Aj mladí ľudia môžu mať vážne duševné problémy.
Foto: shutterstock.comPodľa najnovších štatistík Národného centra zdravotníckych informácií počet samovrážd na Slovensku celkovo rastie. Vlani oproti roku 2020 stúpol o 59 prípadov, bolo ich dokopy 548. Častejšie ako ženy (99) ich páchali muži (449). Prítomnosť alkoholu alebo návykovej látky bola preukázaná pri 35,6 percenta samovrážd mužov, u žien zase pri 17,2 percenta.
Nie je pritom pravdou, že vážne duševné problémy, ktoré by mohli viesť až k siahnutiu si na život, trápia len dospelých. Liga za duševné zdravie hovorí o troch mýtoch spájaných s psychickým zdravím detí: „Najčastejším z nich je tvrdenie, že deti netrpia psychickými problémami a poruchami. Ďalším mýtom je, že ak aj deti trpia psychickou poruchou, je to vždy dôsledok nesprávnej výchovy a na vine sú rodičia. Trojicu nepravdivých mýtov uzatvára tvrdenie, že deti z problémov vyrastú a nepotrebujú psychologickú a psychiatrickú starostlivosť a liečbu.”
Všímajte si varovných príznakov
Ako môže rodič poznať, že jeho dieťa má vážny psychický problém? Liga za duševné zdravie predstavila tieto typické príznaky:• Nerešpektovanie rodičov a učiteľov, vynechávanie školskej dochádzky, agresívne správanie, krádeže alebo vandalizmus
• Zneužívanie drog a alkoholu
• Neschopnosť vyrovnať sa s každodennými aktivitami a problémami – doma, v škole, s rovesníkmi
• Narušenie spánku a výrazné zmeny v stravovaní
• Opakované desivé sny
• Nadmerné sťažnosti na telesné problémy a bolesti
• Výrazný strach z priberania na váhe, nápadné chudnutie alebo prejedanie sa
• Dlhodobá zlá nálada, sprevádzaná nechutenstvom alebo myšlienkami na smrť
• Časté výbuchy hnevu
• Neúspešnosť v škole, zlé známky aj napriek veľkej snahe dieťaťa
• Strata záujmu o priateľov a obľúbené činnosti
• Významne dlhšie trávenie času o osamote
• Nadmerné starosti a úzkosti
• Slabá schopnosť sústrediť sa
• Počutie hlasov alebo videnie vecí, ktoré neexistujú
• Výrazne nesprávne presvedčenia, ktoré neodrážajú skutočnosť
Ak rodičia spozorujú niektorý z príznakov, obrátiť by sa mali na buď na detského psychiatra, detského psychológa, pediatra, školského psychológa, pracoviská Centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v mieste bydliska, ale pomôcť sú im pripravení aj odborníci z bezplatnej nonstop linky psychologickej pomoci Nezábudka - 0800 800 566.
Mýty o samovražde
Keďže aj deti sa môžu pokúsiť o samovraždu, je dobré vedieť, ako sa ľudia, ktorí chcú skoncovať si životom, môžu správať. Existuje pritom veľa mýtov, ktorým spoločnosť stále verí a ktoré môžu prispieť k vykonaniu samovražedného pokusu.Najčastejšie mýty spojené so samovraždami sú podľa Ligy za duševné zdravie tieto:
1. Ľudia, ktorí o samovražde hovoria, ju neuskutočnia (naopak, obyčajne sa o nej zmieňujú, a hovoria aj všeobecne o smrti).
2. Samovražda sa zvyčajne stane bez varovania (varovné príznaky existujú, ale okolie ich často rozpozná až po uskutočnení).
3. Ak začnete s ohrozeným hovoriť o samovražde, dávate mu tým vlastne návod (naopak pri rozhovore s ním zistíte nebezpečenstvo, alebo nájdete iné možnosti riešenia).
4. Ľudia, ktorí chcú vykonať samovraždu, chcú naozaj zomrieť (ich postoj k samovražde je obyčajne protichodný, bije sa v nich túžba po smrti s túžbou po živote).
5. O samovraždu sa pokúšajú hlavne ľudia v chudobe (ohrození sú ľudia zo všetkých sociálnych vrstiev).
6. Kto sa raz pokúsi o samovraždu, bude sa o ňu pokúšať naďalej (naopak, po vyriešení krízy sa väčšina ľudí už o samovraždu nepokúsi).
7. Upokojenie po kríze znamená, že riziko samovraždy je prekonané (naopak, nápadné a náhle upokojenie je znakom, že človek prijal rozhodnutie o vykonaní samovraždy a je s ňou vyrovnaný).
