Magické Vianoce minulosti. Prečítajte si spomienky našich čitateľov

gb, pt, 25. decembra 2019 o 05:06

Do našej súťaže ste napísali desiatky príspevkov na tému, ako ste trávili vianočné sviatky v detstve. Váš záujem nás nesmierne potešil. Piatich výhercov zaujímavých kníh sme už vyžrebovali, teraz vám prinášame ďalšie jedinečné spomienky našich čitateľov na Vianoce minulosti. Zo srdca vám za ne ďakujeme.

Na vianočné sviatky minulosti spomínali naši čitatelia.

Foto: Patricia Poprocká

Manželka dostala na Vianoce bábiku

Toto sú spomienky mojej manželky na Vianoce minulé a svojím spôsobom i súčasné. Vyrastala v rodine na samote pri lese. Bolo ich deväť detí. Ona ako najstaršia sa musela starať aj o súrodencov. Nepoznala žiadne hry a hračky, iba prácu okolo domu a na hospodárstve. Na Vianoce nikdy nedostala žiadnu hračku. Bolo to obyčajné jablko alebo oriešok zabalený v papieri. Tepláky, to už bolo niečo naviac.

Pretože často spomínala, že v živote nemala žiadnu hračku ani bábiku, tak jej nevesta z Prahy jedny Vianoce, asi pred piatimi rokmi, kúpila bábiku. Už ako 60-ročnej. Keď si rozbalila darček a zbadala tento darček, tak sa jej po tvári hrnuli slzy a zároveň spomienky na Vianoce v detstve. Plakali sme všetci dospelí pri stole, iba vnúčatá sa nechápajúc, o čo ide, smiali. Boli to krásne Vianoce, svojím spôsobom nezabudnuteľné, najmä pre manželku.
Jožo Ch., Trenčín

Sviatky u starkých boli čarovné

Pamätám si všetky Vianoce, ktoré som prežívala ako dieťa. Boli to najkrajšie chvíle so svojimi starými rodičmi. Vianočné ráno sme sa už tešili, kedy pôjdeme ku starým rodičom, lebo všetko sa odohrávalo u nich. Vždy sme odchádzali okolo obeda, pretože už nás viac rodičia nemohli počúvať. Keď sme prišli, príprava už bola v plnom prúde. Starký nosil drevo, aby prikúril do sporáku a starká a teta už varili. Teta ako každú nedeľu ručne krájala domáce rezance a starká vyzerala, že má aspoň šesť rúk. Varila, piekla a aj niektoré koláče dokončovala.

Samozrejme, keď prišli štyri deti a ďalší dvaja dospelí, tak v malej kuchyni začal byť ruch a chaos, takže nás hneď zaúkolovala, čo treba pripraviť. V obývačke prestrieť vianočné obrusy. Do slávnostných mís poukladať ovocie, koláče, ktoré boli v špajze a nejaké ešte v kuchyni, na stôl dať aj nejakú pálenku, malinovky a domáci vaječný koňak, ktorý sme s bratom tajné ochutnávali. Keď už bola obývačka pripravená, bolo treba pripraviť stolovanie v kuchyni.

Starká poslala starkého, nech sa ide umyť a nachystať, neskôr tetu a ona išla posledná. My sme zatiaľ vybrali taniere a príbory a poukladali na stôl, aj tu pár nápojov a samozrejme oblátky. Keď sa starká a starký vrátili, doplnili stôl o to, čo sme zabudli: cesnak, med, jabĺčko a peniažky do rohu stola. Od večere sa neodchádzalo, kým posledný nedojedol.

Potom sa šiel starký pozrieť, či nejde Ježiško. Zazvonil na zvonček a prišiel oznámiť, že sa stretli vo dverách. Natešení sme utekali do obývačky, kde už nás čakali darčeky. Darčeky sa najskôr porozdávali, až potom sa otvárali. Nakoniec po darčekoch sme si spoločne pozreli nejakú rozprávku, väčšinou Popolušku a až potom sme išli s rodičmi domov. Bolo to čarovné obdobie, tešiť sa na darčeky, na večeru a tú atmosféru. Dlhé roky trvalo, kým sme prišli na to, ako sa tie darčeky dostávajú pod stromček.
Monika V., Bobrovec

Zvieratkám do lesa som vozieval soľ i repu

Ako dieťa som prežil vždy krásne Vianoce. Bývali sme v hájovni, od rána sme so sestrami pomáhali v kuchyni i vonku, ja som mal nachystané drievka na zakurovanie, takzvané kálaničky, drevo som nanosil až do večera k šporáku, v kuchyni sa pieklo, všeličo sa varilo, pieklo… Popoludní som vzal veľké sánky, naložil soľ, jablká, repu, seno a doviezol to ku kŕmidlám do lesa, aby i zver mala sviatok.

Večer sme už netrpezlivo čakali na večeru a hlavne ako deti na darčeky - teda ak sme ich neobjavili skôr. Po večeri rozprávky v televízii, čítanie knižiek, poprípade na večernú prechádzku do lesa alebo na blízku lúku. Takéto krásne sme mali detstvo napriek všetkému v tej dobe, dnes mám 55 rokov, bývam na rovine, ale Vianoce i spomienky na ne mám vo svojom srdci. I keď už pri stole nesedím s tými, čo boli vtedy.

Dnešné deti toto už veľmi nepoznajú, vedecko-technická revolúcia, mobily, tablety a podobne ich ovplyvňujú. Prajem vám, aby ste aspoň raz prežili také krásne Vianoce ako kedysi ja. Príjemné sviatky a šťastný nový rok 2020.
Juraj G., Budmerice

Štedrý večer bol magický

Vianoce boli vždy čarovným obdobím, keď rodičia nešli do práce, piekli sa koláčiky a kuchyňa príjemne voňala, babka zamiesila a upiekla náš tradičný koláč. Na Štedrý deň to bolo magické, keď sa zrazu pod stromčekom objavili darčeky a my sme dlho netušili, ako sa tam dostali.

Teraz som aj ja mamou a človek vlastne až teraz zistí, koľko toho pre nás naši rodičia a rodina robili a robia. Keď trošku zostarneme, až vtedy trošku zmúdrieme a vidíme veci inak, citlivejšie.

Počas roka sme žili tak nejako uponáhľane, ale na Štedrý večer sme sa všetci zišli, pekne oblečení a začali sme večeru modlitbou, po nej nasledovali oblátky s cesnakom a medom, my deti sme dostali medový krížik na čelo a nasledovala kapustnica, hoci zakaždým sa u nás riešila dilema, či by sme najprv nemali jesť naše bobaľky, každý si chod jedál upravil podľa seba. Ako tretí chod išla ryba, v našej rodine sa jedáva rybie filé, pretože obsahuje menej kostí než klasický kapor (ale mám aj spomienku na kapra plávajúceho vo vani).

No a po večeri sme sa modlitbou poďakovali a už netrpezlivo čakali na príchod Ježiška - teda vlastne na darčeky, ktoré nám v daný rok nadelil. A dnes sa sama zamýšľam, aký darček by bol pre moje dieťa najlepší, nemusí byť drahý, ale mal by potešiť a mať využitie na ďalšie obdobie a veru vybrať si z toľkého množstva je riadna drina, lebo dnes je síce výber veľký, ale čím je toho na trhu viac, tým je kvalita nižšia.

Našťastie Vianoce nie sú o darčekoch, ale o okamihoch ktoré ľudia spolu prežívajú a už dnes sa teším, keď spolu s dcérou zasvietime svetielka na vianočnom stromčeku.
Eva P.

Som rád, že sme zvyky preniesli na deti aj vnúčatá

Mám 73 rokov, ale vždy rád spomínam na Vianoce. Naša rodina dodržiavala a dodržiava vianočné zvyky a každému sa to páči. Keď som ešte nechodil do školy, veril som na Ježiška, že nosí stromček aj darčeky. Ako školák som sa dozvedel, že Ježiška robia rodičia. Väčšinou a pravidelne som dostal oblečenie, obuv, obrázkovú alebo rozprávkovú knižku a ak hračku, tak to bola bábika.

Tieto zvyky sme s manželkou previedli aj na našich päť detí. Dokonca máme dvoch vnukov vo veku päť a osem rokov a jedinú, šesťročnú vnučku. Pravidelne chodia k nám, hráme sa. Chlapci s autami a ja s vnučkou s bábikami. Ešte ma to neprešlo.

Deti už poznajú vianočne piesne a je to také krásne, že hneď som o 67 rokov mladší. A hlavne, je to tá vianočná nálada, úsmev, hravosť a je vidieť, že každý je spokojný a šťastný. Tak by to však malo byť počas celého roka.

V krátkosti som opísal moje spomienky a som veľmi rád, že mladá generácia v našej rodine rešpektuje zvyky. Želám aj vám príjemne a šťastné Vianoce
Ján K., Košice

Vianočné obdobie sa umelo naťahuje a samotné sviatky sa strácajú

Vianoce nezačínali v obchodoch ešte pred Pamiatkou zosnulých a bývali biele. Cez prázdniny sme sa chodili sánkovať, korčuľovať. Vládla všade pohoda, nie zhon ako dnes. Navštevovali sme sa s rodinou a tešili sa, že sme spolu. Dnes je všetko len o reklame, o predaji, marketingu. Už sa človek ani veľmi neteší, nakoľko to obdobie vianočné umelo trvá veľmi dlho. A samotné Vianoce prebehnú ani nevieme kedy.
Lucia S.

Kapor vo vani a vzácne mandarínky

Vianoce môjho detstva boli jednoduché, ale krásne. Ako deti sme sa tešili na všetko. Stromček, salónky, kolekcie, zákusky, skromné darčeky, kapor vo vani... Mandarínky, pomaranče, banány, kokos – to bolo vzácnosť, milovali sme to. Dnes mame všetkého dosť a naše deti si to už nevážia, pretože to majú celý rok. Dnešné Vianoce, to už je skoro všetko o peniazoch. Všade na nás chrlia reklamy, ale Vianoce sú sviatky pokoja, lásky a rodiny. Šťastné a Veselé Vianoce želá celá naša rodina s tromi detičkami!
Anna M., Hvozdnica

Na Vianoce nechýbala hudba a kostol

Chodievali sme od dverí ku dverám, spievali a vinšovali. Všade nás pozvali dnu, ponúkli dobrotami – jabĺčkami, orechmi. V kostole sme po kázni recitovali, dospelí spievali, bolo to krásne. Doma sme sa po večeri tešili na salónky, pod stromčekom bolo iba skromne – jabĺčka a pomaranče. Navštívili sme potom susedov, krstných rodičov, tiež nás ponúkli dobrotami – koláčikmi alebo domácou vianočkou. Moja najlepšia kamarátka mala 9 súrodencov, chodievala som s nimi na malé jazierko chytať ryby, chlapci vždy niečo ulovili, potom pozvali aj mňa k nim na pečenú rybku. Bolo vždy veselo. Na druhý deň sa opäť išlo do kostola, poobede na návštevy, kde sa hralo na husliach, spievalo. Potom Štefanská zábava, môj ocko bol Štefan, bratranec tiež, aj krstný. Boli to krásne časy, rada spomínam... Želám Vám krásne, šťastné a veselé Vianoce!
Helena M., Čaňa

U babičky vládla úžasná pohoda

Často sme chodili všetci k babičke , ona a dedko boli úžasní, dobrí, milí... Na Štedrý večer babička všetko nachystala a keď sme usadli k stolu, dedko zaklopal na kuchynské dvere a babka ho pozvala dnu. Dedko držal košík z ovocím a vravel niečo o Vianociach a rodine, na stole zvonil stromček ktorý poháňala sviečka a po príhovore a modlitbe dedko hádzal orechy do kúta, čo dodnes robím aj ja. Vždy vládla úžasná atmosféra, jedlo bolo tradičné: makové pupáčky, oblátky, med, cesnak, hríbovica, ryba šalát... Veľmi rada na tie časy spomínam aj hmlisté spomienky mi vyčarujú vždy úsmev na tvári. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, akí vzácni ľudia boli babka s dedkom, môj ocino... Veľmi mi chýbajú, no v srdiečku ich mám navždy. Snažím sa niesť ich odkaz a odovzdávať ho svojim deťom.
Ingrid Š., Veľké Krškany

Prekvapením bol stromček i darčeky pod ním

Keď sme boli so sestrou malé dievčatá, peňazí nebolo nazvyš a stromček v domácnostiach nebol takou samozrejmosťou ako dnes. Na Štedrý deň sme niesli babke a dedkovi koláčiky, ktoré napiekla naša mama. Po ceste sme videli za oknami rozsvietené vianočné stromčeky. Boli sme veľmi smutné, že my nemáme vianočný stromček. Keď sme prišli domov, sťažovali sme sa rodičom, ale nič nám to nepomohlo. Po slávnostnej večeri sme išli spoločne do obývačky a čuduj sa svete, stál tam vysvietený vianočný stromček a aj darčeky. Veľmi sme sa tešili a ďakovali Ježiškovi, že vyplnil naše želania. Odvtedy uplynulo už aj 50 rokov, ale každé Vianoce spomíname na túto milú príhodu.

Prajem všetkým deťom a všetkým ľudom dobrej vôle, aby sa im splnili želania a prajem si, aby Vianoce boli každý deň.
Janka S., Beluša





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >