Janka o živote vo Francúzsku: Našu trojročnú rodičovskú dovolenku tu nikto nechápe

Gabriela Bachárová, 10. augusta 2020 o 04:03

Slovenka Janka Farkašová (46) si vo Francúzsku ťažko zvyká na všadeprítomnú byrokraciu, ale užíva si tamojší zmysel pre krásu, umenie či dobré jedlo.

Janka Farkašová si vie vychutnávať život.

Foto: archív Janky Farkašovej

Francúzsko poznáva už dva roky, presťahovala sa sem z Holandska spolu s osemročnou dcérou a holandským manželom, ktorý ako vedec získal miesto v Institute Pasteur. Rodáčka z Nových Zámkov sa v krajine galského kohúta živí ako sprostredkovateľka pre predajcov módy v krajinách Beneluxu. Vypomáha tiež ako dozor v školách, ktoré navštevuje jej dcéra, a to počas školských výletov, exkurzii a krúžkov. Rozprávali sme sa hlavne o tom, ako žijú francúzske rodiny.

Ako dlho trvá vo Francúzsku materská dovolenka? Je pravdou, že ženy sú s deťmi doma len krátku dobu?
Zamestnankyne v tehotenstve sú chránené. Materská dovolenka trvá 16 týždňov, pri treťom dieťati je jej dĺžka stanovená na 26 týždňov. Pri dvojčatách 34 týždňov, trojčatách a viac 46 týždňov. V prípade adopcie je to desať týždňov. Pri stanovení vyplácanej čiastky sa vychádza z priemerného platu, ktorý žena poberá v období troch mesiacov pred materskou dovolenkou. Otcovskú dovolenku si môžu otcovia vybrať jedenásť po sebe idúcich dní, okrem troch pracovných dní po narodení.

Kedy ženy na materskú odchádzajú?
Vo väčšine prípadov odchádzajú Francúzsky na materskú šesť týždňov pred termínom pôrodu a zostávajú doma desať týždňov po narodení dieťaťa. Ak sa matka či otec rozhodnú po materskej dovolenke ukončiť pracovný pomer alebo pracovať na čiastočný úväzok, majú nárok na rodičovskú dovolenku. Rodič s viac ako jedným dieťaťom, ktorý pracoval dva z posledných piatich rokov, má tak až do tretieho roku dieťaťa nárok na mesačný príspevok. Francúzi túto možnosť využívajú bežne, príspevok je vo výške dvadsať percent z platu každého zamestnanca.

Francúzky po skončení materskej dovolenky dávajú deti do jaslí alebo k súkromným opatrovateľkám. Keď sa dopočujú, že u nás je rodičovská dovolenka tri roky, čo si o tom myslia?
Považujú to za absurdné. Francúzske ženy pracujú, hoci sa to líši podľa regiónov, kde žijú. V parížskom regióne je práca oboch rodičov samozrejmejšia, pretože náklady na bývanie sú tu oveľa vyššie. Väčšina žien sa však v zásade chce vrátiť do práce namiesto toho, aby zostala tri roky doma.

Keď sa zmienim, ako je to na Slovensku, väčšinou sa stretávam s počudovaním. Ťažko chápu, že to môže fungovať. Očakávali by, že firmy a organizácie budú obchádzať zamestnávanie žien, u ktorých sa dá očakávať, že by mohli plánovať rodičovstvo, ak to znamená riziko, že nebudú pracovať tri roky s jedným dieťaťom a šesť rokov s dvoma deťmi. Ak by sa takéto pravidlo zaviedlo vo Francúzsku, veľmi by to uškodilo fenoménu emancipácie žien. Spoločnosť je síce proti diskriminácii žien, ale firmy by si takto veľmi zvážili, či zamestnať ženu vo vekovej skupine od 25 do 40 rokov, pretože by na tu pozíciu mohli mať niekoho, kto by nikam neodchádzal.

Janka Farkašová prišla deťom do školy vo Francúzsku predstaviť Slovensko a jeho zvyky, aj spolu upiekli pagáčiky.

Foto: archív Janky Farkašovej

Francúzky si vraj s výchovou veľa starostí nerobia, nepodriaďujú sa deťom, ale majú ako prioritu mať sa samé dobre, užívať si život a o dieťa sa starať s ľahkosťou a len tak mimochodom.
Matky nebazírujú na dokonalosti, čo sa domácnosti týka, ako to poznáme v našich pomeroch. Keď sa blížia sviatky, nemajú ich spojené s upratovaním, pre nich je to ozaj sviatok, kedy je čas slávnostne sa obliecť, zájsť si do lepšej reštaurácie a zabaviť sa s rodinou a priateľmi. My slovenské matky sme v porovnaní s nimi príliš starostlivé, pedantné a až keď je všetko okolo domácnosti tip-top, dokážeme si dopriať relax, zábavu. Potom ale hrozí nástup rýchleho vyčerpania, únavy.

Je lepšie niečo z tej kultúry a tohto prístupu odkukať, nebyť príliš starostlivá, dopriať dieťaťu viac voľnosti, aby od ranného detstva naberalo skúsenosti. Každý pokus, pád z nich robí silnejších, vyspelejších jedincov. Také to vedenie za ruku, na aké sme zvyknutí v našich pomeroch, s tým sa tu nestretávam. V tomto ohľade ma francúzska mentalita, myslím, už zásadne ovplyvnila.

Čím je ešte francúzska výchova iná v porovnaní s našou?
Fascinuje ma, že k umeniu a kultúre vedú deti od útleho veku. Deti navštevujú konzervatória, baletné, tanečné kurzy a podobne. V mestách sú spoločenské aktivity sponzorované. Počas letných prázdnin alebo tesne pred nimi sa usporadúvajú otvorené dni, kedy si deti môžu hobby vyskúšať. Kto sa rozhodne pre súkromné ​​hodiny s výučbou na vysokej úrovni, musí si siahnuť hlbšie do vrecka. Francúzi berú tieto „hobby“ veľmi seriózne a deti sú vedené tak, akoby danú aktivitu mali v budúcnosti vykonávať profesionálne.

S dcérou v múzeu paleontológie a anatómie.

Foto: archív Janky Farkašovej

Ako sa vo výchove a v starostlivosti angažujú otcovia?
V zásade možno povedať, že existujú rodiny s tradičnými predstavami o úlohe mužov a žien a o tom, ako vzdelávať deti, a modernejšie rodiny s otvorenejším, voľnomyšlienkárskym prístupom. Vo Francúzsku sa dá pozorovať, že pomer tradičnej a modernej rodiny sa v jednotlivých regiónoch líši. V regióne Ile-de-France, veľkej parížskej oblasti, kde žijem, sú dominantnou skupinou moderné rodiny. Z dôvodu vysokých životných nákladov v tejto oblasti je často nevyhnutné, aby mali obaja rodičia prácu a príjem. V závislosti od typu práce, ktorú majú, si úlohy rozdelia.

O deti sa do veľkej miery ale stará štát, ktorý organizuje starostlivosť o deti v družinách. Je úplne bežné nechať deti dlhšie v družine a vyzdvihnúť ich niekoľko hodín po skončení vyučovania. Deti potom za dozoru zamestnancov rozvážajú autobusmi na športoviská, kde sa organizujú rôzne animácie. V stredu, keď sú školy v celej krajine zatvorené, to prebieha podobne. V závislosti od príjmu rodičov sa platí mestskému úradu denný poplatok za dieťa v družine. Počas školských prázdnin sa tieto služby tiež dajú využívať. Niektoré rodiny zamestnávajú opatrovateľky, a tie deti dopravia do škôl a na krúžky. Vyzdvihnúť  deti v škole je vecou matiek i otcov, nedá sa výlučne povedať, že by matky prevažovali. Medzi siedmou pol ôsmou ráno dovezú deti do družiny a vyzdvihnú ich po šiestej hodine.

Hovorili ste o rozdieloch medzi moderným a tradičným Francúzskom. Ako vyzerá život v multikultúrnej oblasti, kde žijete?
V oblasti na západ od Paríža sa každoročne usádzajú expati, zahraniční pracovníci s rodinami. Tomu, že to nebudú ľudia s tradičným pohľadom na svet, nasvedčuje už to, že dokázali opustiť krajinu a začať život v novom prostredí. Nachádza sa tu mnoho medzinárodných škôl, deti majú spolužiakov z iných krajín, čím sa kultúry premiešavajú. V Lýcee International, ktoré navštevuje dcéra, sa pravidelne organizujú podujatia, rodičia študentov zahraničných sekcií pripravujú jedlá, a deti tak vyrastajú v multikultúrnom prostredí, úzko späté s inými kultúrami a mentalitou. Spoznávajú odlišnosti rôznych krajín a ich zvyky. Mylnou je predstava, že tradície a kultúra by sa týmto vytrácali a premieňali sa na nejakú zmes. V skutočnosti sa tradície zachovávajú, ale ľudia sa navzájom otvárajú a učia sa rešpektovať iné názory. Vzájomné ovplyvňovanie má niekedy za následok zmeny v pohľade na rôzne aspekty života, počíta sa to ale za novú skúsenosť. Dobré tradície sa zachovajú a menia sa tie deštruktívne.

Kde sa žije viac tradičnejšie?
Čím viac do vnútrozemia, tým sa častejšie stretneme s tradičnejšími tradičnejšími rodinami, kde sa matka stará o deti a otec pracuje. Tieto typy rodín sú samozrejme konzervatívnejšie, prevažne religiózne a majú tradičnejší spôsob myslenia. Životné náklady v týchto oblastiach sú nižšie, vyžijú ľahšie z jedného príjmu, tu skôr nájdeme matky v domácnosti. Tieto oblasti nie sú husto obývané, väčšina Francúzov žije vo väčších mestách. Ak si potom vezmete priemer Francúzska, bude v týchto štatistikách dominovať spôsob života v Paríži, pretože v samotnej oblasti hlavného mesta žije štrnásť miliónov ľudí, takmer trikrát viac ako na Slovensku. Najväčšie slovenské mesto Bratislava by vo Francúzsku považovali za trochu väčšie mesto. Životné náklady na Slovensku sú omnoho nižšie, demografia je iná, cestovanie a podnikanie je menej rozvinuté, takže je takmer nemožné porovnávať Francúzsko so Slovenskom, štvrtina Francúzov žije v Ile-de-France. Slovensko by sme skôr mohli porovnávať s tou vidieckejšou oblasťou s tradičnejšími rodinami a myšlienkami.

S dcérkou pred ikonou Paríža.

Foto: archív Janky Farkašovej

Hovoríte, že v stredu sa vo Francúzsku nechodí do školy. Ako to?
Veľkou reformou školstva od septembra 1969 okrem iného zrušili sobotňajšie vyučovanie, prezident Georges Pompidou nariadil ministrovi školstva Olivierovi Guichardovi, aby zrušil vyučovanie v sobotu popoludní. Dĺžka výučby v základných a materských školách sa vtedy zmenila z 30 hodín na 27. O tri roky neskôr ten istý minister zmenil voľný štvrtok na stredu. Je to i čas, kedy je učiteľom umožnené sa vzdelávať. A prečo sa deti v stredu neučia? Vraj preto, že v ostatné dni sú dlhé vyučovacie hodiny, od pol deviatej do pol piatej.

Ako to vyzerá vo francúzskych školách? Podobajú sa tým našim, alebo tam vládne iná atmosféra, učia sa inak a iné veci?
Na školu treba mať šťastie. Rozlišuje sa medzi štátnymi a súkromnými školami. Súkromné školy nekontroluje štát a v podstate majú absolútnu voľnosť. Môžu mať svoj vlastný vyučovací systém a učiteľov. Nie sú ale zasadne lepšími. Bývajú oveľa drahšie a navštevujú ich deti vysokopostavených zahraničných manažérov, ktorých desí klasický zastaralý školský systém. Štátom kontrolované školy sa riadia osnovami a pravidlami, majú štátom platených učiteľov. Sú bezplatné, avšak rodičia nemajú na výber. Dieťa je pridelené do školy, ako určí úradník na mestskom úrade. Môže sa stať, že škola, ktorá je bližšie k bydlisku, neprichádza do úvahy, pretože nespadá do okrsku. Dieťa môže byť zaradené iba do školy v príslušnom obvode, kam v zmysle adresy patrí. Pre toto striktné opatrenie sa rodiny rozhodujú, kde sa usadia. Bohatí ľudia sa môžu ľahko presťahovať a vyššia trieda žije v oblastiach, kde sú „kvalitné školy“. V týchto častiach rastie dopyt po nehnuteľnostiam a ich ceny.

Podobné je to na Slovensku, sú prestížne školy, kam chodia deti bohatších alebo motivovanejších rodičov a potom školy doslova považované za odpad, ktoré navštevujú sociálne slabí a menšiny žijúce na okraji spoločnosti.
Tento jav potom spôsobuje vo Francúzsku segregáciu v spoločnosti na základe príjmu. Pribúdajú mimoriadne drahé súkromné ​​školy, o nič výnimočnejšie ako bežné gymnáziá, ale tie súkromné stoja napríklad 40-tisíc ročne. Tieto poplatky vo všeobecnosti uhrádzajú zamestnávatelia rodičov. Aj keď samo Francúzsko sa vydáva za sociálny štát, ktorý garantuje rovnosť pre všetkých, realita je odlišná najmä v oblasti Paríža. 

Aké skúsenosti s francúzskymi školami má vaša dcérka?
V škole, ktorú naša dcéra navštevovala ako prvú, neboli schopní zabezpečiť výuku spôsobom vhodným pre zahraničné deti, ktoré ešte nehovoria francúzsky. Naša dcéra nesmierne trpela, učiteľka bola každým dňom prísnejšia. Rovnako však nebola ochotná akceptovať dcérine liberálnejšie prejavy, na ktoré bola v Holandsku zvyknutá, to, že s učiteľom sa dá otvorene diskutovať v priateľskom tóne ako so seberovným. Netrvalo dlho a prišlo k najhoršiemu, učiteľka sa nezdržala hrubosti, čo prešlo až do dcériných zdravotných problémov, museli sme konať.

Čo nasledovalo?
Trvalo štyri mesiace, kým sme získali špeciálnu výnimku od rektorátu vo Versailles, o žiadosti rozhodovala komisia za prítomnosti posudkoveho lekára. Až po vypočutí dcérky vyhodnotili žiadosť ako opodstatnenú, ospravedlnili sa jej za zlú skúsenosť a prisľúbili jej lepšiu školu, aby nemala na svoj štart v novej krajine zlé spomienky. V súčasnosti navštevuje školu s viacerými zahraničnými deťmi, kde sa cíti dobre. Zároveň dvakrát do týždňa navštevuje medzinárodné lýceum, holandskú sekciu, kde sa ďalej vzdeláva v jednom zo svojich rodných jazykov. Zatiaľ je tam prijatá externe.

Čo francúzski učitelia? Akí sú?
Tunajších učiteľov sa nedá charakterizovať  všeobecne. Ako všade inde sú medzi nimi lepší, prísnejší a naopak. Sú ale stále tradiční a vyžadujú rešpekt. Učiteľ je stále autoritou.

Celá rodina spolu.

Foto: archív Janky Farkašovej

Francúzsku spoločnosť si mnohí idealizujú, vidia ju ako krajinu dobre oblečených a šťastných ľudí, výborného jedla, krásy a umenia. Má však aj nejaké boľavé miesta?
Pod najväčšie frustrácie francúzskej spoločnosti sa podpisuje všadeprítomná  byrokracia. Francúzi si ju sami vymysleli podobne ako pravidlá v iných oblastiach, ktoré sa musia dodržiavať, napríklad aj v jedle. Pokojne môže trvať rok, kým sa podarí vybaviť si zdravotne poistenie a sociálne zabezpečenie. Hoci postupne prichádzajú zmeny, stále sa všetko vlečie, aj internet sa využíva málo.

V obchodoch sa platí šekmi. Keď som pred rokom prvýkrát videla pri pokladni v supermarkete namiesto kariet elektronického bankovníctva vypĺňať zákazníka šek a to pokojne aj v špičke, myslela som si, že som sa ocitla späť v čase. Vybaviť úradnú vec telefonicky trvá hodiny a úradníci hovoria iba po francúzsky. Pre cudzincov sú začiatky potom veľmi komplikované, bez takzvaného relocation agenta sa to nezaobíde. Dovoz automobilu a získanie miestnej poznávacej značky je v Holandsku možné vybaviť online za deň dva, vo Francúzsku to trvá mesiace. Na úradoch sa stojí v radoch, ako to poznáme aj u nás, s vyplnenými formulármi, ktoré hovoria aj o poslednom bezvýznamnom detaile.

Nepríjemnosti však určite vyváži dobré jedlo. Varíte pre priateľov typické slovenské jedlá, chutia im?
Francúzi si radi pochutia na kvalitných jedlách zahraničnej kuchyne. Ocenia starostlivo pripravené, chutné jedlo. O našich jedlách vieme, že sú chutnejšie, než vyzerajú, preto ak varím pre miestnych, zameriavam sa predovšetkým na to, aby to bolo jedlo „po michelinsky“ prezentované", niekedy už ale stačí vôňa a neboja sa ochutnať.

Vášeň pre varenie v podaní Janky Farkašovej.

Foto: archív Janky Farkašovej


Ako Francúzsko očami Janky Farkašovej prežívalo koronavírus

Koronavírus sa nevyhol ani Francúzsku.

Foto: archív Janky Farkašovej
„V časoch, keď si už zbytok Európy dlhšie tvoril zásoby jedla, Francúzi žili svoj život celkom bežne, pritom čísla infikovaných rapídne stúpali. Posledné dni pred uzamknutím to však prišlo aj sem, supermarkety zažili nápor, aj miestni si uskladnili potraviny ako múku, cestoviny a toaletný papier, mydlo. Na pultoch chýbali kvasnice, čo bolo dosť nepochopiteľné, keďže Francúzky doma vypekajú málokedy.

K zavedeniu lockdown sa pristúpilo 16. marca a situácia bola veľmi napätá. Nariadili nám  zdržiavať sa vo svojich domoch, vychádzať sa smelo iba s akceptovateľným zdôvodnením uvedeným na vytlačenom úradnom tlačive. Každá vychádzka mimo domova si vyžadovala nový formulár s dátumom a časom. Iba jeden člen domácnosti mohol vyjsť nakúpiť. Na vychádzku so psom alebo zašportovať si sme mohli v okruhu jeden kilometer od domova, maximálne na jednu hodinu. Pokuty za porušenie boli mimoriadne vysoké.

Po značne emocionálnom vystúpení prezidenta Macrona vo francúzskej televízii, v ktorom vyhlásil, že „Francúzsko je vo vojne", sme lockdown brali veľmi prísne. Zasiahlo to spoločensky životný štýl, Francúzi sa už nemohli objímať a bozkávať pri zvítaní. Udalosti zapôsobili na celý národ, ako keď sa otrasie zem. Francúzov opatrenia obrali aj o ich najobľúbenejšie hobby, rozsiahlo obedovať s kolegami, priateľmi v útulných reštauráciách a popíjať pri tom vínko. Mottom národa je aj sloboda, tentokrát im na ňu siahli bez toho, aby sa tomu mohli postaviť a začať s revolúciou.

Výučba v domácom prostredí bola na začiatku zložitá, pretože nikto nebol pripravený. Z Lýcea zareagovali rýchlejšie, vytvorili lekcie online prostredníctvom video platforiem. Po asi týždni už aj francúzska televízia vysielala pre všetky vekové kategórie. Francúzska vláda pre ten účel vyhradila jeden národný kanál France 4. Učebný materiál bol zaslaný poštou s pokynmi pre rodičom.

Po uvoľnení opatrení sa približne polovica detí mohla vrátiť do školy. Zaviedol sa systém takzvaných striedavých dni, pričom uprednostňovali deti, ktorých rodičia sú zamestnaní na polícii, v zdravotníctve. Školská dochádzka prebiehala na dobrovoľnej báze. Ak sa rodičia cítili byť ohrození, so vzdelávaním deti mohli pokračovať v domácom prostredí do konca školského roka.

Tak ako v iných krajinách aj tu vo Francúzsku sa krivky opäť dvíhajú, vláda sa obáva, že sa približujeme k strate kontroly nad vírusom. Situácia sa o čosi líši v porovnaní so stavom v jarných mesiacoch, kedy vírus výrazne postihoval starších, preto aj počet úmrtí prudko rástol. Teraz síce narastá počet infikovaných, ale ide o dovolenkujúce mladšie ročníky, ktorí vírus prenášajú. Mladí sú nedisciplinovaní, majú dosť obmedzovania a zákazov. Je stále ťažšie oberať Francúzov o ich vášne dovolenkovať, vychutnávať si na terasách dobré jedlo, víno. Mám pocit, že ak sa doteraz báli vírusu, dnes ich oveľa viac desí opätovný lockdown."


Janka Farkašová veľmi rada varí a pečie a vedie k tomu aj svoju dcérku.

Foto: archív Janky Farkašovej


Život po francúzsky.

Foto: archív Janky Farkašovej





Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarPomajbo 9. augusta 2020 o 07:57

    Jasné veď Slovenkam sa robiť nechce preto je to francúzom divné že je tak dlho na materskej . Sú ako cigáni len cicat chlapa a dávky 🤣
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarIvana1966 9. augusta 2020 o 08:34

    Jasné, lebo ideálne je strčiť 2 mesačné dieťa na výchovu na 10 hodín niekomu inému, a "necicať" chudáka chlapa, a dať sa vyciciavať korporátom, nedojčiť, a nevychovávať vlastné dieťa, však?
    @zareaguj
  • používateľ nemá avatarMarulko 10. augusta 2020 o 00:04

    Pani sympatická, článok jazykovo chabý.
    GymnáziÁ (plurál), nie gymnázia.
    Stojí sa v radOch, nie radách.
    "Kedy" sa spisovne používa jedine v opytovacej funkcii, nie v odkazovacej.
    Atď. atď. Slovenská žurnalistika; čo dodať.

    Páčila sa mi zmienka o pravidlách stolovania, resp. jedenia vo všeobecnosti. Z toho mám vždy vo FR hrôzu: Čašníkom s výnimkou Paríža akoby sa ani nesnívalo, že zákazníkom môže byť aj cudzinec, ktorý nevie PRESNE, čo a v akom poradí si objednať. :-( Obvykle zakotvím v čínskej alebo thajskej reštike, potom idem na kávu do Starbucksu na vlakovej stanici.

    Kvalita života je vo FR úžasná, ale treba sa tam narodiť, inak sa človek začlení len s veľkými problémami.

    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >