Podpora a uistenie, že dieťa nie je samé, pri strachu pomáha lepšie než presviedčanie, že na obavy nie je dôvod.
Foto: shutterstock.comŽiadne reči o hrdinstve, o boji s vlastnými obavami, ani vysvetľovanie, že sa niet čoho báť. Jednoducho dieťaťu potvrďte jeho obavy. „Príčiny strachu nemôžeme zmeniť, ale môžeme podporiť dieťa, aby sa vymanilo z jeho zovretia,“ vysvetľuje v knihe Vychovávame deti a rastieme s nimi rodičovská poradkyňa Naomi Aldort. Podľa nej to dosiahneme najlepšie tak, že obavy bez dramatizovania uznáme, čím dieťa dostane priestor sa so strachom samé vyrovnať.
Teda ak sa dieťa bojí napríklad tmy, je vhodné mu povedať: „Viem, ako sa cítiš. V tme nič nevidíme a môžeme si teda predstavovať hrozné veci,“ radí odborníčka. „Pokoj, ktorý zachováte pri zdesení dieťaťa mu pomôže prijať takéto zážitky akú súčasť ľudského života, nie ako niečo, čomu sa musí vyhnúť alebo čo mu vytvorí v mysli traumu,“ približuje.
Ak sa dieťa bojí psa, tiež nie je dobré presviedčať ho: „Aký nádherný psík, skús ho pohladkať, neboj sa.“ Podľa Naomi Aldort to popiera to, čo vníma samotné dieťa. Radšej teda potvrďme detské obavy: „Je to veľký pes. Bojíš sa ho? Som rada, že môžeš byť u mňa na rukách v bezpečí.“ Takto dieťaťu dávame najavo, že zažíva normálne ľudské emócie, čím ho povzbudzujeme, aby o nich rozprávalo a nemalo z toho zlý pocit.
Snaha dieťa upokojiť za každú cenu mu bráni sa od úzkosti oslobodiť. Dokonca situáciu ešte zhoršuje, vytvára akýsi strach zo strachu. Tým, že sa snažíme zastaviť u dieťaťa vyjadrenie strachu, ukazujeme mu svoj nepríjemný pocit z jeho strachu a dieťa je podľa rodičovskej poradkyne vystrašené ešte viac. Navyše o sebe začne pochybovať, že by sa nemalo báť, ale keďže sa bojí, tak s ním zrejme nebude niečo v poriadku... „Strach zo strachu býva horší a obmedzuje viac než čokoľvek zlé, čo sa v danom okamihu deje,“ hovorí Naomi Aldort.
Snaha dieťa upokojiť za každú cenu mu bráni sa od úzkosti oslobodiť.
Naopak, ak dieťaťu umožníme slobodne o obavách rozprávať, strachy postupne prirodzene zoslabnú. „Načúvajte dieťaťu a uznávajte jeho emocionálne prejavy. Jeho sebavedomie porastie, ak bude vedieť, že platia jeho pocity aj to, ako ich vyjadruje,“ uzatvára.
Je to vlastne podobný postup ako pri terapiách dospelých. Ľudia dokážu prekonať traumu, ak o ťažkých zážitkoch hovoria a objasnia si traumatizujúce myšlienky za pomoci niekoho, kto ich počúva, uzná im ich bolesti a povzbudí, že to dokážu zvládnuť.
ANKETA:
