Nemyslím si, že som veľký tréner. Som len tréner, ktorý sa chce zlepšovať každý deň, hovorí Livio Magoni.
Foto: PRAVDA, Ivan MajerskýPamätáte si ešte, kedy ste sa rozhodli, že budete trénerom?
Úplne presne. Mal som 22 rokov, práve ma vyradili z reprezentačného tímu pre Svetový pohár a zvíťazil som na pretekoch Talianskeho pohára, čím som splnil kritériá pre opätovné zaradenie do národného tímu. Lenže naša federácia znova zmenila kritériá a v tom istom čase som získal možnosť trénovať pretekára z Monte Carla, zúčastňovať sa s ním na všetkých svetových a európskych podujatiach. To rozhodlo.
Trénovali ste veľa lyžiarov a lyžiarok, teraz máte medzi zverencami aj svojho syna, 11-ročného Eliasa. Je to iné, trénovať vlastné dieťa?
Je tu veľa rozdielov. Musím byť akoby rozdelený na dvoch ľudí, ktorých pred ním reprezentujem – otec a tréner. Pri iných zverencoch som bol skrátka tréner, no Elias je stále malý a ja som preňho viac otcom. Ale vie, čo všetko som dosiahol, vidí všetkých tých ľudí, ktorí ma poznajú, tak ku mne chová v tomto smere veľký rešpekt. Musím byť veľmi opatrný, aby som naňho nevyvíjal tlak, aby nepociťoval ako príťaž ten fakt, že robím práve túto prácu. Možno si myslí, že preto musí zákonite aj on lyžovať. V skutočnosti však v lete robí aj iné športy, hlavne atletiku. S naozaj dobrými výsledkami. Skutočne ho nikdy nechcem nútiť a vyžadovať od neho, čo by mal a čo by nemal robiť. Ale určite to nie je ľahké.
Syn Livia Magoniho Elias je šikovný v lyžovaní aj atletike.
Foto: archív L. MagonihoNáš cieľ a to, čo ho učím, je, že všetko, pre čo sa rozhodne, musí robiť najlepšie ako vie, s nasadením a obetavosťou. Ale šport je životná lekcia. Nemáme ešte ciele, pretože je príliš mladý a ešte sa ani nerozhodol, ktorý šport bude robiť. Ale určite to, čo bude robiť, bude snažiť sa dostať na špičku. Minulý rok získal tri medaily na talianskych lyžiarskych majstrovstvách a dve v atletike, takže uvidíme...
Čo je najdôležitejšie pre dieťa v jeho veku, aby sa stal šampiónom v budúcnosti?
V tomto veku je dôležité mať čo najviac skúseností z motorických športov, aby si človek zvykol riadiť svoje telo v rôznych premenných, ktoré si lyžovanie vyžaduje každú sekundu. K tomu potrebujete začať sa učiť taktiku, línie, znalosť materiálu a dôležitá je aj regenerácia.
Ak by ste mali povedať tri alebo päť vecí, ktoré musí mať človek, aby sa stal z neho úspešný športovec, aké by to boli?
Disciplína, obetavosť, mentalita zameraná na dosiahnutie cieľa, športová inteligencia, rodina, ktorá ho podporuje a spolupracuje. A nikdy sa nevzdávať.
Livio Magoni je športovec telom aj dušou.
Foto: archív L. MagonihoUrčite. U žien je ich 95 percent spokojných s malými, čiastkovými výsledkami. To im stačí, aby pokračovali v kariére ešte niekoľko rokov. Iba niekoľko, možno štyri-päť, pretekárok chce naozaj vyhrať niečo dôležité a je ochotných obetovať všetko pre tento cieľ. U mužov chce vyhrať každý a každý ide na hranicu svojich limitov.
Hovorí sa o vás, že ste prísny a náročný tréner. Súhlasíte s tým? Alebo je to potrebné, ak chcete byť úspešný?
Nuž, závisí to od toho, čo myslíte pod tým prísny a náročný. Ak pretekár a jeho tím chcú vyhrať naozaj niečo veľké, potom ma nevnímajú ako náročného a prísneho, ale ako správneho človeka na správnom mieste. Pretože sú pripravení ísť do toho projektu, čeliť všetkému, čo prináša a vyhrať je náš spoločný cieľ. Ak je každý spokojný s čiastkovým výsledkom, potom ma vidia ako prísneho a náročného, pretože chcem by stále na čele.
Nepovažujete trénerstvo za veľmi neistý džob? Dennodenná mravčia práca a výsledok aj tak nie je vo vašich rukách, závisí od pretekára, servismana a mnohých ďalších okolností...
Samozrejme. Každý deň sa sám seba pýtam, každý deň si hovorím, že môžeme vojaka dostať na úroveň, kedy by vyhral všetko tým, že odvedie skvelú prácu, môžeme obetovať všetko, ale nakoniec to všetko závisí od vojaka a vždy je to všetko na veľmi tenkom meradle.
Vo svojej trénerskej kariére ste dosiahli veľmi veľa úspechov, s Tinou Maze napríklad rekordný počet bodov získaný vo Svetovom pohári, tiež s Petrou Vlhovou veľký glóbus, máte stále nejaké nesplnené trénerské sny?
Myslím, že stále mám veľa čo dať a viem, že ak nájdem správneho pretekára, ktorý sa mi bude páčiť a predovšetkým, ktorý ma bude naplno nasledovať, viem ho priviesť na vrchol, aby dominoval v kolotoči Svetového pohára. Myslím, že teraz tam prevláda veľká priemernosť. Žiaľ, tento rok mi nikto z pohárových pretekárov nedal príležitosť, možno si myslia, že som starý.
Livio Magoni s Petrou Vlhovou v úspešnom januári 2020.
Foto: SITA/APMal som smolu od roku 2021, keď Petra vyhrala veľký glóbus, pamätám si, že ak by neprišiel covid, mohli sme vyhrať glóbus aj v roku 2020. Môj zámer bol vyhrať glóbus s Petrou znova a ďalšie veľké ciele. Mali sme už položené základy, stačilo v tom len pokračovať, ale ten prekliaty rozhovor všetko zničil. (Interview pre talianske médiá, po ktorom sa Petra Vlhová rozhodla nepokračovať v spolupráci s Liviom Magonim, pretože sa jej nepáčilo, ako sa o nej vyjadril, pozn. red.)
Potom Meta Hrovat, ktorej nevyšla olympiáda a posledný obrovský slalom sezóny, kde sa zranila. Potom Katarina Liensberger, šampiónka, s ktorou sme spolu dobre pracovali, ale nemali sme šťastie a funkcionári mi nedali čas. Potom Martina Dubovská, prijal som to, aby som pomohol Martine a najmä môjmu nebohému priateľovi Janovi (otec Martiny Dubovskej, ktorý nedávno podľahol rakovine, pozn. red.) Teraz som mimo a svoje skúsenosti odovzdávam v službe mladým.
Čo máte najradšej na trénovaní?
Na svahu ako doma.
Foto: TASRA čo máte rád na alpskom lyžovaní?
Všetko, ale lyžovanie začína byť viac a viac komplikované, žiaľ.
Čo konkrétne máte na mysli? Ako komplikované?
Komplikované, pretože všetko musí byť v limite, už v mladých kategóriách je materiál dôležitý. Musíte urobiť dobrú letnú prípravu, je veľmi ťažké nájsť tréningové trate, presuny stoja čoraz viac a viac, rodiny majú veľké očakávania, pretože minuli veľa peňazí a federácie vám nedávajú čas a priestor, aby ste sa prejavili, je málo sponzorov...
Zlatá medaila zo Sarajeva 1984, ktorú vyhrala Liviova sestra Paoletta v slalome.
Foto: archív L. MagonihoMoja akadémia sa zrodila preto, aby poskytovala profesionálny tréningový servis všetkým športovcom, ktorí potrebujú určitú úroveň trénovanosti, to znamená upravené svahy s vodou (spravujeme lyžiarsky vlek), servis lyží, lokality, ktoré s nami spolupracujú, kde máme prednosť a môžeme trénovať (napríklad Val Gardena, Snow Arena Druskininkai), domovskú základňu pre športovcov, trénera na každých dvoch alebo troch športovcov a iné veci. V lete sme organizovaní tak, aby sme trénovali všetky kategórie, zatiaľ čo v zime sledujeme iba športovcov FIS. Následne máme v sezóne pretekárov vo Svetovom pohári, Európskom pohári a rôznych okruhoch FIS.
Začali ste spolupracovať aj so Slovenkou Rebekou Jančovou, ako konkrétne? Uvidíme vás vo Svetovom pohári s ňou alebo niekým iným?
Áno, je to projekt Zväzu slovenského lyžovania, kde mi pridelili úlohu konzultanta, ktorý sleduje jej tím, pomáha im rásť, získavať skúsenosti aj v pretekoch Svetového pohára, spoznať prostredie, hlavne logistiku a trate. Medzitým budem sledovať aj Európsky pohár a ostatné okruhy pretekov. Na niektorých sa určite aj zúčastním, ale bol by som radšej, keby rástli získavaním vlastných skúseností.
