Dieťa potrebuje tráviť prvé dva-tri roky svojho života s blízkou osobou.
Foto: shutterstock.comPre maličké deti do troch rokov totiž jasle nie sú vôbec vhodné. Odlúčenie od rodičov na niekoľko hodín denne, v čo ako krásnych a moderne zariadených inštitúciách, ich totiž vnútorne zraňuje. A čím dlhšie odlúčenie trvá, tým väčšie následky to môže mať v ich dospelosti.
Bábätká sa už od narodenia potrebujú naviazať na osobu, ktorá sa o nich stará, najčastejšie matku. Je to dané prírodou. Na rozdiel od iných cicavcov im trvá podstatne dlhšie, kým sa od nej odpútajú. Spravidla na to potrebujú tri roky. Celé toto obdobie by mali stráviť v blízkosti matky, kde sa cítia spokojne, bezpečne a môžu ju v prípade potreby kedykoľvek privolať.
„Jasle nie sú vhodné pre deti,“ zhodli sa psychiatri profesor Jozef Hašto a podpredseda Českej psychiatrickej spoločnosti Juraj Rektor na nedávnej besede Nadácie Polis o následkoch odlúčenosti malého dieťaťa od rodičov.
Ak sú totiž maličké deti odlúčené od osoby, na ktorú sú naviazané, vnútri cítia stres, osamelosť, a to aj v prípade, že na jej odchod reagujú navonok dobre a pokojne. Dlhodobý takýto stres sa potom prejavuje rôznymi chorobami v detstve, v dospelosti smútkom, depresiami či neschopnosťou naviazať harmonický vzťah.
Jasle v minulosti boli veľmi rozšírené, od matiek sa čakalo, že sa vrátia čo najskôr do práce. Na archívnej snímke jasle v Mníšku nad Hnilcom.
Foto: Mníšek.skSamozrejme, nie je to vždy možné, aby matka zostala s dieťaťom doma celé tri roky. Mala by však s ním tráviť toľko času, koľko je to len možné. Rovnako ako u zvierat, aj ľudské mláďa je závislé na dospelom, potrebuje nebyť sám. „Potreba blízkosti a privolateľnosti matky sa znižuje okolo tretieho veku dieťaťa,“ približuje profesor Hašto.
Ak matka potrebuje od dieťaťa odísť, malo by to byť len na obmedzený čas, ideálne nie viac ako 10 hodín týždenne. Pre dieťa je vždy lepšie, ak čas bez rodiča trávi v prítomnosti jemu blízkej náhradnej osoby (otec, stará mama, opatrovateľka), než v jasliach.
Profesor Hašto spomenul prípad rumunských sirotincov z minulého storočia. „Deti, ktoré prišli o rodičov a boli tam umiestnené, neprospievali, zaostávali vo vývoji. A hoci tam bol dostatok jedla aj dobré hygienické podmienky, bola tam vysoká úmrtnosť.“ Ako ďalej vysvetlil, tým, že sa tam striedali pracovníčky zariadenia, deti nemali náhradnú opatrujúcu osobu, nebola naplnená ich vrodená potreba mať vzťah s jednou osobou, a prejavovalo sa to na ich zdraví.
Juraj Rektor (vľavo) a Jozef Hašto na besede Nadácie Polis o osamelosti v detstve.
Foto: Nadácia PolisAk sú malé deti v jasliach, dôležité pre nich je, ako trávia potom čas mimo jaslí, do akej miery im rodičia nahrádzajú osamelosť, ktorú počas dňa zažívajú tam.
„Veľmi záleží na tom koľko podpory dostane dieťa v rodine vo zvyšnom čase,“ poznamenal Juraj Rektor.
Ako dodal Jozef Hašto, poškodenie nemusí byť viditeľné, často je to v dospelosti dané len neschopnosťou nadväzovať harmonické vzťahy. Pripomenul vlastný výskum v Česku, ktorý odhalil, že túto schopnosť má len 30 percent opýtaných, čo je málo. Otázka je, či to nie je dôsledok práve odlúčenosti v detstve.
