoby medzi najviac stresujúce faktory pre človeka a vyrovnať sa s ním je bolestné aj bez detí. S nimi je ale všetko ešte ťažšie. Deti v celej situácii trpia tiež a rodičia, zavalení vlastnými starosťami, tu často vôbec nie sú pre nich v takej miere, v akej by potrebovali.
Rozchod rodičov môže dieťa poznačiť na celý život, preto treba dávať pozor, ako mu ho vysvetlíme.
Foto: shutterstock.com
Nie je to vôbec jednoduché, keď sa z kedysi milovaného človeka zrazu stane nepriateľ číslo jeden, ktorý vám kontroluje účty, vyhadzuje vás z bytu, zámerne robí prieky, ohovára vás alebo ešte horšie. Ani v jednoduchšom prípade, keď rozchod síce prebieha menej dramaticky, ale zasa nastupujú emócie ako ľútosť, pocit zlyhania, sklamania, osamelosti, slabosti... Rodič má čo robiť sám so sebou, tak kde ešte nabrať energiu na deti?
Odpoveď je jednoduchá – nájsť ju treba, pretože rozchod rodičov, dvoch najbližších bytostí, je niečo, čo si dieťa bude sebou niesť celý život. A je na rodičoch, či to bude preň dlhoročná trauma, ktorá ovplyvní aj jeho ďalšie vzťahy, alebo či budú dopady čo najjemnejšie. Dopady budú, to je isté.
Odborníci zdôrazňujú niekoľko zásad, ako s deťmi odkomunikovať rozchod. (Napokon, môže to vylepšiť aj vzájomné vzťahy rozhádaných partnerov.)
Premyslite si, ako to oznámite
Tá prvá veta, ktorú bude od vás o rozchode počuť, je veľmi dôležitá, ostane mu silná spomienka, možno doživotná. Rovnako dôležité je, aby boli pri tom obaja rodičia. A aj keď oznamujete koniec, nemalo by ísť o pohrebné reči, skôr sa snažiť nájsť v tom niečo povzbudzujúce.
Dajte dieťaťu istoty
Že ho ľúbite, že sa oň postaráte, aj keď nebudete bývať spolu. Že dieťa za váš rozchod nemôže. Nájdite aj ďalšie každodenné veci, ktoré aj po rozchode zostanú také isté, radia psychológovia. Akýsi zoznam, čo všetko sa nemení. Dieťaťu sa rúca doterajší svet, potrebuje aspoň nejaké istoty.
Nekupujte si ho
Hračky, knihy či iné darčeky ako odškodné za spôsobenú bolesť, navyše veľmi ľahko dosiahnuteľné. Dieťa sa síce na chvíľu poteší, na chvíľu zabudne, ale to je tak asi všetko. Časom začne na „potešenie“ či zabudnutie potrebovať toho viac a viac, nové a nové zbytočnosti a začne merať rodičovskú lásku množstvom nakúpených vecí. Aby raz zistilo, že aj tak nič nestačí. Celé zle. Šťastie a spokojnosť je o niečom inom.
Nenadávajte na partnera
Aj keď je to veľmi lákavé vyžalovať sa, posťažovať na partnera, nerobte to pred dieťaťom. Nechajte ho, nech si samé urobí obraz o oboch rodičoch, neskreslený pohľadom jedného z nich. Inak ho zbytočne vnútorne rozhádžete, zmätiete a bude sa cítiť pod tlakom. V tomto prípade platí zlatá veta: Nedávajte dieťaťu viac informácií, než je schopné spracovať.
Nechajte dieťa prežívať vlastné emócie
Nekážte mu, ako sa má cítiť. Vy chcete, aby sa cítilo dobre, veselo, je však normálne, ak dieťa cíti hnev, ľútosť, túžbu, aby všetko ostalo ako doteraz. Uznajte mu to, vyjadrite pochopenie, to je to najlepšie, čo preň môžete urobiť.
Odpovedajte na každú otázku
Dieťa si potrebuje ujasniť, čomu nerozumie a práve na to má rodičov. Tí by jeho otázky nemali odbíjať frázami – všetko bude v poriadku, tomu by si ešte nerozumel a podobne. Naopak, všetko, na čo sa pýta, treba dieťaťu vysvetliť rečou jemu zrozumiteľnou. Nijako rozvláčne ani zložito – vecne a jednoducho, tak, aby sa dozvedelo, čo potrebuje.
Buďte trpezliví
Vyrovnať sa s novou situáciou chce čas. Aj keď vy sa možno budete cítiť v pohode relatívne rýchlo, dieťa má svoje vnímanie. Klinická psychologička Anghard Rudkinová v knihe Čo si myslí moje dieťa uvádza, že dieťaťu môže trvať aj dva roky, kým sa po rozchode rodičov emocionálne upokojí.
Myslite na dieťa
Je ešte dieťa, preto to má ťažšie než my dospelí. „Záujem dieťaťa“ je niečo, čo sa deklaruje ako hlavná zásada pri každom rozvode či rodičovskom spore pred súdom, umenie je však rozpoznať ten skutočný záujem dieťaťa. Znamená to odložiť vlastné emócie a pozrieť sa na vec naozaj z hľadiska toho, čo je najlepšie pre dieťa. Ak to rodičia dokážu, nepotrebujú súd, aby o nich rozhodoval. Rozhádaným rodičom Anghard Rudkinová radí, aby to brali ako pracovnú úlohu a s partnerom vytvorili „pracovný tím“. Za pokus to stojí.
Obráťte sa na odborníkov
Ak si neviete rady, nie je hanbou opýtať sa tých, ktorí vedia viac. Psychológovia či rodičovskí poradcovia dokážu často poskytnúť nezainteresovaný pohľad, ktorý rodičom ukáže, kde robia chybu a ako ju môžu napraviť.
