Ivana nemá dobré správy.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejIvana Debrecéniová (38) z Levíc tak prechádza ďalšou náročnou životnou skúškou. Asi už viete, že po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami objavili lekári nové ložiská. Boli vyoperované, avšak objavili sa ďalšie metastázy na viacerých miestach tela. Liečba a podľa Ivany aj viera v Boha priniesli dobré správy, nádory sa začali zmenšovať a rozpadávať. Lekári tak mohli urobiť operáciu, počas ktorej mladej žene vybrali metastázu z malej panvy a metastázami postihnuté lymfatické uzliny.
Hoci operáciou malo jej trápenie skončiť, život jej naďalej strpčovali ukrutné bolesti konečníka. Lekári vedeli, že sa v ňom nachádza nejaký útvar, ale netušili, že ide o ďalšiu metastázu, ktorú sa podarilo vybrať počas poslednej operácie. Ivana potom brala len udržiavaciu chemoterapiu a verila, že choroba sa jej už neobjaví. Definitívne dobré správy malo dať posledné CT vyšetrenie na konci minulého roka, ale život si zasa išiel svojou vlastnou cestou, bez ohľadu na to, čo kto chce a po čom túži.
V boji s chorobou Ivane pomohlo nestrácať silu a vieru. Založila občianske združenie Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. V rovnomennej facebookovej skupine združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. Ona sama je autorkou knihy Prežila som To. Zvládať náročnú situáciu jej pomáha aj háčkovanie, v ktorom sa veľmi zdokonalila.
Dnes by vám tak rada napísala dobré správy, ale realita je, žiaľ, iná.
Keď človeku vezmú posledné zvyšky nádeje...
„Naposledy som pre vás, milí moji čitatelia, napísala článok 16. decembra a verila, že sa vám ozvem o ďalšie dva týždne a so skvelými správami. Očakávala som totiž, že moje výsledky z vyšetrenia CT konečne dopadnú na výbornú, no nestalo sa tak a to ma dosť zložilo.Dva dni pred Vianocami som sa totiž dozvedela, že metastázy mi tentokrát napadli lymfatické uzliny v okolí priedušiek a tiež nejaké ďalšie uzliny v brušnej dutine. Moja pani doktorka mi následne povedala, že chemoterapiu týmto pádom už budem musieť brať do konca svojho života a priznám sa, že sa mi to prijímalo skutočne ťažko.
Väčšinu z vianočných sviatkov som preplakala a nebola schopná túto informáciu spracovať. Nevedela som si predstaviť, že už nikdy nebudem zdravá, že už nikdy nebudem môcť ísť do kúpeľov a že už nikdy nebudem môcť fungovať ako normálny človek. Že ma čakajú chvíle plné chemošiek a nevoľností a že môj stav sa ďalej bude iba zhoršovať.
Viete, myslím, že všetko sa dá prekonať, ale keď človeku zoberú aj posledné zvyšky nádeje na uzdravenie, je to už veľmi náročné. A nebolo tomu inak ani v mojom prípade. Najhoršie však pre mňa bolo to, že som nechcela nikoho z vás sklamať. Toľkí ste ma podporovali a dúfali, že už bude všetko v poriadku, toľkí ste verili, že keď to zvládnem ja, zvládnete to aj vy, že som nemala silu vám napísať, že je všetko úplne inak...
A už vôbec nie pred najkrajšími sviatkami roka. A tak som mlčala a po celý čas rozmýšľala, ako vám túto správu podať pozitívne, alebo akým spôsobom napísať článok tak, aby nevyznel, že sa iba ľutujem alebo sťažujem.
Idem ďalej
Rakovina je síce späť, ale nevzdávam sa. Musím sa znovu postaviť, nič iné mi ani nezostáva. Veď od dlhého ležania zvykne bolieť chrbát, a tak si znovu trochu sadnem. Napriek nepríjemným správam pokračujem vo svojom boji ďalej tak, ako vládzem a chcela by som vám odkázať, že kvôli rakovine sa váš život skutočne ešte nemusí skončiť.
Choroba dala Ivane aj jedinečné zážitky.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejMyslím, že každého, kto dostane rakovinu, začne táto dáma v čiernom denne prenasledovať. Pretože všetci na tomto svete chceme byť čo najdlhšie. Nikto z nás nechce odísť predčasne, no stáva sa to. Ale predčasný odchod nespôsobuje iba rakovina. Ľudia sa rodia a zomierajú a je to prirodzený kolobeh života. Nikto na tomto svete nevie, koľko času mu ešte zostáva. Ani chorý, ani zdravý. Nečakane umierajú aj mladí ľudia a myslím, že už každý z nás sa musel zmieriť so stratou niekoho blízkeho.
V dnešnej dobe sú už onkologické ochorenia skutočne dobre liečiteľné a vďaka liečbe toho človek má šancu zvládnuť a zažiť veľmi veľa. Dostane šancu svojim blízkym povedať, ako ich ľúbi, dokáže sa ešte mnohému naučiť a zvládne toho oveľa viac, ako si myslí.
Život s rakovinou je síce náročný, no dáva nám šancu na zmenu. Zmenu seba, svojich postojov a svojho života. Toto mnohým iným nie je dopriate a odídu z tohto sveta dokonca bez pozdravu. A presne to si treba uvedomiť vždy vtedy, keď sa začíname o svoj život báť...
Urobme všetko
Čiapka od Ivany.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejMilí moji čitatelia, toto je nateraz všetko, čo som vám chcela povedať a veľmi dúfam, že vás moje slová príliš nesklamali a že v nich každý z vás dokáže nájsť aspoň kúsoček podpory. Pretože to bol vždy môj cieľ.
Nebudem vám už písať tak často ako doteraz, no určite sa ozvem, keď mi napadne nejaká pozitívna myšlienka. Naďalej ma však nájdete na mojom facebookovom profile a v skupinke Prežila som to.
Budem tam pridávať svoje háčkované modely (už sa pomaly môžete tešiť aj na háčkované plavky či letné topy), fotky z výletov, ktoré sa nám s Henrom a mojou dcérkou podarí absolvovať, a naďalej sa budem snažiť pomáhať chorým prostredníctvom nášho občianskeho združenia.
A ak niekto z vás bude chcieť túto moju činnosť podporiť, môžete si niektoré z týchto háčkovaných diel u mňa aj objednať. Peniažky poputujú do Občianskeho združenia Prežila som TO a budú použité na pomoc onkologickým pacientom. Združeniu tiež môžete venovať finančný dar, či dve percentá zo svojich daní a poteší ma aj každé vaše milé slovko podpory.
Ďakujem vám z celého srdca za každú vašu pomoc a povzbudenie a želám vám nekonečné zdravie a obrovskú kopu šťastia a lásky. Nech sa vám splní všetko, po čom v živote túžite.”
Darujte!
Foto: archív
