Dysfáziu možno diagnostikovať od tretieho roku.
Foto: shutterstock.comNarušenému vývoju reči sa odborne hovorí vývojová dysfázia a niekedy ju len ťažko rozoznať od bežnej oneskorenosti v reči, ktorá nemá žiadnu zdravotnú príčinu. Ide o vrodenú poruchu vývoja jazykových schopností. Dysfázia vzniká ako následok nesprávnej funkcie alebo poškodenia, ku ktorému došlo v takzvaných rečových zónach nachádzajúcich sa v kôre vyvíjajúceho sa mozgu.
Prvým prejavom býva oneskorený vývoj reč. „Po motorickej a rozumovej stránke sa dieťa môže vyvíjať celkom normálne, ale častejšie pozorujeme ľahšie deficity aj v týchto oblastiach. Zvyčajne má dieťa problém s gramatikou, teda pri tvorbe viet nepoužíva správne, prípadne vôbec žiadne predložkové spojenia, má problémy s ohýbaním slov (skloňovaním), trojročné deti netvoria takmer žiadne súvetia, pretože majú problémy s používaním spojok a spojovacích výrazov,” uvádzajú v publikácii Kniha o detskej reči jej autorky, logopedička Katarína Horňáková, logopedička Svetlana Kapalková a psychologička Marína Mikulajová.
Kvôli zníženej pohybovej obratnosti rečových orgánov, ako sú jazyk, pery a ostatné svaly úst, môže mať dieťa problémy s výslovnosťou niektorých hlások. „V rôznej miere býva narušená aj úroveň porozumenia dieťaťa a jeho schopnosť aktívne komunikovať s inými ľuďmi v okolí,” upozorňujú odborníčky.
Vývojová porucha môže zasahovať až hĺbkovú štruktúru reči, to znamená, že dieťa prehadzuje slovosled, používa nesprávne koncovky, niektoré slová v reči vynecháva, obmedzuje sa len na jedno- či dvojslovné vety.
Rozumie, no aj tak má problém
Vývojová dysfázia sa dá diagnostikovať najskôr medzi tretím až štvrtým rokom života. Avšak prvý príznak, ktorým je oneskorený vývoj reči, možno zistiť už po druhom roku veku. Ak máte pocit, že dieťa je v jazykových schopnostiach pozadu, vyhľadajte logopéda, možno bude treba začať s intenzívnou cielenou terapiou. K odborníkovi by ste mali zavítať aj v prípade, že dieťa tomu, čo mu jeho okolie hovorí, rozumie - i vtedy môže ísť o dysfáziu.Typické je dysfáziu je aj komolenie slov, keď rodičia majú problémy poznať, čo im chce dieťa vlastne povedať. Tieto deti ďalej často tvoria slová tak, že v nich chýbajú spoluhlásky a skladajú sa len zo samohlások. Odborníčky spomínajú príklady: auto je auo, pipi je ii a podobne. Návštevu odborníka si vyžaduje aj to, ak dieťa v troch rokoch nepoužíva predložky, napríklad nepovie kvety vo váze, ale len kvety váze.
Vývojová dysfázia sa však neprejavuje len na úrovni reči, ale môže v niektorých prípadoch aj narušeným zrakovým či sluchovým vnímaním, narušením orientácie v čase a priestore, zasiahnuté môžu byť aj motorické funkcie. U starších detí bývajú bežné poruchy učenia.
V terapii je veľmi dôležitá súčinnosť viacerých odborníkov: logopéda, neurológa, foniatra i klinického psychológa. Nutnosťou je zapojenie predškolského zariadenia či základnej školy, ktoré dieťa navštevuje. Ak sa porucha podchytí včas, terapia môže byť natoľko úspešná, že prejavy dysfázie úplne zmiznú a prejavujú sa len nenápadne, deti bývajú napríklad veľmi citlivé alebo majú stále trochu problémy s výslovnosťou.
Nielen dysfázia
Ako odlíšiť dysfáziu či bežné oneskorenie vo vývoji reči od mentálneho postihnutia dieťaťa? Najväčší rozdiel je v rozumovom vývoji, ktorý u dieťaťa s dysfáziou nie je narušený alebo sa prejavujú len malé odchýlky. Dieťa s duševným hendikepom zaostáva v intelekte, učení, má problémy s pamäťou. Jeho slovná zásoba je chudobná, má problémy s výslovnosťou slov. V hre i komunikácii je pasívne.
Oneskorený vývoj reči je typický aj pre deti s autizmom, keď dieťa neprejavuje záujem o sociálne kontakty, vyžaduje, aby sa činnosti opakovali v presnom poradí a slová či vety používa v nevhodnom kontexte. Jeho intelekt však môže byť veľmi rozvinutý. Ak má dieťa problémy s rečou, je vždy nutné pomyslieť aj na možné sluchové postihnutie.
Ako odlíšiť dysfáziu či bežné oneskorenie vo vývoji reči od mentálneho postihnutia dieťaťa? Najväčší rozdiel je v rozumovom vývoji, ktorý u dieťaťa s dysfáziou nie je narušený alebo sa prejavujú len malé odchýlky. Dieťa s duševným hendikepom zaostáva v intelekte, učení, má problémy s pamäťou. Jeho slovná zásoba je chudobná, má problémy s výslovnosťou slov. V hre i komunikácii je pasívne.
Oneskorený vývoj reči je typický aj pre deti s autizmom, keď dieťa neprejavuje záujem o sociálne kontakty, vyžaduje, aby sa činnosti opakovali v presnom poradí a slová či vety používa v nevhodnom kontexte. Jeho intelekt však môže byť veľmi rozvinutý. Ak má dieťa problémy s rečou, je vždy nutné pomyslieť aj na možné sluchové postihnutie.
