Dnes alebo pred 400 rokmi, obmedzenia pre počty svadobčanov platili podobne.
Foto: shutterstock.comS tým rozdielom, že kým dnes je dôvodom strach zo šírenia nákazy, v minulosti sa maximálny počet ľudí na svadbách úradne nariaďoval pre obavy z neschopnosti zaplatiť veľké hostiny. Ako vysvetľuje entologička Zora Mintalová Zubercová v knihe Tradície na Slovensku, naši predkovia mali ťažký život, veľa a tvrdo pracovali, takže svadby boli pre nich vďačnou príležitosťou ako sa zabaviť, najesť a oddýchnuť si.
Na svadbách sa nešetrilo, ľudia pozývali široké príbuzenstvo a oslavy trvali niekoľko dní, často aj päť-šesť. Aby mohli ľudia také honosné hostiny usporiadať, často sa zadlžili a neraz sa stávalo, že na konci nemali dosť peňazí na zaplatenie všetkých nákladov. Preto vrchnosť najmä v mestách stanovila obmedzenia.
Napríklad v 16. a 17. storočí z dôvodu príliš vysokých nákladov a následných dlžôb sa v Bratislave, Levoči či Košiciach nariadil presný počet hostí, hudobníkov aj chodov jedál, ktoré na svadbe mohli ľudia mať – v závislosti od ich majetku.
„U najbohatšej sociálnej vrstvy išlo o obmedzenie svadobných hostí na 30 manželských párov a osem družičiek. Na svadobnej hostine im mohli predložiť dvanásť chodov jedál a vyhrávať im mohol kompletný orchester,“ približuje Zora Mintalová Zubercová bratislavské a levočské nariadenia zo 17. storočia v spomínanej knihe.
Kedy sa konali svadby
Naši predkovia sa sobášili najčastejšie v pondelok, utorok alebo stredu s tým, že sobota predtým bola vyhradená na rozlúčku so slobodou. Nevesta sa lúčila v spoločnosti kamarátok, vlastnú rozlúčku mal aj ženích. Čo sa týka ročného obdobia, najvhodnejšie bolo medzipôstne obdobie, keď sa skončili poľnohospodárske práce a komory, stodoly či vínne pivnice boli plné. Najviac svadieb bolo od októbra do adventu a potom v zime cez fašiangy až do začiatku predveľkonočného pôstu.
(Zdroj: Zora Mintalová Zubercová, Tradície na Slovensku)
Stredne situovaní mešťania však už mohli pozvať najviac osemnásť manželských párov a šesť družičiek. Hostina mohla mať osem chodov a orchester smel mať najviac ôsmich hudobníkov.Naši predkovia sa sobášili najčastejšie v pondelok, utorok alebo stredu s tým, že sobota predtým bola vyhradená na rozlúčku so slobodou. Nevesta sa lúčila v spoločnosti kamarátok, vlastnú rozlúčku mal aj ženích. Čo sa týka ročného obdobia, najvhodnejšie bolo medzipôstne obdobie, keď sa skončili poľnohospodárske práce a komory, stodoly či vínne pivnice boli plné. Najviac svadieb bolo od októbra do adventu a potom v zime cez fašiangy až do začiatku predveľkonočného pôstu.
(Zdroj: Zora Mintalová Zubercová, Tradície na Slovensku)
Svadba dvojice z najchudobnejšej vrstvy mohla mať len päť druhov jedál a troch muzikantov. Čo sa týka hostí, Zora Mintalová Zubercová pripomína, že si mohli pozvať osem manželských párov a štyri družičky.
„V súvislosti s pokrmami je potrebné uviesť, že nešlo o porcie piatich druhov jedál pre všetkých svadobčanov, ale o druhy jedál, ktoré sa svadobčanom predkladali spoločne v misách. Z nich si každý nabral to, na čo mal chuť,“ spresňuje etnologička.
Hody u Thurzovcov
Ani vtedy však pravidlá neplatili pre všetkých, boli „rovní a rovnejší“. Napríklad uhorský palatín Juraj Thurzo práve začiatkom 17. storočia postavil v Bytči svoj slávny sobášny palác, do ktorého reprezentačnej sály sa vošlo až 400 hostí. Slúžiť mal práve na svadby Thurzových potomkov – syna Imricha a šiestich dcér.Zora Mintalová Zubercová vo svojej knihe prezrádza aj svadobné menu na prvej svadbe v Thurzovom paláci: Na hlavné jedlá sa minulo 35 volov, 117 teliat, 156 jahniat, 116 prasiat, 27 sŕn, 188 zajacov, 526 prepelíc, 414 kapúnov, 784 sliepok, 419 husí, 2300 pstruhov či 70 hlavátok. Spotrebovalo sa tiež 5365 vajíčok, najmä na sladkosti, koláče a cukrovinky.
