Hory, sneh a nádherné farby. Typický obrázok severskej zimy.
Foto: Miriam PoprockáDomy sa nezamykajú
Nezamknem, pokojná, že sa nič nestane, opísala jeden z hlavných rozdielov života v Nórsku a na Slovensku Ivana Draganová, ktorá žije s rodinou neďaleko Bergenu v článku na našom portále. So zamykaním si Severania naozaj nerobia problém, nízka kriminalita, slušnosť a dodržiavanie pravidiel patrí skrátka k ich kultúre.Auto bez dozoru
Viete si predstaviť nechať naštartované auto, kým si odskočíte na nákup do supermarketu? U nás by ste ho asi už o päť minút na parkovisku nenašli, v Škandinávii však nič výnimočné. Nechať naštartované je najmä v zime, keď mrazy dosahujú aj mínus 20 stupňov užitočná ochrana auta pred takzvanými studenými štartmi, keďže motor sa za pár minút cesty z domu k obchodu nestihne zohriať. Ľudia ho teda nechajú ísť, najmä ak idú na kratší nákup.Nezhasínajú
Ráno o pol deviatej je v zime rovnaká tma ako večer o takomto čase. Stmievať sa začína o štvrtej popoludní (niekde aj skôr, podľa toho, ako severne ste), takže mnoho Severanov sa ani neunúva šťukať vypínačmi. Nechávajú rozsvietené, ak idú za tmy do školy či práce a za tmy sa vracajú, svoj príbytok za denného svetla v zime často ani nevidia.Neponáhľajú sa
Škola sa začína okolo deviatej, podobne aj iné aktivity. Postoj „niet sa kam ponáhľať“ cítiť aj na ulici, v obchodoch, na cestách. Ľudia si navzájom dávajú prednosť, pridržia si dvere, šoféri počkajú, kým prejde chodec alebo iné auto, niekedy dokonca aj keď sa sú na hlavnej ceste. Najvyššia povolená rýchlosť na cestách (okrem diaľnice) je napríklad v Nórsku 80 kilometrov za hodinu a áno, osemdesiatkou idú aj bavoráky či mercedesy s „nadupanými“ motormi. „Ak je raz je na ceste 40-tka, tak tam skrátka treba ísť 40 kilometrov za hodinu, aj keby to bola päťkilometrová rovina, a zdalo by sa to akokoľvek nepochopiteľné. Je to zákon,” priblížila Ivana Draganová.
Vyjdi alebo choď peši.
Foto: Miriam PoprockáNesolia cesty
Nebojujú s prírodou, prispôsobia sa jej. Namiesto ton soli, ktoré by museli spotrebovať pri tom množstve snehu, ktorý spadne, a rozlohe krajiny, si upravia výbavu auta. Pohon 4x4, takzvané „klincové“ pneumatiky, reťaze, primeraná rýchlosť, tolerancia, opatrnosť – a ide to aj bez znečisťovania krajiny chemickým posypom. Samozrejme, sneh z ciest odrhnú – pluhom a ak treba, frézou.Po chodníku aj na bežkách
Údržba chodníkov je podobná ako údržba ciest. Odhrnutý, prípadne utlačený sneh by bol na Slovensku možno predmetom rozhorčených sťažností obyvateľov na nedostatočnú údržbu, Nóri však vytiahnu bežky alebo špeciálne sánky a presúvajú sa aj takto. Samozrejme, nie na uliciach hlavného mesta, v menších mestečkách je to bežná vec. Prípadne si takto vo voľnom čase chodia zabežkovať, lyže si pripnú pred domom a ide sa. O trate v krásnej severskej prírode nie je núdza.Reflexné prvky takmer všade
Tým, že sú severské krajiny ponorené väčšinu zimných dní v tme, reflexné prvky sú nevyhnutnou, v podstate automatickou súčasťou oblečenia. Najmä deti ich majú všade – vetrovky, čiapky, tašky, topánky. Na bezpečnosť sa dbá, aj keď tam vládne menšia hektika a väčšia ohľaduplnosť než u nás.
U nás by to bola kalamita.
Foto: Miriam PoprockáNetrápia sa počasím
Sneží, mrzne, prší, no a čo? Počasie, hoci je extrémnejšie než u nás (alebo práve preto?) tam nikto zvlášť nerieši. Ak je zima, zoberú si ľudia na seba sveter navyše, ak v lete leje, kúpia si gumené pršiplášte, gumené nohavice, deťom dokonca aj rukavice a funguje sa ďalej. Keby totiž v extrémnom počasí nevychádzali von, možno by boli pol roka ulice ľudoprázdne a život zastavený.Nepotrebné nechajú tak
Vysoká životná úroveň sa odráža na prístupe k materiálnym veciam. Ľudia na ne príliš nedbajú. V lyžiarskych strediskách možno napríklad bežne nájsť opreté lyže, palice, či pohodené okuliare aj týždeň na tom istom mieste bez toho, aby si ich zobral ich majiteľ, prípadne niekto odpratal. Ľudia vyznávajú zásadu čo nie je moje, neberiem, no na druhej strane zasa niekto napríklad po týždennej lyžovačke jednoducho nezoberie späť materiál, ktorý už nebude potrebovať, pretože o rok si kúpi iný (detské lyže, škrabnuté okuliare). Tak ho jednoducho nechá tam.Nešetria igelitkami
Ekologicky zmýšľajúceho človeka zabolí srdce, keď vidí množstvo igelitiek, do ktorých sa takmer automaticky balí každý nákup, v porovnaní s nami menší počet kontajnerov na separovaný odpad a rozširujúcu sa fastfoodovú kultúru. Severské krajiny sú však na tom s odpadom oveľa lepšie než napríklad my. Majú totiž fungujúci systém separácie a spaľovania odpadov, dokonca napríklad Švédi odpad dovážajú. Ako však povedal Alexander Áč z Akadémie vied ČR, ani Švédi nespĺňajú limity pre trvalú udržateľnosť, dôvodom je privysoká spotreba energie z fosílnych palív.
Horské mestečko.
Foto: Miriam Poprocká
