Jeden z najlepších slalomárov sveta Sebastian Foss Solevaag považuje spoločné akcie s mladými lyžiarmi za veľmi dôležité, chodieva na ne už niekoľko rokov.
Foto: Patricia Poprocká„Myslím, že je dobré ukázať mladým, že sme v krajine. Väčšinu roka sme totiž rozcestovaní po svete a toto je jedna z veľmi zriedkavých príležitostí stretnúť sa, vidieť ich a pre nich zasa, aby videli lyžovať nás, to je veľmi dôležité. Robím to už siedmy či ôsmy rok, a stále rád,“ povedal pre ahojmama. sk Sebastian Foss Solevaag, úradujúci majster sveta v slalome a tímovej súťaži a bronzový medailista z tohtoročných olympijských hier.
V cieľovom priestore lyžiarskeho strediska Hemsedal bol hlavnou atrakciou, rady záujemcov o jeho autogram boli nekonečné a on trpezlivo podpisoval, čo mu prišlo pod ruku. Kartičky, prilby, chrániče, paličky, dokonca aj lyže. Nielen podpisoval, každému sa prihovoril, opýtal sa, aké venovanie chce a ak si nebol istý menom, nechal si ho vyhláskovať. Pre istotu.
Podpis chcel každý, každý ale trpezlivo čakal v rade, žiadna tlačenica.
Foto: Patricia PoprockáPopritom sám súťažil, jeho jazdu sledovali z cieľa veľkí i malí, nik si nechcel nechať ujsť príležitosť vidieť majstra sveta plynule a ľahučko prechádzať medzi bránkami. Sebastian to predvádzal naozaj ukážkovo a svojou jazdou pomohol mladším vylepšiť si body.
V Hemsedale mal svoje trate každý – od deväťročných predžiakov, cez žiacke a juniorské kategórie až k tým najlepším. Všetci pekne vedľa seba, veď napokon, všetci sú jeden veľký tím, v ktorom jeden článok nadväzuje na druhý. A aby bolo všetko ako má, tí najlepší potom odovzdávali ocenenia na vyhlasovaní výsledkov.
Všetci vedľa seba, spoločný cieľ pre všetkých, najlepších aj najmenších.
Foto: Anton Boris
Trpezlivé čakanie na štarte.
Foto: Miriam PoprockáNapokon, nie je to tak dávno, čo sa na detských pretekoch spúšťal aj malý Sebastian Foss Solevaag, dnešný majster sveta. Prvý raz stál na štarte, keď mal šesť rokov a – súťaž nedokončil. „Presne viem, čo som mal oblečené, mám fotografiu a stále aj odloženú trofej, malý biely pohárik... (V Nórsku na detských pretekoch dostávajú ceny všetci, bez ohľadu na výsledok, pozn. red.) Môj otec lyžoval predo mnou, ukazoval mi, ako mám prejsť trať. Pred cieľom vybočil, aby som mohol preťať cieľovú čiaru, lenže ja som ho nasledoval, takže som šiel tiež mimo cieľa a preteky vlastne nedokončil,“ smeje sa dodnes.
Aj on sám mohol od útleho veku vídavať tých najlepších, ktorých miesto dnes zastáva. „Prvý raz to bolo na odovzdávaní cien na národných majstrovstvách v roku 1995. Mal som asi štyri roky, boli tam všetci tí lyžiari, a všetko sa mi to zdalo veľmi obrovské,“ spomína.
Thea Louise Stjernesund (vľavo) a Mina Fuerst Holtmann na vyhodnotení najlepších lyžiarok Winter Games 2022.
Foto: Patricia PoprockáVidieť naživo tých, ktorých celú sezónu sledujú len v televízii, je pre mladých športovcov naozaj dôležité a vypláca sa to, o čom svedčí fakt, že Nórsko, počtom obyvateľov porovnateľné so Slovenskom, je už dlhé roky jednou z lyžiarskych veľmocí. V tomto roku putovali do krajiny tri malé glóbusy (za slalom, zjazd a super G) a štyri olympijské medaily v alpskom lyžovaní.
Na rozdiel od Slovenska, ktoré má momentálne len Petru Vlhovú a bratov Žampovcov, roky fungujúcich vo vlastných tímoch, majú v Nórsku vybudovaný funkčný systém, ktorý podporuje talenty, vytvára im podmienky na kvalitnú prípravu a motivuje. Čo chýba Slovensku, aby ich vedelo napodobniť? V každom prípade, Zväz slovenského lyžovania sa môže inšpirovať.
Uvoľnená a priateľská atmosféra v cieli. Deti aj dospelí si užívali krásny víkend na lyžiach.
Foto: Patricia Poprocká
