Klára a Emília, šikovné youtuberky v krojoch. „Chceme vám ukázať naše zvyky,“ vravia krajanky zo srbskej Vojvodiny

Gabriela Bachárová, 5. apríla 2021 o 05:00

„Čo s našimi krásnymi krojmi, keď ich nemôžeme nikde ukázať?“ trápilo Kláru Fitošovú a Emíliu Faragovú, mladé Slovenky žijúce v Srbsku, keď počas karantény nemohli žiť tak ako predtým. Vymysleli si preto originálny spôsob, ako svetu ukázať nielen prenádherné kroje tamojších Slovákov, ale hlavne ich tradície, zvyky či jedlá, ktoré sa v srbskom autonómnom regióne Vojvodina s veľkou láskou udržiavajú už 250 rokov.

Klára Fitošová (vľavo) a Emília Faragová.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej

Pätnásťročné dievčatá začali nakrúcať videá, ktoré zverejňujú na kanále Youtube pod názvom Pazovske običaje. „Povedali sme si, prečo takto neprezentovať život Slovákov u nás v Starej Pazove?“ vravia.

Srbskí Slováci tvoria najväčšiu pospolu žijúcu komunitu krajanov vo svete, žije ich tam do 60-tisíc, z toho drvivá väčšina práve vo Vojvodine, čo je rovinatý kraj na severe krajiny, súčasť historickej Dolnej zeme, kam sa Slováci z ekonomických, ale i z náboženských dôvodov sťahovali od 18. storočia, pretože sa tu uvoľnilo miesto po vyhnaných osmanských Turkoch.



Najnovšie video: veľkonočná oblievačka

Vo Vojvodine hľadali novú nádej hlavne evanjelici, ktorí dúfali, že tam budú mať väčšiu náboženskú slobodu ako doma, čo sa aj stalo. Najstaršia veža evanjelického kostola v bývalej habsburskej monarchii je práve na slovenskom kostole v Starej Pazove. Evanjelici si totiž v minulosti okrem iných obmedzení nesmeli veže na svoje kostoly stavať.

Spojenie tradičného a moderného.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej

Stará Pazova je najväčšie stredisko Slovákov v Srbsku. V meste, kde žije takmer 19-tisíc obyvateľov, má slovenský pôvod až tretina ľudí, slovenčina je tu jedným z úradných jazykov. Mesto je podobne ako celá Vojvodina národnostne veľmi pestré, žijú tu i Maďari, Nemci, Chorváti, Rómovia…

„My Slováci vždy a všade hovoríme po slovensky, v škole, doma, na ulici, v obchode... Máme slovenskú základnú školu, slovenský spolok, slovenský cirkevný zbor,“ vymenúvajú študentky prvého ročníka tamojšieho gymnázia. O rodákoch z Vojvodiny sa celkom právom hovorí, že sú slovenskejší ako Slováci žijúci na rodnej hrude, pretože na svojom jazyku a tradíciách veľmi ľpia a nedajú si ich ani za nič vziať. Po srbsky Emília a Klára rozprávajú, len keď, ako samé vravia, musia. S niektorými kamarátmi či učiteľmi na gymnáziu.



Veľký úspech zaznamenalo video, v ktorom dievčatá pripravovali tradičný múčnik
pazovské nadlacke.


Najlepšie video sú priadky

Tradície svojich predkov začali Emília a Klára poznávať veľmi skoro, už od dvoch rokoch chodili s paničkami, čo je veľmi starý zvyk, ktorý sa v Starej Pazove stále udržiava, hoci na Slovensku je už takmer zabudnutý (video, ktoré predstavuje tento zvyk a ukazuje i dekorovanie veľkonočných vajíčok, si môžete pozrieť hneď nižšie). Na Kvetnú nedeľu pred veľkonočnými sviatkami sa vybraté dievča oblieklo ako nevesta a spolu s ostatnými deťmi chodilo spievať ľuďom do dvorov. Mladé Slovenky od piatich rokov tancujú v súbore a zhodujú sa, že im folklór veľmi prirástol k srdcu. Dnes pôsobia v súbore pomenovanom na počesť srbského partizána slovenského pôvodu Janka Čmelíka, ktorý vedie uznávaná odborníčka Ružena Červenská.



Prvé video Emília a Klára zverejnili na kanále YouTube v septembri minulého roka, diváci si mohli pozrieť krátky folklórny tanec pri príležitosti vinobrania. Od tej doby sa im príspevky pekne nazbierali a veľmi sa lepší aj ich kvalita. „Za najvydarenejšie video považujeme priadky. Pri jeho tvorbe sme sa aj najviac zabavili, pretože sme spolupracovali s kamarátmi. Mali sme lepšiu náladu na nahrávanie a atmosféra bola príjemná a veselá,“ vravia Klára a Emília. Veď sa môžete presvedčiť sami:



Najviac pozretí si vyslúžili videá, ktoré ukazovali tradičnú staropazovskú zabíjačku, prípravu jedla „pazovske nadlacke“ (nadlacke by sme mohli pripodobniť k našimi pareným buchtám, nemajú však náplň a na povrchu sú s posýpkou) a video, ako išli spolu s chlapcami po vodu. Vo viacerých videách sa aj spieva, hrá i tancuje.

Rodinný podnik

Vo svojich dielach ďalej Klára a Emília predstavili ďalšie tradičné dobroty srbských Slovákov, diváci si pozreli aj proces kvasenia kapusty, prípravu na Vianoce či roráty (predvianočné sväté omše) v staropazovskom evanjelickom kostole. „No a v pláne máme všeličo, veľa nápadov,“ hovoria dievčatá.



Pozrite si i video, ako išli Emília a Klára pre vodu.

Klára a Emília sa do nakrúcania pustili s veľkou vervou. Je to o to obdivuhodnejšie, že nemajú žiadne profesionálne zázemie. Nadšene však pomáha celá rodina. „Na videách si všetko robíme samé. Nahráva nás Klárina mama Viera, pri výbere krojov nám pomáha Klárina babička Katarína a Klárin otec nás vozí, kam je treba. A keď niečo nevieme s počítačom, opýtame sa Emíliinho brata Jána,“ popisujú mladé youtuberky zohratú rodinnú spoluprácu pri tvorbe videí.

Klára a Emília.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej

Nazrieť do života rodákov v Srbsku je výnimočná príležitosť, podľa Kláry a Emílie totiž Slováci žijúci na Slovensku toho veľa o svojich krajanoch zo Srbska nevedia. Ako sa však zhodujú, nič špeciálneho od nás ani nechcú. „Všetko, čo potrebujeme, máme tu, na Dolnej zemi,“ zhodujú sa sympatické Slovenky. Na Slovensko jazdili so základnou školou a minulý rok mali ísť s folklórnym súborom, pretože zvíťazili na detskom folklórnom festivale Zlatá brána vo vojvodinskej obci Kysáč. Kvôli epidémii však z toho, žiaľ, zišlo. Emília a Klára však dúfajú, že raz sa pozrú aj do Vysokých Tatier.

Prihlásiť sa k odberu videí mladých Sloveniek môžete na tomto odkaze. Kláru a Emíliu možno sledovať aj na facebookovom profile pomenovanom rovnako Pazovske običaje.


Pri nakrúcaní býva veselo.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej


V niektorých videách účinkujú aj chlapci...

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej


... a zábava potom samozrejme nechýba.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej


Staropazovské kroje sú nádherné.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej


So staropazovským evanjelickým farárom.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej


Vlastnoručne upečené.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej


Z krásy staropazovských krojov až zrak prechádza.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej


Klára a Emília folklór milujú.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej


Spomienka na chodenie s paničkami.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej


Emília a Klára ukazujú aj Slovákom žijúcim na Slovensku, aké zvyky sa udržiavajú v slovenskom prostredí v Srbsku.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej


Vojvodinskí Slováci.

Foto: archív Kláry Fitošovej a Emílie Faragovej





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    „Asi najväčšou kuriozitou bol objav, že predok skúmaného rodu pôsobil v zbojníckej družine Juraja Jánošíka," vraví historik Tomáš Hrubý, ktorý sa profesionálne venuje tvorbe rodokmeňov. V rozhovore sa dozviete, či je aj laik schopný pátrať v archívoch a matrikách, čo všetko sa pri tom o svojich predkoch môže dozvedieť a prečo by sme si ich mali vážiť.

  • Obrázok Ivanin denník 20: „Nastupujem do nemocnice, držte mi palce.“

    Ivanin denník 20: „Nastupujem do nemocnice, držte mi palce.“

    Na operáciu sa teší ako malé dieťa. Pretože ak sa podarí, bude Ivana Debrecéniová (37) vyliečená. Jej boj s tou najvážnejšou chorobou sledujete od polovice septembra minulého roka, dnes vám prinášame už dvadsiaty diel Ivaninho denníka. Za ten čas sa toho toľko stalo! Beznádejná situácia sa obrátila a mladá žena siaha za veľkou životnou výhrou. Z celého srdca jej želáme, nech operácia dopadne dobre a v ďalšej časti o dva týždne sa bude môcť pochváliť, že je všetko šťastne za ňou.

  • Obrázok Najstaršia detská lekárka Mária Slugeňová (91) z Levoče: „Recepty predpisujem aj elektronicky.“

    Najstaršia detská lekárka Mária Slugeňová (91) z Levoče: „Recepty predpisujem aj elektronicky.“

    Pracuje päť dní v týždni, niekedy začína už o siedmej ráno: „Šesť hodín ambulancia, vyšetrovanie a potom administratíva.“ Pediatrička Mária Slugeňová ide s dobou, recepty predpisuje aj elektronicky a používa systém elektronického zdravotníctva. Jej obvod tvorí časť mesta Levoča, časť obce Doľany – Roškovce, Spišský Hrhov a časť Levočská Dolina.

  • Obrázok Do spoločného života vykročte v ekoštýle. Šesť tipov, ako na to

    Do spoločného života vykročte v ekoštýle. Šesť tipov, ako na to

    Počty sobášov v čase pandémie klesli u nás na historické minimá, v súčasnosti sa však so zlepšovaním situácie a uvoľňovaním opatrení už zasa čoraz viac párov pripravuje na svoj veľký deň. Na ekologické hľadisko sa pri oslavách nie vždy myslí, aj svadba však môže byť „eko-friendly“. Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia prinášame pár tipov, ako to docieliť.

  • Obrázok „Rok nula.“ Anna Jančová píše o strate milovaného muža, ktorý zomrel na Covid-19

    „Rok nula.“ Anna Jančová píše o strate milovaného muža, ktorý zomrel na Covid-19

    „Spočiatku sa zdalo, že liečba zabrala. Vyzeralo to, že ho po pár dňoch pošlú domov. Ale jedného dňa mi nezdvihol telefón. A už ho nezdvihol nikdy.“

  • Obrázok Najčastejší darček k MDD? Predsa sladkosť

    Najčastejší darček k MDD? Predsa sladkosť

    Aj keď odborníci zdôrazňujú, že sladkosť nie je ten pravý darček, zaužívaný zvyk je v našich končinách silnejší než varovania o škodlivosti cukroviniek. Aj na MDD je najčastejším darčekom pre deti práve nejaká sladká maškrta.

  • Obrázok Užite si MDD! Päť tipov, ako osláviť sviatok detí

    Užite si MDD! Päť tipov, ako osláviť sviatok detí

    Nevedno prečo práve v tento deň, ale 1. júna sa vo viacerých krajinách sveta oslavuje najväčší detský sviatok – Medzinárodný deň detí. Myšlienka deň vznikla v roku 1925 na konferencii v Ženeve, kde sa hovorilo o ťažkostiach i potrebách detí vo svete. Čoskoro tomu teda bude už sto rokov, čo deti majú svoj deň. Ako sa ho chystáte osláviť tentoraz? Tu sú naše tipy.

Ďalšie články v rubrike >