Andrea Ágg podpisuje svoju knihu.
Foto: archív Andrey ÁggMúza kopla Andreu hneď vo chvíli, keď dopozerala večerné správy. „Bude to fuška, zohnať si rúška. Za múrmi dverí, žime si v mieri. Prázdne sú ulice, ber knihu z police. Uprac si celý dom, debatuj s priateľom,“ sypala verše z rukáva.
To, čo po zverejnení básne nasledovalo, vôbec nečakala: „Báseň mala obrovský ohlas! Ľudia ju v ten deň vo veľkom „lajkovali“ a zdieľali. Bolo to pre mňa niečo nové, no nebola som z toho až tak prekvapená – jednoducho každý sa v tej básni našiel, pretože všetci sme zrazu boli na jednej lodi.“
Wow, trefné, presne vystihnuté, báseň ma úplne dostala, mám zimomriavky... Práve také reakcie jej na báseň prichádzali. Postupne si ich čítala niekoľko dní, lebo naraz to nešlo.
Autorka s dcérkami.
Foto: archív Andrey ÁggVerše sa v priebehu nasledujúcich dní objavili vo viacerých médiách, na Facebook si ich zavesil aj premiér Matovič a spontánne sa vracali zo sveta preložené do cudzích jazykov. „Prvý sa ozval český kňaz, ktorý báseň preložil naozaj veľmi vnímavo do češtiny a použil ju aj vo svojej kázni. Nasledoval španielsky, taliansky, francúzsky a dokonca aj arabský preklad – až ich bolo napokon jedenásť. Trochu zvláštne je pre mňa možno len to, že pred tým som ako redaktorka robila rozhovory ja, teraz som na druhej strane o odpovedám na otázky redaktorov,“ smeje sa poetka.
Andrea Ágg so svojou knihou.
Foto: archív Andrey ÁggZhudobnená báseň
Ozvalo sa aj zopár hudobníkov, dokonca mladý rapper, či by mohol báseň zhudobniť: „Napokon sa objavilo video pani Evy Čapkovej, ktorá mi venovala klavírnu skladbu a rovno ju zavesila na sieť pre verejnosť. K jej skladbe potom dopísala noty sestra Terézia Jana Hadryová. Dojalo ma to a rozhodla som sa ich počin zhmotniť na predsádkach svojej zbierky Muselo to prísť. Okrem poézie čitatelia nájdu v knihe teda aj noty, podľa ktorých si túto skladbu môžu zahrať - pokiaľ sú hudobne zdatní.“Hlavným posolstvom básne je pokora, ktorá už ľuďom podľa Andrey Ágg zjavne chýbala. „Podľa recenzii a krásnych reakcii, ktoré na zbierku denne dostávam, viem, že misia bola splnená. Každý si zo zbierky vezme to, čo potrebuje. Všetky básne v knihe sú písané veľmi jednoduchým a zrozumiteľným jazykom, takže si čitateľ nemusí klásť otázku, čo tým chcel básnik povedať. Pointa sa mu vynorí sama z hĺbky vlastného vnímania,“ hovorí autorka.
Báseň Muselo to prísť.
Foto: archív Andrey Ágg„Básne v zbierke boli asi na 70 percent pripravené už januári, kedy som mala autorský večer poézie v Nových Zámkoch. Témou bola naša ľudská (ne)pominuteľnosť, keďže básní s touto napohľad smutnou témou som mala za posledné tri roky veľa. K ich tvorbe ma podnietila nečakaná smrť dobrej priateľky a krátko na to aj smrť jej manžela. Básne som už vtedy rozdelila do troch celkov: Konečnosť, Zmena a Večnosť," popisuje autorka.
Do toho prišla korona a báseň „Muselo to prísť“ dala meno aj celej zbierke. „Túto báseň som zaradila do časti Zmena, pretože tak vnímam celú pandemickú situácia – ako šancu človeka na zmenu v osobnom i globálnom rozmere. Je na nás, ako túto výzvu pojmeme,“ je presvedčená Andrea Ágg a ako dodáva, jej hlavnou inšpiráciu v básnickej tvorbe je momentálne uvedomovanie si života, nielen „bezduché“ žitie, a s tým spojené otázky smrti a toho, čo je za ňou. Zbierka má potešiť každého, kto sa rád ponorí do zákutí svojej duše a koho zaujímajú otázky ľudskej (ne)konečnosti. Nie je to však prvý básnický počin autorky, jej prvotina sa volá Bariéra.
Momentálne pracuje na básnickej zbierke pre deti a románe pre desaťročné deti: „S dcérkami každý večer čítame knihy. Staršia 10-ročná Ninka sa chce stať ilustrátorkou a podujala sa aj na ilustrovanie mojej detskej tvorby. Mladšia Dorotka so mnou veľmi rada pečie v kuchyni rôzne dobroty. Vybrala si na dievča trošku netradičnú záľubu - navštevuje miestny futbalový klub a raz do týždňa jazdí na koni," prezradila Andrea Ágg aj čo to o svojej rodine.
Kniha Muselo to prísť.
Foto: Milan Sitko