Aj keď vysvedčenie nie je práve podľa vašich predstáv, nie je to koniec sveta ani dôkaz, že ste zlý rodič.
Foto: shutterstock„Vysvedčenie nie je vizitkou vášho rodičovstva ani zhodnotením vašich ambícií či nesplnených prianí,“ pripomínajú odborníci z centra LOCIKA na sociálnej sieti v príspevku venovanom reakciám na polročné vysvedčenia.
Zlá známka je často varovným signálom pre potenciálnu problémovú oblasť, nie je však merítkom hodnoty dieťaťa ani rodičovských kompetencií. „Zlé vysvedčenie nie je koniec sveta ani nespôsobí životné zlyhanie dieťaťa. Využite to ako príležitosť, aby sa vaše dieťa v škole mohlo zlepšiť a získalo cennú skúsenosť,“ odporúčajú.
Ako teda vhodne reagovať? Vyhnite sa kriku, trestom, porovnávaniu s ostatnými deťmi. Psychologička Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Eva Smiková odporúča dieťa vopred uistiť, že mu rodičia nebudú za zlé známky nadávať ani inak ho trestať. A potom to, samozrejme, dodržať.
„Treba si uvedomiť, že takéto dieťa sa nachádza v bezvýchodiskovej situácii, vie, že známky na vysvedčení nezmení. A už samotná zlá známka je preňho často trestom. Dôležité je, aby vtedy malo oporu niekoho blízkeho – rodiča, priateľa, súrodenca, starých rodičov,“ povedala pre TASR. Ak sa tak nestane, dieťa nemá riešenie a neraz volí i skratové riešenia ako únik z domu či dokonca zo života.
Takže, toto je vhodná reakcia v ôsmich krokoch:
1. Dieťa pochváľte. Ak nemôžete za známky, tak aspoň za snahu alebo výdrž.
2. Dieťa povzbuďte. Poskytnite mu útechu, dohodnite sa, že v ďalšom polroku sa vám podarí aj spoločnými silami známky zlepšiť.
3. Preukážte mu dôveru. Jednoducho mu povedzte, že veríte, že to zvládne.
4. Hovorte láskavo. Pokojne, bez kriku, vyhrážok a emocionálneho vydierania. Pýtajte sa dieťaťa, čo ho zaujíma, čo bolo ťažké a čo by sa dalo v druhom polroku spraviť inak.
5. Pozrite sa na situáciu z nadhľadu. Berte teda do úvahy aj ďalšie okolnosti – aké sú skutočné možnosti dieťaťa, čo všetko sa v jeho živote udialo, čo mohlo ovplyvniť známky.
6. Vráťte sa do vlastných školských čias. Ako ste sa vtedy cítili vy? Čo ste potrebovali počuť?
7. Zvážte, či nepotrebujete pomoc odborníka. Možno je vaše dieťa v niečom výnimočné, v niečom zaostáva. Poradiť sa nikdy nie je na škodu, vždy sa môžete potom rozhodnúť podľa seba.
8. Uistite dieťa o vašej láske. Je vaše a vy ho ľúbite, nech sa deje čokoľvek. I keď prinesie domov vysvedčenie, ktoré sa vám nepáči.
1. Dieťa pochváľte. Ak nemôžete za známky, tak aspoň za snahu alebo výdrž.
2. Dieťa povzbuďte. Poskytnite mu útechu, dohodnite sa, že v ďalšom polroku sa vám podarí aj spoločnými silami známky zlepšiť.
3. Preukážte mu dôveru. Jednoducho mu povedzte, že veríte, že to zvládne.
4. Hovorte láskavo. Pokojne, bez kriku, vyhrážok a emocionálneho vydierania. Pýtajte sa dieťaťa, čo ho zaujíma, čo bolo ťažké a čo by sa dalo v druhom polroku spraviť inak.
5. Pozrite sa na situáciu z nadhľadu. Berte teda do úvahy aj ďalšie okolnosti – aké sú skutočné možnosti dieťaťa, čo všetko sa v jeho živote udialo, čo mohlo ovplyvniť známky.
6. Vráťte sa do vlastných školských čias. Ako ste sa vtedy cítili vy? Čo ste potrebovali počuť?
7. Zvážte, či nepotrebujete pomoc odborníka. Možno je vaše dieťa v niečom výnimočné, v niečom zaostáva. Poradiť sa nikdy nie je na škodu, vždy sa môžete potom rozhodnúť podľa seba.
8. Uistite dieťa o vašej láske. Je vaše a vy ho ľúbite, nech sa deje čokoľvek. I keď prinesie domov vysvedčenie, ktoré sa vám nepáči.
