Kontaktná výchova nie je anarchia bez hraníc alebo Ako nevychovať malého tyrana

Adriana Kráľová, predsedníčka OZ VŽDY SPOLU, 24. augusta 2020 o 18:08

Často mi píšu zúfalé matky, ktorých materská situácia pripomína život s malým tyranom. Väčšinou ide o prvorodičky, preťažené starostlivosťou o dieťa, niektoré popri materskej aj pracujú. Začarovaný kruh sa odráža na celkovej disharmónii v rodine. Tú ešte znásobuje náročné dieťa, ktoré podľa mojich pozorovaní často nemá stanovené jasné hranice vo výchove.

Deti potrebujú veľa fyzického kontaktu. V tejto oblasti vytyčovať hranice rozhodne netreba. Na snímke Adriana Kráľová so svojimi deťmi.

Foto: Jana Eviaková

Hranice je potrebné odlíšiť od bezodkladného napĺňania základných potrieb malého dieťaťa: od potreby kontaktu skrz dojčenie, nosenie, spoločné spanie. Aj pri kontaktnej výchove je dôležité nastavenie a udržanie hraníc, výchova k rešpektu, dôvere a vedomému poznaniu dieťaťa.

Z disharmonického vzťahu s jednotlivými členmi rodiny vychádza nevyrovnané nezvládnuteľné dieťa. Volajme ho malý tyran. Prevracia stoličky, demoluje veci okolo seba a v pohode vopchá ruky do zásuvky alebo robí iné nebezpečné veci. Nemá stanovené hranice a tyranizuje svoje okolie. Toto dieťa však iba svojim spôsobom volá o pomoc, pretože mu chýba osoba, ktorá v ňom vyvoláva pocity bezpečia. Pevný základ, kedy vie, s kým sa cíti " v bezpečí". Nezvládnuté emócie sa odrážajú na situácii v rodine, kde môže ísť častokrát aj o boj za prežitie vzťahu s partnerom. Do toho reči okolia. A matka sa nachádza v situácii, ktorá nemá východisko. Cíti sa, akoby zlyhala na všetkých frontoch.

Okolie sa možno cíti rovnako ako to dieťa. Nevie racionálne vyhodnotiť situáciu po odbornej stránke a tak začne útočiť na matku. To nezvládaš. Nedojči. Odstav. Vyspi sa. Urob to a to. Ako sa v tomto má cítiť tá matka, ktorá vlastne ani nepochopila svoj výchovný štýl. Rada by mala svoje dieťa pri sebe, dojčila ho, ale nechápe, že za jej problémami stoja nezvládnuté HRANICE. Ak nemá hranice ani priority pevne stanovené vo svojom vlastnom živote, nemôže ich nastaviť dieťaťu a nevie z toho ísť von.

Aktuálne existujú tri základné priority novopečenej mamičky:
1. dieťa a jeho potreba naplnených potrieb, stanovenie HRANÍC
2. partnerský život a vzťah
3. práca a kariéra

Adriana Kráľová je certifikovaná poradkyňa dojčenia a nosenia, radí rodičom aj v iných oblastiach týkajúcich sa starostlivosti o deti.

Foto: Lucia Kindernay
Ak sa na jednotlivé priority pozrieme lepšie, zistíme, že pokiaľ nefunguje prvá priorita, nemôže fungovať ani priorita číslo dva a tri. Ak nemám na poriadku dieťa, nie je možné sa sústredene venovať práci, napriek tomu, že ma baví a napĺňa. Dieťa potrebuje v prvom rade bezpečie a pevné hranice. Do stavu pohody a vyrovnanosti sa môže dostať pomocou kontaktnej výchovy, vďaka dojčeniu, noseniu či spoločnému spaniu. Za žiadnych okolností nesmie mať pocit, že je opúšťané, odstrkované. Tento pocit môže znásobovať aj fakt, že matka pracuje. Pocit opustenia sa prejaví v jeho správaní po matkinom návrate.

Platí základné pravidlo: čím menej času a pozornosti dieťa dostane, tým viac to potom doma uvidíte. Skúsenosti vravia, že deti, ktoré veľa plačú a vzdorujú, potrebujú láskavú pozornosť, pochopenie, spoločný čas a zároveň pevné hranice. Ak je to potrebné, pomôže aj pauza od zamestnania. Čas, láska a pochopenie, ktoré investujete do detí vtedy, keď to potrebujú, sa vám mnohonásobne vrátia v podobe vyrovnaných, samostatných a nezávislých detí.

V dnešnej dobe je moderné, že otec nastúpi na materskú dovolenku. Je to síce pekné, ale ak je dieťa príliš malé a nepripravené, nemusí to dopadnúť dobre. Malé dieťa, zvlášť ak je dojčené, potrebuje v prvom rade matku, až potom otca. A čo ak je práca koníček? Potom treba nájsť takú cestu, kde bude celá rodina opäť v harmónii. Vždy sa dá situácia vyriešiť k spokojnosti všetkých. Ale na to je treba niekedy väčší cit a napojenie na dieťa vyžaduje vyššie úsilie. Tu z praxe vidím, že toto majú matky, ktoré zažili s dieťaťom po pôrode nerušený kontakt, vyslovene automatické. K disharmónii u nich dochádza málokedy.
Hranice sú veľmi dôležité. Dieťa nemôže všetko. To ale neznamená, že nemôže zažiť kontaktné rodičovstvo s obrovskou dávkou lásky, kontaktu, rešpektu, dôvery a harmónie.

Hranice sú v každej výchove veľmi dôležité. Dieťa nemôže všetko. Jednoducho NIE. To neznamená, že nemôže zažiť kontaktné rodičovstvo s obrovskou dávkou lásky, kontaktu, rešpektu, dôvery a harmónie. Nezamieňajme si kontaktné rodičovstvo s anarchiou bez hraníc a nevychovajme z dieťaťa malého tyrana.

Hranice sa netýkajú dojčenia, nosenia, či spoločného spania. To sú fyziologické potreby, ktoré by malo mať každé dieťa naplnené. Hranice sa týkajú pevne stanoveného bezpečného priestoru, v ktorom dieťa môže pokojne objavovať svet, ak neničí všetko naokolo a nikomu neubližuje. Nájdite svoju bezpečnú a komfortnú zónu a pomôžte ju nájsť aj svojmu dieťaťu. Zaistíte si príjemnejšie plynutie života, predídete „obdobiu vzdoru“ a tým, že vychováte spokojné, sebavedomé a zdravé dieťa, spravíte náš svet krajším miestom.
Mgr. Adriana Kráľová
Je certifikovaná poradkyňa pri dojčení, poradkyňa nosenia detí v šatkách a ergonosičoch a tiež predsedníčka občianskeho združenia VŽDY SPOLU, ktoré reflektuje problémy empatického kontaktného vzťahového rodičovstva. Je majiteľkou e-shopu Kengurka, autorkou projektu Materský raj, knihy Návody na viazanie a trojnásobnou matkou na plný úväzok, ktorá všetky svoje deti dojčila a nosila, dokonca tandemovo. Ako poradkyňa pri dojčení navrhuje podávanie umelého mlieka dojčaťu až po vyčerpaní všetkých alternatív (odborná pomoc poradkyne pri dojčení, mlieko od darkyne). Neodporúča používanie umelých náhrad prsníka (cumlík, fľaša, klobúčik). Vo svojej práci dodržiava Medzinárodný kódex WHO o marketingu náhrad materského mlieka, publikuje a podporuje dojčenie bez nároku na honorár. V priemysle detskej umelej výživy nemá žiadne záujmy.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Dieťa 1 — 6 - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >