Ján Filc s manželkou viedli obe svoje deti k športu.
Foto: PRAVDA, Ivan MajerskýNa vážnejšie problémy si nespomínam, zrejme aj vďaka tomu, že sa obe naše deti venovali športu. Myslím, že šport nám veľmi pomohol, nemuseli sme riešiť niektoré nežiaduce veci, najmä čo sa týka voľnočasových aktivít.
Čo sa mi vybavuje, je obdobie, keď mal syn na strednej škole ťažkosti so slovenčinou. Vytvorila sa tam partia, ktorá tento predmet jednoducho ignorovala, čo sa potom riešilo aj s nami rodičmi, musel som ísť do školy. Napokon ale na to chlapci museli prísť aj tak sami, že ak sa chcú niekam dostať, musia sa venovať aj tomto predmetu. Zmeniť prístup pomohla aj zmena učiteľky.
Inak to bolo bez nejakých zásadných momentov. Deti mali v športe svoje zameranie na oblasti, ktoré im boli blízke, ktoré ich zaujímali, kde mali kamarátov. Šport ich učil veciam ako sú rešpekt, určenie si priorít, vytvorenie harmonogramu dňa, cieľavedomosť... Sú to veci, ktoré dnes podľa mňa v spoločnosti často chýbajú a je tu len málo inštitúcií, ktoré dokážu deti takto usmerniť ako práve šport.
Našim deťom dal šport veľa. Dokonca si nespomínam ani na nejaké debaty o tom, že by sa niekomu nechcelo ísť na tréning. Naopak, keď sa v Bratislave rekonštruovali obidva štadióny, museli sme vstávať v nedeľu o štvrtej ráno, aby sme o šiestej mohli boli na ľade v Šali. Ani to nebola prekážka, problém skôr bol, ak sa pre niečo niekedy nemohlo ísť...
Aj keď to rodičov niečo stojí, kopec času, víkendy, ktoré tomu treba venovať, stojí to za to. Tie hodnoty sa inde tak často nenachádzajú.
Myslím, že aj obe naše deti sú toho dôkazom. Obe vyštudovali, žijú síce vo Vancouveri, čo je pre nás, rodičov a už aj starých rodičov síce na škodu, ale vybrali si to, sú spokojné a vzťahy máme dobré. Stretávame sa tak často, ako sa dá. Dcéra s rodinou tu bola napríklad mesiac na Vianoce. A hoci nie som veľkým fanúšikom sociálnych sietí, teším sa, že nám umožňujú byť často v kontakte.
