Ivana sa cíti lepšie. Na hrade Gýmeš.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejV predchádzajúcich častiach denníka ste si mohli prečítať, že po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami objavili lekári Ivane Debrecéniovej (38) z Levíc minulý rok nové ložiská. Boli vyoperované, avšak objavili sa ďalšie metastázy na viacerých miestach tela. Liečba a viera v Boha priniesli dobré správy, nádory sa začali zmenšovať a rozpadávať. Lekári tak mohli urobiť operáciu, počas ktorej mladej žene vybrali metastázu z malej panvy a metastázami postihnuté lymfatické uzliny.
Hoci operáciou malo jej trápenie skončiť, život jej naďalej strpčovali ukrutné bolesti konečníka. Lekári vedeli, že sa v ňom nachádza nejaký útvar, ale netušili, že ide o ďalšiu metastázu, ktorú sa podarilo vybrať počas poslednej operácie na začiatku septembra. Ivana v súčasnosti berie udržiavaciu chemoterapiu a verí, že choroba sa jej už neobjaví.
V boji s chorobou Ivane pomohlo nestrácať silu a vieru, k čomu jej pomáha aj pomoc ostatným. Založila občianske združenie Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. V rovnomennej facebookovej skupine združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. Sama sa venuje háčkovaniu, v ktorom sa stále viac zdokonaľuje. Prečítajte si, aké má novinky za posledné dva týždne.
„Za posledné dva týždne som toho stihla viac, ako som si ešte pred nedávnom dokázala vôbec predstaviť. Najprv som pre Henra a pre mňa na jeho žiadosť uháčkovala dve krikľavé čapice, ktoré sme následne otestovali na výlete na hrad Bzovik a potom aj na prechádzke v prírodnej rezervácii Bralce. A keď Henro videl, ako sa celkom dobre kondične zlepšujem, prehovoril ma aj na výstup na hrad Gýmeš.
Ivana na Bzovíku.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejViem, pre bežného človeka je to iba obyčajná malá prechádzka, ktorú zvládne ľavou zadnou, no moja kondícia sa po posledných dvoch operáciách a nekonečných chemoškách s bežným štandardom určite nedá porovnávať. Mala som z toho skutočne veľké obavy a bála sa, že sa v polovici cesty budeme musieť otočiť a vrátiť sa s dlhým nosom späť k autu.
Ale nič také sa veru nestalo. Išlo mi to skutočne ako po masle, a dokonca som sa celou cestou zabávala na tom, ako Henro do kopca riadne fučí a ja som to tentokrát dávala ako nič. A keď sme dorazili až k hradu, bola som neskutočne šťastná, že som to dokázala a zároveň som mala obrovskú radosť z toho, že mám pri sebe človeka, ktorý mi ani na chvíľu nedá vydýchnuť a neustále ma podporuje v tom, aby som samú seba prekonávala stále viac.
Ivana a Henro v nových čapiciach.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejÚplne najviac som sa však počas týchto dvoch týždňov tešila z toho, že som konečne po dlhom čase mohla zorganizovať obdarovávanie onkologických pacientov darčekmi z nášho občianskeho združenia.
Tento projekt sme tentokrát mohli realizovať vďaka financiám, ktoré sme získali z dotácií mesta Levice a ja som sa preto niekoľko dní mohla zabávať nákupmi a následným balením darčekových taštičiek.
A v deň, keď som išla na vyšetrenie k mojej pani onkologičke, som jej hotové balíčky odniesla. Neskutočne sa teším, že až päťdesiatim pacientom pani doktorka spolu s pani sestričkou budú môcť darovať teplú deku, aby im počas terapie nebola zima, vitamín C a plus niečo, čím sa popri chemoškách môžu zabaviť, alebo sa inšpirovať k nejakej tvorbe. V balíčkoch si nájdu napríklad krížovky, omaľovánky pre dospelých s farbičkami, knižky z receptami, či s návodmi na rôzne ručné práce.
Ivana s pani doktorkou a sestričkou, ktoré prebereajú balíčky.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejNiektorí sa teda môžu začať tvorbe venovať hneď, počas niekoľkohodinového sedenia na terapii, a iní sa zas môžu inšpirovať, čo by mohli vytvoriť doma, aby tak zahnali pochmúrne myšlienky, ktoré nás všetkých počas liečby dosť často sprevádzajú.
Bola som skutočne nadšená z toho, že konečne mám príležitosť a dokonca aj vládzem znovu niekoho potešiť, a ak náš balíček niektorého chorého inšpiruje k tvorbe, alebo ho aspoň zahreje, keď ho v žilách bude chladiť chemoška, bude to pre mňa veľkým naplnením.
Preto by som sa aj prostredníctvom tohto článku chcela mestu Levice s celého srdca poďakovať, že sme spoločnými silami mohli chorým urobiť aspoň jeden z ich náročných dní, oveľa krajším.
Predvianočné balíčky s logom občianskeho združenia.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejAle ako to už už mňa býva zvykom, po úžasných chvíľach sa musia objaviť aj tie trochu ťažšie. Nie síce až tak strašné, ako v lete, ale predsa len nie veľmi príjemné. Prejavila sa totiž u mňa nejaká záhadná a veľmi akútna alergia, na ktorú mi už niekoľko dní nič nepomáha.
Dostala som nejaké infúzky, injekcie aj lieky, no napriek tomu moje telo momentále vyzerá úplne ako obrovská muchotrávka a neustále ma všetko svrbí. Kvôli tomuto problému mi moja pani doktorka dokonca musela odsunúť aj chemošku a dostanem ju až vtedy, keď sa môj stav dostane zas do normálu.
Nevie sa presne, z čoho táto alergia pochádza, no buď to bude z chemoškových liekov čo teraz beriem, alebo mi telo reaguje na príliš veľa chémie, ktorej si za posledný rok užilo neúrekom (štyri operácie a medzitým neustále chemošky), alebo je to z urologického stentu, ktorý mi zaviedli počas poslednej operácie a mali by mi ho vybrať už tento týždeň.
Mám z tohto zákroku dosť slušnú obavu a zároveň sa neviem dočkať, kedy to už konečne budem mať za sebou.
Pán doktor ma totiž trochu naplašil, že vybrať ho je najmenej, ale že po jeho vybratí môžu nastať rôzne komplikácie, kvôli ktorým by som mohla skončiť aj v nemocnici.
Veľmi sa teda modlím a verím, že to tentokrát nebude môj prípad a všetko prebehne v najlepšom poriadku. Zbavím sa aj tejto šialenej alergie a konečne by som si snáď mohla dať ísť aj opraviť zub, ktorý ma v posledných dňoch občas pobolieva.
Som si však istá, že aj keď sa kvôli novým opatreniam v najbližších dňoch nebudeme môcť s Henrom venovať ďalším zaujímavým výletom, ktoré sme plánovali, a ani sa nám s mojou kolegyňou Jankou asi nepodarí zorganizovať žiadne vianočné prekvapenie pre onkologických pacientov v nemocniciach, ako tomu bolo po minulé roky, verím že nudiť sa určite nebudem.
Hlavne sa asi znovu začnem trochu viac venovať háčkovaniu, ktoré som v poslednej dobe dosť zanedbávala, a tiež by som sa chcela začať viac venovať modlitbám, počúvaniu Božieho slova a učeniu sa z Biblie, ktoré mi dodáva pokoj a neskutočne ma napĺňa. A zároveň by som chcela začať venovať trochu viac času našej milej skupinke.
V nej sme momentálne odštartovali hru „Vianočné dvojičky“, kde sme z našich členov, ktorí sa na nej chceli zúčastniť, vytvorili páry, ktoré si do Vianoc medzi sebou vymenia nejaký milý malý darček.
Verím, že sa potom darčekmi, ktoré dostali, u nás pochvália, a že tak všetci budeme svedkami jedného krásneho vianočného zázraku. A úplne najviac dúfam, že sa nám vďaka tomuto projektu podarí vytvoriť úplne nové, no veľmi pekné priateľstvá.”
