Pre rozvoj reči u detí je dôležitá pohoda, čas a najmä láskavá komunikácia.
Foto: shutterstock.comVývoj rečí u deti je individuálna záležitosť. Niektoré už v dvoch rokoch kladú zvedavé otázky, iným stačí svet mlčky pozorovať ešte aj ako trojročným. Markov prípad patrí do tých krajnejších, aspoň podľa všeobecne zaužívaných pediatrických tabuliek o nervovom vývoji.
500 slov v troch rokoch
Podľa tabuliek už sedemmesačné dieťa rozumie niektorým slovám a dokáže zopakovať slabiky ako „pa-pa, me-me“ a podobne. V desiatich mesiacoch by malo dokázať napodobniť zvieratká, označiť rodičov „mama, tata“ a keď dovŕši rok, vie vysloviť dve slová, ktoré spoločne dávajú význam.Keď má rok a pol, malo by poznať 20 až 70 slov a mať svoj detský žargón, mnoho rodín určite má dodnes pamätné slová svojho dieťaťa v tomto veku, napríklad „pončonky“ (ponožky), „pankuče“ (pančuchy) a podobne. V priebehu ďalších troch mesiacov by malo dieťa už tvoriť krátke vety (dve-tri slová) a pri dovŕšení dvoch rokov by už malo začať dávať slovám gramatické tvary.
V troch rokoch tabuľky od dieťaťa očakávajú, že vie krátku riekanku, opakuje a dopĺňa slová. Jeho slovná zásoba by mala byť od 300 do 500 slov.
Mlčanie ako prejav choroby?
A čo ak dieťa v troch rokoch mlčí? Pravdepodobne ide o oneskorený vývoj reči a odborné príručky radia rodičom vyhľadať odbornú pomoc – logopéda, foniatra, psychológa.Mlčanie môže byť naozaj prejavom poruchy sluchu, zraku, intelektu, rečových orgánov, dokonca autizmu či nerovnomerného vývoja osobnosti.
Je však možné, že sa žiadna z týchto diagnóz nepotvrdí, ako v Markovom prípade, ktorý sa napokon rozrozprával postupne sám. Dnes je z neho šiestak, ktorý normálne komunikuje, číta knihy, má kamarátov a obľubuje montovať v otcovej dielni. „On rozumel všetkému, čo mu hovoríme a postupne začal rozprávať, šlo to nejako samé, len neskôr“ spomína jeho mama.
Hovorte s dieťaťom rečou dospelých
Vo všeobecnosti začínajú skôr rozprávať deti, s ktorými sa rodičia rozprávajú od príchodu na svet, dokonca ešte v maternici. Odborníci odporúčajú s deťmi hovoriť o všetkom okolo a normálnou rečou dospelých. Teda žiadne zdrobneniny, zbytočné eufemizmy ani citoslovcia. Napríklad kaša je kaša, nie „ham-ham“.Už bábätká dokážu chápať, čo im vravíme, i keď zopakovať, to pochopiteľne nedokážu. Vo všeobecnosti platí, že čím viac dospelí s dieťaťom rozprávajú, prípadne mu spievajú a hrajú sa s ním detské riekankové hry, rozvíja to jeho intelekt a dieťa začne aj skôr rozprávať.
„Súhlasím, synovi som veľa rozprávala, už keď bol bábätko. Dnes má tri roky a až sa čudujem, ako napríklad dokáže opísať svoje pocity, aj želania. ´Poď so mnou. Je mi zima. Nechcem tu byť. Som hladný. Chcem toto a tamto. Teším sa na babku. Mám frajerské tričko,´ a podobne. Je s ním jednoduchá a zábavná komunikácia,“ vraví matka trojročného syna Andrea.
Aké máte skúsenosti vy? Napíšte nám do komentárov, tešíme sa na vaše príspevky!
