Pobyt mimo domova je pre deti prospešný, aby si ho mohli bez stresu užiť, pripravte sa na to spoločne s nimi.
Foto: Shutterstock.comByť mimo domáceho prostredia môže znamenať pre deti stres – nielenže sú zrazu niekde, kde to nepoznajú, sú tam iné predmety, iný režim, iné pravidlá, nehovoriac o iných ľuďoch a situáciách, v ktorých sa ocitnú, navyše bez známeho rodičovského zázemia, akejsi istoty.
Na druhej strane je však pre deti prospešné, ak si vyskúšajú byť odkázaný sám na seba v cudzom prostredí, získajú nové skúsenosti, zručnosti, väčšiu sebaistotu i rozhľad. Aby to mohli zažiť bez negatívnych faktorov, je dobré sa na odlúčenie s deťmi spoločne pripraviť. Odborníci z českého centra LOCIKA zameraného na prevenciu domáceho násilia odporúčajú týchto 10 krokov.
1. Nezľahčujte obavy detí, naopak, nechajte ich, nech hovoria o svojich pocitoch. Vety typu „Zbytočne sa bojíš, o nič nejde, nie si predsa cintľavka, pozri na Jožka, ako to zvládol,“ na vnútornej pohode nepridajú.
2. Vysvetľujte im všetko, na čo sa pýtajú, čo im je o pobyte mimo domova nejasné. Informácie im dodávajú istotu.
3. Pomôžte im s prípravou. Ale naozaj len pomôžte – zlatá stredná cesta – nech to nerobia samé, ale nech to ani nerobíte za nich.
4. Dovoľte im zobrať si so sebou všetko, čo chcú, aby im pripomínalo domov – obľúbená hračka, hrnček, deka...
5. Preberte s nimi, čo robiť, keď im bude smutno. Vysvetlite im, že je to prirodzené, smútok k odlúčeniu patrí. Teda žiadne „chlapi neplačú“.
6. Dohodnite si čas, kedy si zavoláte. Pre deti to bude znamenať istotu, pevný bod v neznámom, do ktorého idú.
7. Vytvorte si postupy na riešenie krízových situácií. Isteže, nemusia nastať a veríte, že ani nenastanú, deti však upokojí, ak budú vedieť, „čo v prípade, že...“
8. Uistite ich, že ak im bude veľmi ťažko, prídete po nich. Nenúťte ich zvládnuť odlúčenie za každú cenu. Nemusia byť ešte zrelé, nezáleží na tom, že ich o rok mladší sused je už na druhom tábore bez akýchkoľvek problémov. Každé dieťa je iné a jedinečné.
9. Nedávajte najavo deťom svoje obavy a úzkosti. Vyriešte si ich s inými dospelými, ktorí vám vedia pomôcť. „Bojím sa o teba,“ dieťaťu určite nehovorte. A naozaj sa snažte zbaviť toho pocitu. Verte dieťaťu i tomu, že všetko bude v poriadku.
10. Ak má dieťa veľké obavy, informujte o tom človeka, ktorý bude za dieťa zodpovedný – či už je to personál v tábore, stará mama a podobne.
