V slovenských vzdelávacích zariadeniach sú už tisícky ukrajinských detí.
Foto: archívViac ako polovica učiteľov základných škôl učí aspoň jedného ukrajinského žiaka. Vyplýva to z veľkého prieskumu Komenského inštitútu, ktorý na reprezentatívnej vzorke vyše šesťtisíc učiteľov vypracovala agentúra FOCUS a zber dát vznikol v spolupráci s EduPage. Učitelia vnímajú ochotu ukrajinských detí učiť sa po slovensky, problémom je však jazyková bariéra či iná úroveň vedomostí a spôsobilostí týchto žiakov.
Zhruba 77 percent pedagógov uviedlo, že ukrajinskí žiaci si vytvárajú priateľstvá s neukrajinskými spolužiakmi a podľa 69 percent učiteľov začínajú deti z Ukrajiny rozumieť slovenskému jazyku. Negatívne prijatie ukrajinských žiakov triednym kolektívom pozorovali iba dve percentá učiteľov.
„Náš prieskum ukazuje, že úvodná fáza adaptácie tých detí z Ukrajiny, ktoré sa zapojili do vzdelávania, prebieha aj vďaka podobnosti jazyka a kultúry pomerne pozitívne, nemôžeme však zabúdať na to, že emocionálna reakcia ľudí utekajúcich z vlastnej krajiny je oneskorená a prvé problémy sa nám ukazujú už aj v prieskume,” uviedla psychologička a programová riaditeľka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.
Chcú sa vrátiť domov
Najväčšími výzvami pre učiteľov je nezáujem ukrajinských žiakov vzdelávať sa v slovenčine (30 percent učiteľov), psychická nepohoda ukrajinských žiakov (21 percent), trauma vyvolaná vojnou (18 percent), izolácia ukrajinských detí od zvyšku kolektívu (17 percent), preťaženie spojené s paralelným vzdelávaním v slovenskej škole aj ukrajinskom vzdelávacom systéme (13 percent), ale tiež absencia zázemia a základných potrieb detí (9 percent).„Za nezáujmom ukrajinských žiakov vzdelávať sa v slovenskom jazyku vnímame ich obrovskú túžbu vrátiť sa späť domov. Žijú v nádeji, že pobyt na Slovensku je dočasný a pri prvej možnej príležitosti majú mnohí záujem sa vrátiť späť. Sú však nesmierne vďační učiteľom našich škôl, spolužiakom, ktorí im vytvárajú čo najprijímajúcejšie podmienky,” dodala riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Bratislave Jana Lednická.
Učitelia, ktorí prišli do kontaktu s ukrajinskými deťmi, vnímajú ako najväčšiu výzvu jazykovú bariéru (85 percent), a preto by privítali jazykovú podporu pri vzdelávaní (67 percent) a podporu v oblasti prispôsobenia obsahu vzdelávania pre žiakov, ktorí neovládajú slovenský jazyk (58 percent). Z podporných nástrojov, ktoré pripravil rezort školstva, doteraz najviac využili metodické usmernenia (54 percent), odkazy na externé zdroje (31 percent) a webináre (24 percent). Najviac im však pri výučbe chýba priame poradenstvo (41 percent).
