Piť vodu z plastovej fľaše je dnes pre mnohých ľudí taká samozrejmosť ako mať mobil.
Foto: shutterstockMiliarda PET fliaš v prepočte znamená, že každý Slovák ich minie ročne približne 182. Tie sa prakticky hneď po spotrebovaní vody alebo iného nápoja stávajú odpadom, ktorý sa neraz povaľuje aj voľne po prírode. Doba rozkladu PET fliaš je pritom až 500 rokov.
Že plasty zaťažujú životné prostredie, a že ich je na našej planéte priveľa, je známe. V prospech obmedzovania, resp. úplného zastavenia nákupov nápojov v PET fľašiach hovorí aj zdravotné hľadisko. Plasty s označením PET alebo PETE, resp. pod číslom 1, sa zaraďujú do skupiny takzvaných škodlivých plastov. Určené sú len na jedno použitie, následne sa zvyšuje riziko výskytu baktérií. Navyše, ak sú PET fľaše vystavené teplu a slnečnému žiareniu, vylučujú škodlivý antimón a bisfenol A (BPA).
Ľudia ich však napriek všetkému stále vo veľkom kupujú. Je to pohodlnejšie a reklamné kampane na balené nápoje majú tiež väčší vplyv než tie v prospech pitia obyčajnej vody. Výrobcovia navyše momentálne často kladú do popredia „ekologickú“ stránku svojich produktov tvrdeniami typu, že ich plast je recyklovateľný, resp. že ich fľaše sú vyrobené z recyklovaného plastu.
V skutočnosti však ani recyklácia nie je ideálnym riešením, čo teraz pripomína aj Slovenská agentúra životného prostredia. „Najdôležitejšie je predchádzať vzniku odpadu a o dôsledkoch uvažovať už pred samotnou kúpou nápoja,“ zdôrazňuje agentúra. Alternatívou sú napríklad kvalitné nerezové, sklenené alebo bambusové fľaše. Ideálne je teda nosiť si so sebou vodu z domu v takýchto obaloch a rovnako do vlastných nádob čapovať aj mlieko z automatov. Šetriť prírodu sa dá aj nákupmi v bezobalových obchodoch.
Situácia s plastovým odpadom by sa mohla mierne zlepšiť zálohovaním PET fliaš, s ktorým sa začalo od januára. Systém v praxi ale poriadne nefunguje – sú napríklad obchody, najmä v menších mestách a obciach, ktoré fľaše síce zálohujú, ale už nevykupujú a fľaše potom aj tak končia len v odpade.
Slovenská agentúra životného prostredia pripomína neveselé štatistiky: „V roku 2018 sa v Európe vyprodukovalo takmer 61,8 milióna plastov, z toho PET tvorilo necelých osem percent,“ konštatuje v rámci marcovej výzvy vzdelávacej kampane Zatoč s odpadom. Recykluje sa len okolo 30 percent plastov, zvyšok končí na skládkach a v oceánoch, alebo v spaľovniach.
Európska legislatíva požaduje zber 90 percent plastových obalov do roku 2029, nemá však stanovený cieľ na plechovky. Slovenská legislatíva stanovuje cieľ zberu 90 percent plastových obalov do roku 2027 a 90-percentný zber plechoviek do roku 2029.
Chráňme naše more, vyzývajú prímorské štáty, zatiaľ márne. Táto moderná morská panna z odpadov, nájdených v mori, je v prístave v Splite.
Foto: Patricia Poprocká
