„My traja králi ideme k vám...“ Poznáte ľudové zvyky spojené so 6. januárom?

Gabriela Bachárová, 6. januára 2020 o 04:05

Sviatkom Troch kráľov oficiálne končia Vianoce. Z domácností v minulosti mizla vianočná výzdoba a začínalo sa obdobie fašiangov.

Traja králi na zámku v Bojniciach.

Foto: zámok Bojnice

Najdôležitejším ľudovým zvykom spojeným s týmto dňom bolo koledovanie, keď sa malí koledníci prezliekali za Troch kráľov, ktorí chodili do domácností a okrem koledy aj žehnali domu tak, že kriedou posvätenou v kostole napísali na dvere písmená G + M + B a príslušný rok. Všeobecne sa tvrdí, že písmená označujú prvé písmená mien Troch kráľov, teda Gašpara, Melichara a Baltazára, ale je to trochu inak. Pôvodne ide o prvé písmená z latinskej vety Christus mansionem benedicat, čo značí Nech Kristus žehná tomuto domu.

Príbytky v minulosti navštevovali aj kňazi s miništrantami, ktorí ich požehnávali, kropili svätenou vodou a pri svojich pochôdzkach používali aj kadidlo. Na koledu chodievali aj učiteľ so svojimi žiakmi.

Na sviatok Troch kráľov sa dievčatá ešte pred východom slnka umývali v snehu, čo im malo priniesť krásnu, belostnú pleť po celý rok. „Trojkráľový večer je zasa večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. Naviac podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa dalo poznať, či sa jeho duša dostane do neba, alebo do pekla," píše portál venovaný slovenským ľudovým zvykom www.slovenske-zvyky.webnode.sk.

„Kto sa chcel dozvedieť niečo z budúcnosti, mohol taktiež pripraviť sedem hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie chorobu či smrť," uvádza webová stránka.

Tromi kráľmi končievalo obdobie vianočných sviatkov a začínali fašiangy, inak tiež nazývané mjasopust, obdobie bujarej veselosti a zábav, ktoré trvalo až do polnoci pred Popolcovou stredou. Od nej nasleduje 40-dňový pôst až do Veľkého piatku, ktorým začínajú veľkonočné sviatky.

Zjavil sa Pán

Cirkev 6. január označuje aj ako Zjavenie Pána, sviatok je známy aj ako Epifánia. Podľa legendy Traja králi, označovaní tiež ako mudrci z Východu, prišli navštíviť do Betlehéma (mesto na území dnešnej Palestíny) práve narodeného Ježiška. Tradícia uvádza, že na východe uvideli hviezdu ako znamenie príchodu nového židovského kráľa a išli za ňou, až dorazili do Jeruzaléma, kde ich zlý kráľ Heródes, ktorý sa po narodení Ježiša obával o svoju vládu, poslal do Betlehéma. Mali mu prísť potom povedať, kde presne sa novorodeniatko nachádza, aby ho mohol dať zabiť.

Traja králi Ježiška našli a darovali mu zlato, kadidlo a myrhu (živica z rastliny myrhovníka). Krutého panovníka neposlúchli a nevrátili sa už k nemu. Ten dal potom zavraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov. Jozef, Mária a malý Ježiško pred hrozným osudom utiekli do Egypta.

Naučte sa Trojkráľovú koledu
My traji králi ideme k vám,
šťastie, zdravie vinšujeme Vám.
Ďaleko je cesta vaša?
Do Betléma myseľ naša.
Čože ty čierny stojíš vzadu,
vystrkuješ na nás bradu?
Ej, ja nie som žiaden čierny,
som len od slnka opálený.
Slnko je toho príčina,
že je moja tvár opálená.
Keby´s na slnko nechodil,
nebol bys´sa tak opálil.
Maličké sme zavinuli,
do jasličiek uložili.
Dobre sa tu mávajte,
s Pánom Bohom bývajte.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >