Ľúbia svoje dieťa rovnako, každý z nich však jeho život obohacuje inak.
Foto: shutterstockMatka je matka, otec je otec a každý dieťaťu prináša iné prístupy. „Výchova rodičov musí byť rozdielna,“ zdôrazňuje klinická psychologička Lýdia Adamcová, autorka projektu Výchova v kocke. Ako vysvetľuje v jednom zo svojich príspevkov venovaných práve výchove, materské a otcovské úlohy sú predurčené prírodou, líšia sa, ale dôležitosťou a kvalitou sú obe rovnocenné. „Práve ich rozdielnosť a dopĺňanie robí výchovu komplexnou a účinnou,“ konštatuje.
„Názory, že ak je matka doma, tak zabezpečuje výchovu detí, sú mylné. Matka zabezpečuje výchovu detí doma a otec vo vonkajšom svete a práve na to muži zabúdajú. Ich povinnosťou je dopĺňať výchovu matky o mužské aktivity a kontakty so svetom,“ vysvetľuje Lýdia Adamcová s tým, že výchova matky je mäkšia, citovo teplejšia a spojená viac s kontaktmi na telesnej úrovni. „Je o dotykoch, nosení, kolísaní dieťaťa, ale sú to aj pohľady, jej hlas a rozprávanie. Matka svojimi objatiami uspokojuje citové potreby dieťaťa a učí dieťa prejavovať city.“
Lýdia Adamcová je klinická psychologička s dlhoročnou praxou.
Foto: archív Lýdie AdamcovejAko Lýdia Adamcová ďalej vysvetľuje, žena je geneticky naprogramovaná hovoriť, premýšľať a tvoriť. Muž má zas v genetickej výbave skôr vidieť, reagovať a konať. Pre mužov sú dôležité činy, s nimi spojená koncentrácia a mlčanie, preto môže byť horšia ich verbálna komunikácia s deťmi aj ich matkami.
Energia matky je kruhová, centrujúca okolo ohniska, okolo detí a charakterizujú ju objatia, mäkkosť, nežnosť, kolísanie, pocity slasti, ktorých symbolom sú ženské prsia. Energia muža a otca je zasa energiou ťahu – sledovať, stopovať, uloviť. Jeho pripravenosť k boju si vyžaduje rozhodnosť a silu, čo sa prejavuje v hre s deťmi, ktoré vyhadzujú, točia, naháňajú a vedú ich k prekonávaniu prekážok.
S matkou sú deti deväť mesiacov v silnom fyzickom spojení, matka je zdrojom kvalít, akými je fyzická blízkosť, intimita, citovosť, nežnosť. Otec je vzorom pre bezkontaktné vzťahy s kvalitami ako sú aktivity, hry, bojovanie, súperenie, práca a k tomu patriace priateľstvo, solidarita, odvaha.
Keď sa rozdiely stierajú
Lýdia Adamcová si uvedomuje, že dnes sa správanie matiek a otcov mení. Obrazne povedané – ženy začínajú loviť mamutov, ale otcovia sa ku krbu až tak nehrnú.A hoci dnes často počúvame odporúčania odborníkov, že „rodičia musia byť vo výchove jednotní“, práve táto jednotnosť podľa nej výchovu oslabuje. „Žiadny jednotný front nefunguje. Jeho rizikom je, že sa vo výchove stiera ženský a mužský prístup. Rozdielne výchovné správanie rodičov totiž zabezpečuje efektívnejšiu a plnohodnotnejšiu výchovu detí,“ vysvetľuje.
Jednota v základoch
Avšak pozor, je samozrejmé a žiaduce, aby boli rodičia vnútorne zladení na základných princípoch ako napríklad: nekradne sa, nefajčí sa, neklame sa, nebije sa. „Výchovné metódy môžu byť rozdielne, ale pri riešení výchovnej situácie sa dopĺňajú,“ vysvetľuje Lýdia Adamcová.Ako príklad uvádza situáciu, keď obaja rodičia sa zhodujú, že nechcú, aby ich dieťa fajčilo, ale zistia, že ich potomok fajčí. Obom ide o to isté, no reakcia je rozdielna. „Matka skôr emočne, moralizuje, dieťaťu rozpráva o následkoch a môže mu niečo zakázať. Otec sa tiež nahnevá, tiež mu niečo povie, ale predovšetkým ho zoberie a prinúti vyfajčiť 5 cigariet. To je čin. To je zážitok, ktorý si dieťa určite zapamätá,“ vykresľuje psychologička s tým, že matkino moralizovanie a dohováranie takýto zážitok dieťaťu neumožňujú.
„Takto polarizované výchovné metódy otca a matky umožňujú deťom učiť sa reagovať na polaritný svet, prijímať mužské a ženské argumenty, rôzne spôsoby riešenia v mužskom a ženskom svete,“ uzatvára klinická psychologička s dlhoročnou praxou.
Rozdielnosť áno, týranie nie!
Na druhej strane je však dôležité chrániť deti pred fyzickým a psychickým týraním a zneužívaním, toto už nemá s rozdielnosťou výchovných princípov nič spoločné. „Neustála kritika, krik, výčitky, porovnávanie s inými – toto sú výchovné metódy ohrozujúce psychický život dieťaťa,“ zdôrazňuje Lýdia Adamcová.Dieťa má byť chránené aj pred rodičom, ktorý používa takéto metódy. „Je to časté, predovšetkým u matiek, že nevedia brániť dieťa pred otcom, ktorý mu nadáva, kričí naň, ponižuje ho alebo neprimerane trestá. V pozadí takéhoto správania môže nezrelá osobnosť otca alebo jeho prílišné sebavedomie, nadradenosť. V extrémnych prípadoch môže byť v pozadí alkoholizmus alebo porucha osobnosti. Apelujem na matky, aby to nedovolili a situáciu rázne riešili. Neprimerané správanie jedného z rodičov je potrebné zastaviť a nie sa z určitej bezmocnosti pridať k jeho výchovným metódam s odôvodnením „ale syn bol zlý, doniesol štvorku, zaslúžil si to“,“ dodáva s tým, že to platí aj naopak, v prípade neprimeraného správania matky.
Celý článok Lýdie Adamcovej si môžete prečítať na tomto linku Výchova v kocke.
