Rakovina sa mladej žene vrátila.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejRozhovor s Levičankou Ivanou Debrecéniovou, ktorá je mamičkou 15-ročnej dcéry, sme vám priniesli na konci apríla. Dva roky od zistenia diagnózy sa mladá žena zdala byť oficiálne vyliečená, hoci nad ňou neustále visel Damoklov meč návratu choroby. Práve to sa, bohužiaľ, stalo:
„Prvým príznakom toho, že znovu niečo nie je v poriadku, bola už v decembri 2019 mierne zvýšená hladina onkomarkerov v mojej krvi. Onkomarkery však samostatne nie sú žiadnym relevantným ukazovateľom... Môžu naznačovať aj akúkoľvek inú zmenu alebo zápal, a preto v tom čase nebolo v žiadnom prípade možné určiť, čo bude nasledovať... Krv mi kontrolovali každý mesiac a niekoľkokrát ma poslali aj na magnetickú rezonanciu, no okrem neustále stúpajúcich onkomarkerov sa nezistilo absolútne nič podozrivé.
Fyzicky som sa cítila úplne v poriadku, aj keď trošku unavene, čo som sa ale cítila po celý čas, odkedy som ochorela. Jediné, čo ma vyrušovalo, bola občasná bolesť žalúdka, nafúknuté bruško a dosť často riedka stolica. Tento môj zažívací problém sa mi však podarilo dostať pod kontrolu probiotikami, a tak som sa naozaj snažila na zlé výsledky krvi nemyslieť a venovať sa radšej činnostiam nášho Občianskeho združenia Prežila som to.
Podarilo sa nám rozbehnúť projekt Putovná mandala a aj projekt Prežila som to World, o ktorých nájdete bližšie informácie v našej skupine na sociálnej sieti. Vydali sme aj knihu mojej kolegyne zo združenia Jany Rozenberg s názvom Už neplač, s ktorou sa takisto ako s mojou knihou básní Prežila som to budeme snažiť pomáhať onkologickým pacientom.
Dokonca sa nám podarilo zapáliť pre našu myšlienku pomoci aj úžasného speváka. Jeho meno je Norbert Pompa a práve v týchto chvíľach pre nás vo svojom štúdiu nahráva nádhernú povzbudivú skladbu určenú onkologickým pacientom, ktorá sa stane zároveň hymnou nášho Občianskeho združenia...
Napriek tomu, že sa nám fantasticky darilo, moje výsledky krvi sa neustále zhoršovali, a preto ma moja pani onkologička poslala na vyšetrenie PET/CT, ktoré po vnútrožilovom podaní rádioaktívnej látky preskenuje každý orgán, vyhľadá tumor a ten, ktorý by mohol byť zhubný, označí.
Ivana Debrecéniová sa snaží s chorobou bojovať. Keď sa dá, vyjde si do prírody.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejUrobili mi kompletnú revíziu brušnej dutiny... Vybrali dve ložiská z pečene, jedno z mezentéria (časť čreva) a v priestore, ktorý sa nachádzal v brušnej dutine v blízkosti môjho konečníka, našli niečo, s čím nepočítali. Bol to nejaký veľmi tvrdý útvar, ktorý sa však nedal vydolovať bez odobratia konečníka, čo by pre mňa ako mladú ženu znamenalo neskutočný doživotný diskomfort. Preto operáciu ukončili s tým, že z tohto útvaru odobrali iba vzorku a nechali ho tam.
Dva týždne po operácii prišli výsledky z histológie... Ložiská v pečeni a v mezentériu boli pozitívne. Boli to metastázy z nádoru čreva, ktorý mi vybrali pred dvomi rokmi. Vzorka z tumoru pri konečníku vyšla negatívna. Vzhľadom na okolnosti to bola dobrá správa, pretože ma nebolo nutné znovu operovať.
Vydýchla som si teda a čakala na termín chemoterapie, na ktorú som mala nastúpiť mesiac po operácii. No ešte predtým mi pani onkologička skontrolovala hodnoty onkomarkerov, ktoré by mali klesnúť ako výsledok podarenej operácie a vybratia všetkých metastáz.
No tie hodnoty nielenže neklesli, ony dokonca stúpli, a preto vznikol nový predpoklad, že v mojom tele ešte nejaká metastáza zostala. Bolo tu podozrenie, že onkomarkery mi predsa len zvyšuje tumor z konečníka a napriek negatívnym vzorkám by mohol byť pozitívny... V takomto prípade je buď nutná ďalšia operácia, ožarovanie alebo úplne iný druh chemoterapie.
A tak sa ma teda lekári rozhodli znovu poslať na magnetickú rezonanciu, pri ktorej zistili, že tumor rastie a pomaly mi vraj prerastá aj do priestoru rekta... Ak by sa tak stalo, skončila by som s vývodom alebo by som už doživotne musela nosiť plienky. Vybavili mi teda súrny termín na endoskopiu spojenú s biopsiou, pri ktorej sa mi pokúsili odobrať z toho tkaniva vzorku, no výsledky boli nepriekazné...
Po tomto nepodarenom vyšetrení uznali, že bude úplne zbytočné trápiť ma ďalšími vyšetreniami a bude lepšie, ak mi čo najskôr ten tumor vyberú von cez konečník. Operáciu som absolvovala 2. septembra a môžem povedať, že toto bola pre mňa tá najnáročnejšia skúška, akú som doteraz zažila... Každým dňom sa však zotavujem a verím, že čoskoro sa stane aj tento zážitok iba zlou spomienkou...
Myslím, že najhorší bol preto, že som sa ešte poriadne nestihla spamätať z prvej operácie a hneď tu bola druhá. No bola som aj najdlhšie bez jedla a vody, veľa som vracala, mala som také bolesti ako nikdy predtým a ešte doteraz (včera to boli dva týždne) poriadne neviem udržať stolicu. Detaily sa čitatelia môžu dozvedieť na mojom facebookovom profile alebo na našej webovej stránke či vo facebookovej skupine.
Predbežná histológia zatiaľ vyšla, že tumor je negatívny, ale myslím, že sa ešte bude čakať na oficiálnu histológiu. Čoskoro sa určite dostanem k mojej onkologičke a až potom budem vedieť ďalší plán. Predpokladám, že mi znovu bude brať onkomarkery, ale na ich pokles po operácii budeme musieť ešte týždeň dva počkať. A zároveň aj na oficiálne výsledky z histológie.... Mám tak chvíľu pauzu, aby som sa dala dokopy... Až na bolesti a pooperačné ťažkosti sa cítim celkom dobre. Zvládam to tak, ako najlepšie viem. Neľutujem sa, neplačem, snažím sa čo najviac oddychovať, čítať, písať, venovať sa samej sebe a skupinke na Facebooku a hlavne si robiť plány do budúcnosti a vždy nájsť niečo, z čoho sa tešiť."
