Bábätko by malo dostávať pestrú stravu a to v čase, keď prejaví záujem. Dojčenie by sa ani potom nemalo obmedzovať.
Foto: shutterstock.comUpozorňuje na to nutričná terapeutka Sylva Šmídová v knihe Lenky Žofajovej Sprievodca rodiča dnešného. Zjednodušene povedané – dávať deťom lepok od štyroch mesiacov nepomáha, konštatujú. A to napriek tvrdeniam o takzvanom „imunologickom okne“, podľa ktorých včasné zavádzanie lepku a určitých potravín môže deti chrániť pred neskoršou alergiou na ne.
V skutočnosti však podávanie malého množstva lepku v 16-24 mesiacoch nemá na prípadný rozvoj alergie či na ochranu pred ňou vplyv. Potvrdila to napríklad britská štúdia ešte v roku 2014 na vzorke 944 detí.
Podobne aj ďalšie štúdie, skúmajúce potraviny, ktorých sa rodičia obávajú ako potenciálnych alergénov ukázali, že načasovanie ich zavádzania sa nespája s rizikom rozvinutia alergie. „Načasovanie zavedenia lepku sa nespája s rizikom celiakie a načasovanie zavedenia alergénov v potravinách sa nespája so žiadnymi inými výsledkami,“ cituje kniha medicínsky časopis JAMA, ktorý zhŕňal poznatky vyše 16-tisíc publikácií o porovnaniach zo 146 štúdií.
Spravidla platí, že u dieťaťa, ktoré má vysoké riziko rozvoja celiakie alebo diabetu, napríklad vzhľadom na ochorenie príbuzných v prvej línii, sa choroba skôr či neskôr rozvinie. Dojčenie poskytuje ochranu, ale nie stopercentnú. Podľa vedcov môže oddialiť začiatok prejavov ochorenia.
To, v akom čase sa dieťa stretne s rizikovými potravinami, je teda v podstate druhoradé. „Alergia dieťaťa či jeho zdravotný stav sa neodvodzuje od toho, v ktorom mesiaci sa po prvý raz s nejakou potravinou stretlo,“ zhŕňa autorka knihy Lenka Žofajová.
Niet sa kam ponáhľať, netreba ani chytro kupovať instatné obilninové kašičky pre bábätká, sľubujúce „primerané zloženie“ a podobne. (Ak už, vždy je lepšie uvariť deťom doma ozajstnú kašu než hotový polotovar). Téza o výlučnom dojčení počas prvých šiestich mesiacov života má opodstatnenie a podávať jedlo výlučne dojčeným deťom pred šiestym mesiacom nie je potrebné. Ak si to samé nevyžiadajú, pochopiteľne.
Teória o Imunologickom okne
Začalo sa o ňom hovoriť v roku 2009 v súvislosti s dokumentom Európskej gastrologickej a hepatologicej spoločnosti (ESPGHAN). Ten uvádzal, že šesť observačných štúdií poukázalo na to, že dojčenie môže chrániť pred rozvojom celiakie. Zistila sa súvislosť medzi dlhším dojčením a znížením rizika rozvoja celiakie. Metaanalýza ukázala, že riziko sa značne znížilo, ak sa dojčatá v období zavádzania lepku dojčili v porovnaní s nedojčenými deťmi...Jedna zo štúdií (Morris. a kol.) uvádzala, že príliš skoré (v troch mesiacoch a skôr) alebo neskoré (sedem mesiacov a neskôr) zavádzanie obilnín obsahujúcich lepok sa spájalo so zvýšeným rizikom celiakie. Aj na základe toho sa konštatovalo ako prezieravé vyhnúť sa skorému alebo neskorému zavádzaniu lepku a zavádzať lepok, kým je dieťa ešte dojčené. Štúdia však hovorila o deťoch, ktoré boli od začiatku rizikové.
Dokument však nikde neuvádzal, že sa má lepok či iné potraviny zavádzať už od štyroch mesiacov, naopak, potvrdzoval výlučné dojčenie šesť mesiacov ako želateľný cieľ. V roku 2017 vydala ESPGHAN nové stanovisko, v ktorom potvrdzovala spomínané šesťmesačné výlučné dojčenie s tým, že deti by mali dostávať jedlo rozmanitých chutí a štruktúry. Zároveň odporučila aj popri doplnkovej výžive pokračovať v dojčení.
(Zdroj: Sprievodca rodiča dnešného, Lenka Žofajová)
