Možnosť zúčastniť sa na voľbách môže v mladých zväčšiť záujem o veci verejné, myslia si odborníci.
Foto: Shutterstock.comPrvovoliči sú pre politické strany vďačným terčom, najmä pre ich ľahkú ovplyvniteľnosť. Kým v minulosti platilo, že mladí najčastejšie preberali preferencie svojich rodičov, dnes je situácia iná. Ovplyvňovaní sú najmä rovesníkmi a sociálnymi sieťami, faktom však je, že sú do veľkej miery nevyspytateľní. Sociológovia sa zhodujú, že mladí ľudia sa veľmi ľahko dokážu nadchnúť pre určitú vec, resp. stranu, no rovnako rýchlo aj presmerovať svoju podporu inde. Sú tiež náchylnejší podliehať výzvam na základe emócií a imidžu, aký si strana buduje.
Tieto charakteristiky sú zovšeobecnené pre skupinu 18-ročných, čo potom ešte mladí, ktorí majú o dva roky menej? Podľa niektorých odborníkov to nie je prekážka. „V 16 rokoch majú mladí za sebou 4 až 5 rokov občianskej náuky v škole. Dnes už na tomto predmete nerecitujú dogmatické poučky ako za komunizmu. Učia sa kriticky myslieť a samostatne sa stavať k problémom okolo seba. Občianska náuka rozvíja schopnosť s nadhľadom porozumieť fungovaniu spoločnosti, ekonomiky a práva. Dnešní 16-roční sú zo školy oveľa lepšie pripravení na chápanie politiky, ako boli ich rodičia a starí rodičia,“ myslí si profesor Erich Mistrík z Katedry etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Okrem toho je podľa zástancov zníženia veku pre prvovoličov dôležité, že ak by mali už ako 16-roční volebné právo, viac by sa zaujímali o dianie v spoločnosti a snažili sa viac angažovať. No a napokon, mnohí majú pocit, že názory a potreby mladých sú dnes politikmi prehliadané, a tí takto budú nútení venovať väčšiu pozornosť témam dôležitým pre mladých.
„Dlhodobo a stále výraznejšie u nás v politike vyhrávajú krátkodobé priority a záujmy. Mladí ľudia sa cítia nevypočutí. Mnohých to núti zvažovať, či spojiť svoju budúcnosť s našou krajinou. Je preto čas zvýšiť podiel mladých na rozhodovaní o smerovaní našej spoločnosti a jeden z dôležitých krokov, o ktorom musíme diskutovať, je zníženie veku voličov,“ konštatuje Andrea Hajdúchová z OZ Dajme deťom hlas.
Slováci sú však zatiaľ proti. Podľa prieskum, ktorý pre Dajme deťom hlas spracovala agentúra 2muse, zníženie veku voličov na 16 rokov odmieta až 82 percent reprezentatívnej populácie. Najviac ich je medzi ľuďmi nad 50 rokov. Prieskum tiež ukázal, že čím vyššie vzdelanie respondentov, tým intenzívnejší nesúhlas. Podobne je to aj z hľadiska veľkosti miest. Najväčší nesúhlas vidno v metropolách so 100-tisíc a viac obyvateľmi, najmenší v menších obciach a mestách od päťtisíc do 20-tisíc obyvateľov.
Najčastejším argumentom tých, ktorí odmietajú zníženie veku voličov, je ten, že najskôr treba zlepšiť vzdelávací systém, aby mali mladí dostatočné informácie o fungovaní štátu a politiky a kritické myslenie. 16-17-roční mladí nie sú podľa nich dnes ešte dostatočne vyspelí a nemajú dostatočný prehľad, aby si relevantne vybrali.
Na druhej strane, na Slovensku majú mladí trestnoprávnu zodpovednosť už od 14 rokov. Mladší než 18 rokov sa môžu aj sobášiť, mať deti, v 16 rokoch končia povinnú školskú dochádzku a niektorí už aj pracujú.
Vek prvovoličov v zahraničí
Viaceré európske štáty už k zníženiu vekovej hranice pre voličov pristúpili. Andrea Hajdúchová pripomína, že najmä v regionálnych voľbách či voľbách do Európskeho parlamentu. „Napríklad Estónsko, Nórsko, Belgicko, Škótsko, Wales či najnovšie Nemecko, kde môžu mladí už dlhšie voliť v regionálnych voľbách a budúci rok po prvý raz vo voľbách do EP,“ vyratúva. Európsky parlament prijal v marci 2022 uznesenie, že volieb do EÚ sa môžu zúčastniť voliči od 16 rokov vo všetkých členských štátoch, ak členské štáty nerozhodnú inak. Ako prvé tak urobilo Rakúsko, ktoré ešte v roku 2007 znížilo vek voličov na 16 rokov aj v národných voľbách. Nasledovala ho Malta.ANKETA: