Vianoce kedysi, to boli hory snehu a rodinná pospolitosť.
Foto: Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke hájeKaždý z piatich vyžrebovaných výhercov sa môže tešiť na dve zaujímavé knihy. Novinka na slovenskom knižnom trhu Zvieratá Slovenska predstavuje päťdesiat živočíšnych druhov žijúcich na území Slovenska. Druhá kniha Strom života našej rodiny je zasa skvelou príležitosťou zaznamenať rodinnú históriu. Výhercom srdečne blahoželáme a všetkým ostatným prispievateľom do súťaže ďakujeme za účasť, veľmi si to ceníme. Niektoré z veľkého množstva zaslaných spomienok na Vianoce sa na našom webe objavia počas vianočného týždňa. Teraz si prečítajte víťazné príspevky.
Kniha odhaľuje zaujímavosti o 50 druhov zvierat, ktoré u nás žijú.
Foto: Fotruna LibriNaše Vianoce bývali plné nadšenia
Kedysi som milovala Vianoce a všetko s nimi spojené. Od upratovania cez pečenie, vymýšľanie darčekov až po večernú Popolušku. Upratovanie nebol pre mňa stres, ale radosť. Radosť, že mám príležitosť vyupratovať si všetky „šuflíky", skrinky, oblečenie a zasa nájsť vo svojom živote harmóniu. Neumývala som okná preto, lebo aj suseda už umývala, ale preto, lebo som chcela, aby mi aj v sychravom zimnom období prúdilo do príbytku čo najviac svetla. Koláčiky sme nepiekli len preto, lebo sa to patrí a musíme mať niečo pre návštevy, ale preto, lebo my sme si na nich chceli pomaškrtiť a nikdy nám mama nezakazovala vyjedať koláčiky pred 24. decembrom.Darčeky sme si navzájom vymýšľali s tým najkrajším cieľom - jednoducho spraviť tomu druhému radosť. Presne si pamätám, ako sme so sestrou kupovali rodičom prvý vianočný darček. Vtedy sme prišli na to, že v skutočnosti darčeky nenosí Ježiško, ale rodičia. No my sme im neprezradili, že to už vieme, ale kúpili sme im sošku anjelika za pár korún, zabalili a nadšene sme sa tvárili, že im to doniesol Ježiško. Teraz žijem v domácnosti, kde vôbec nepochopili význam Vianoc. Koláče sa objednávajú, aby boli dokonalé, ale po dome sa už nešíri tá krásna vôňa. Dom sa luxuje od hora až nadol, lebo čo by povedali ostatní.
A darčeky sa nevymýšľajú, ale každý si „nadiktuje”, čo chce a tým to hasne. Žiadne nadšenie z rozmýšľania, čo by sa tomu druhému asi tak mohlo páčiť, čo by mu spravilo radosť. Žiadne milé drobnosti, ale super drahé vymoženosti, ktoré už všetci ostatní majú, nuž tak to musíme mať aj my a potom to stojí zahrabané v špajzke. My sme si doma najprv porozdávali darčeky a potom sme pekne postupne rozbaľovali jeden po druhom, aby sme sledovali tú radosť a nadšenie. A úplne najradšej som mala hádanie, čo to asi bude. Mamina mi s láskou vyčítala, že vždy všetko uhádnem. Už sa teším, keď si spravíme vlastné Vianoce niekedy v ďalekej budúcnosti.
Alica Š., Považská Bystrica
Dnes už na to len spomínam...
Moje Vianoce, keď som bola dieťaťom, boli velmi zvláštne. Na jednej strane prísne kresťanské, na druhej strane plne zhonu a povinnosti do poslednej chvíľky, kým si celá rodina nesadla ku sviatočnému stolu. Ten zbytočný zhon som ja osobne nemala rada... veď dom musel byť vyleštený ako laboratorium, nikde ani smietočka, mama mala stále pripomienky a potom sa aj s ocom pohádali. Udretím určitej hodiny rodina stíchla a zasadla ku štedrovečernému stolu, prísne kresťanskému, bez kúska masa.V rohu rozvoniaval živý stromček, vždy úhľadne upravený podľa maminých prísnych pravidiel a zvykov, rozsvietený tradičnými socialistickými svetlami, tuším 12 žiaroviek svietilo, ozdobený krásnymi veľkými sklenenými ozdobami, na ktoré bolo treba dávať pozor, lebo boli rozbitné, aj jabĺčka rozvoniavali, uviazané na stromčeku a veľa, veľa saloniek. Vždy bola zapálená aj tradičná sviečka, lebo oheň je znakom života, vzplanutia. Na stole nesmel chýbať cesnak, med, oblátky a veľká misa ovocia. Každý si po večeri mohol zobrať toľko ovocia, koľko len chcel.
Spoločne sme sa pomodlili, rodičia si pripili niečím ostrejším, my deti sme mali čaj. Potom nasledovali oblátky s medom, kapustová polievky so sušenými dubákmi, zemiakový šalát s vyprážaným kaprom, makové šúľance, ktoré som už nikdy nedokázala dojesť, jednoducho nebolo miesto v mojom detskom brušku. Na koniec sa jedávala tradičná vianočná piškotová torta., tu som si nechala tak o dve hodiny neskôr. Keďže sa zákusky nepiekli často, na veľkú vianočnú maminu tortu sme sa nesmierne tešili, zjedla sa počas Vianoc do poslednej omrvinky.
Nakoniec sme sa spoločne pomodlili a išli sme sa pozrieť, čo máme poukladané pod vianočným stromčekom. Nikdy tam neboli drahé veci, najdrahší darček, ktorý som dostala, boli hodinky a tranzistor. Bolo to radosti. Zvyčajne sme dostávali aj velmi pekné knihy, tie sme všetky prečítali ešte počas zimných prázdnin. Posedeli sme si pri stromčeku, vypočuli sme si nejaké pekné koledy, a ja som už čakala kamarátky, lebo sme išli spoločne koledovať. Navzájom sme si popozerali darčeky, ktorá čo dostala, pochválili sme sa novým oblečením, vždy nám niečo pekne na sviatky kupili, či už vetrovku, vtedy sa to tak volalo, alebo teplučkú čiapku a rukavice, poprípade nejaké topánky do snehu.
Po koledovaní som bola tak unavená, že som ledva došla k posteli, vo vrecku som mala zopár drobných, zarobených koledovaním, a v srdci pocit šťastia. Rodičia išli na polnočnú omšu, nás deti nechali na pokoji, vyspať sa. Na omšu sme išli na Božie narodenie, samozrejme bola to povinnosť a samozrejmosť, však sme slávili najkrajší kresťanský sviatok v roku. Narodenie Krista. Boli to sviatky plné krásy, radosti, ale aj skromnosti, pokory a poslušnosti. Všade zneli krásne koledy, všade bolo teplúčko, všade bolo plno dobrôt a aj rodičia sa na seba potmehúdsky usmievali. Boli šťastni so svojimi deťmi, pri svojej rodine. Dnes už na to len spomínam....
Anna S., Tornaľa
Kniha strom života našej rodiny sa môže stať nádherným záznamom rodinnej histórie.
Foto: FamíliumVianoce boli chudobné, ale plné snehu a radosti
Býval som v malej dedinke Lutiše v osade u Melišíkov. Vianoce môjho detstva boli chudobné, ale ľudské, úprimne a hlavne to boli Vianoce spájané s narodením nášho spasiteľa Ježiša Krista. Naša osada bola zavalená množstvom snehu, k čomu samozrejme patrilo aj množstvo zimných radovánok, keďže v čase Vianoc sme mali prázdniny. Prípravy na Vianoce sa začali pečením hlavne kysnutého cesta (opekance, pečené buchty), jednoduché zákusky a hlavne obnovením duševnej rovnováhy - svätou spoveďou. Potom sme my chlapi išli brodením sa po snehu nájsť do lesa vianočný stromček, ktorý ženy a dievčatá ozdobili.Štedrý večer začal požehnaním domu a maštale s dobytkom, ktorý tiež dostal nejaké maškrty. Mama vysvätila dom a spoločnou modlitbou sme začali štedrú večeru. Táto bola pomerne skromná, podávali sa oblátky s medom, hustá polievka so sušenými slivkami a ryba so šalátom. U nás boli darčeky skôr výnimkou ako pravidlom. Aj napriek chudobnejším Vianociam z môjho detstva spomienka na ne vo mne vzbudzuje určitú nostalgiu za skutočnou radosťou, ktorú som prežíval. Bolo to hlavne koledovanie susedom, návšteva susedov, návšteva polnočnej svätej omše, na ktorú sme chodili dva kilometre pešo, spoločne hry všetkých detí a neodmyslitelné šarvátky pri hokeji, sánkovačke a guľovačke. Aké boli teda Vianoce môjho detstva? Chudobné, ale radostné. Jednoduché a úprimné. A stravené v spoločností ľudí, ktorých som mal úprimne rád.
Ján K., Rudinka
Vyrábali sme so sestrou čokoládové figúrky
Na Vianoce spomínam často. Na to, ako sme s mamkou a sestrou ručne vyrábali čokoládové figúrky, ktoré sme potom balili do papiera a farebného staniolu. Štedrovečerný stôl bol rovnaký ako teraz, opekance s makom, kapustnica s klobásou a ryba so zemiakovým šalátom. Vianoce boli o skromnosti a nie o množstve darčekov. Mám v pamäti, ako sme pod stromčekom našli pamätníčky, čisté zošity s ozdobným obalom. Ihneď po sviatkoch sme súťažili, kto bude mať v pamätníkoch viac pozdravov od priateľov a známych. Do nich sa nielen písalo venovanie, ale aj kreslilo. Samozrejme, že v mojom detstve snehu bolo každý rok habadej, počas sviatkov sme sa všetci sánkovali a guľovali priamo na uliciach. Mali sme oblečené pančuchy, tepláky a hrubé bavlnené svetre. A verte, zima nám nebola. Na to obdobie, jedno z najkrajších v mojom živote, spomínam rada.Anna Š., Košice
Dodržiavali sme staré zvyky
Vianoce v mojom detstve boli biele, kopec snehu. V mraze sme s otcom hľadali imelo. Ešte na Barboru sme s otcom siali zrno do hliny, mali sme kvetináč položený na okne a polievala som ho. Keď vzišlo do Vianoc, znamenalo to, že bude dobrá úroda. Na Ondreja sme zrezali konáriky čerešni a dali do vody. Ak čerešňa do Vianoc zakvitla, dievčina sa v dome do roka vydala. Nám kvitla každý rok. Na štedrý večer sme mali pôst. Stroček sme zdobili až na štedrý deň. Mama varila a mi sme pripravili výzdobu a stôl. Umývali sme sa s peniazmi, šupinu z kapra sme dali pod obrus. Med nám mama natrela na čelo, aby sme boli dobrí a zdraví. Pred večerou sme sa modlili. Každý musel zjesť všetko z taniera a od stola nikto nesmel odísť, kým sme nedovečerali. Na záver večere sme sa pomodlili a rozdali si darčeky a potom sme išli my deti spievať pod okná vianočné koledy.Marta F., Ľubiša
