Ivana so svojou dcérou.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejV predchádzajúcich častiach denníka ste si mohli prečítať, že po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami objavili lekári Ivane Debrecéniovej (38) z Levíc minulý rok nové ložiská. Boli vyoperované, avšak objavili sa ďalšie metastázy na viacerých miestach tela. Liečba a viera v Boha priniesli dobré správy, nádory sa začali zmenšovať a rozpadávať. Lekári tak mohli urobiť operáciu, počas ktorej mladej žene vybrali metastázu z malej panvy a metastázami postihnuté lymfatické uzliny.
Hoci operáciou malo jej trápenie skončiť, život jej naďalej strpčovali ukrutné bolesti konečníka. Lekári vedeli, že sa v ňom nachádza nejaký útvar, ale netušili, že ide o ďalšiu metastázu, ktorú sa podarilo vybrať počas poslednej operácie na začiatku septembra. Ivana v súčasnosti berie udržiavaciu chemoterapiu a verí, že choroba sa jej už neobjaví.
V boji s chorobou Ivane pomohlo nestrácať silu a vieru, k čomu jej pomáha aj pomoc ostatným. Založila občianske združenie Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. V rovnomennej facebookovej skupine združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. Sama sa venuje háčkovaniu, v ktorom sa stále viac zdokonaľuje. Prečítajte si, aké má novinky za posledné dva týždne.
„Tak tieto posledné dva týždne môžem označiť za najfantastickejšie dva týždne za posledný rok a pol. A to napriek tomu, že som kvôli brutálnej alergii pár dní nedokázala vyjsť ani pred náš panelák. Na tele som totiž kvôli svrbiacim vyrážkam zniesla maximálne jedno vzdušné tričko a mať na sebe tielko, mikinu a na tom ešte vetrovku bolo pre mňa úplne nepredstaviteľné.
Ostatné dni som si však užila skutočne naplno. Nemala som absolútne žiadne bolesti a ani žiadne nevoľnosti a úplne v pohode som zvládla aj vybratie urologického stentu, z čoho ma už pár dní predtým začala chytať mierna panika. Musím uznať, že samotné vybratie nebolo nič hrozné, aj keď u mňa, ako to už býva zvykom, sa aj toto muselo trošku skomplikovať. Tomu potvorskému stentu sa totiž z mojich močových ciest akosi nechcelo a pánovi doktorovi sa trikrát vyšmykol z vyberacieho prístroja. Mala som pri tom pocit, že asi zošaliem. Moja panika však bola oveľa horšia ako bolesť a počas celého výkonu som zadok zatínala tak, že som na druhý deň dokonca na ňom cítila svalovku.
Krásne nové čiapky od Ivany.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejHneď po výkone som musela vypiť jednorazové antibiotiká a kým som nemala za sebou liter urologického čaju a ešte k tomu aj žihľavový, každé močenie ma neskutočne rezalo a bolelo. Pán doktor ma upozornil, že také niečo môžem očakávať, a dokonca ak by sa mi k tomu pridružila aj zvýšená teplota, budem musieť vybrať ešte ďalšiu krabičku najsilnejších antibiotík, aké momentálne existujú.
K tomu ale našťastie nedošlo a na druhý deň som sa už cítila celkom fit. A dokonca už potom začala ustupovať aj tá nešťastná alergia. Doteraz nevieme z čoho vznikla, no vraj to mohlo byť aj z toho, že som už tento stent mala v močových cestách pridlho. No mohlo to byť aj z nejakého jedla alebo z chemoškových tabletiek, ktoré beriem.
Neviem, či na to vôbec niekedy prídeme, ale nateraz pani doktorka usúdila, že z nich to asi nebude, pretože sa mi alergia neprejavila počas ich užívania, ale až v týždňovej pauze, keď som ich dobrala. Napriek tomu ma ešte týždeň nechala oddýchnuť si a doliečiť sa a ja som ten týždeň venovala nekonečnému háčkovaniu. Podarilo sa mi vytvoriť niekoľko krásnych čiapočiek pre svoje skvelé priateľky a dve čiapky som darovala do mikulášskej a predvianočnej súťaže v našej skupinke.
Zasnežený Henro.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejVybláznili sme sa spolu v Pukanci na Uhliskách, potom sme v snehu prebrodili turistický náučný chodník Paradajs, ktorý sa nachádza v Štiavnických vrchoch, a ešte sme dali aj prechádzku turistickým chodníkom na Počúvadle.
Mali sme teda za sebou krásne dni, plné fantastických zážitkov a ja som sa počas nich celkom dobre psychicky pripravila na ďalšiu dávku chemošky.
Pani doktorka mi chcela dať nejaké infúzky, no keď videla, že som ešte stále fľakatá ako muchotrávka a veľmi dobre vie, aké ťažké stavy som po infúzkach naposledy mala, rozhodla sa, že to ešte raz vyskúšame zatiaľ iba s tabletkami a či, kedy a aké infúzky dostanem, sa rozhodne až budúci týždeň, v ktorom mám naplánované kontrolné vyšetrenie CT.
Výsledok sa dozviem dva dni pred Vianocami, takže veľmi dúfam a verím, že to bude pre mňa ten najkrajší vianočný darček, aký tento rok dostanem.
Dovtedy sa nám snáď s mojou milovanou dcérkou podarí napiecť nejaké vianočné pečivo a ešte mám na pláne uháčkovať niekoľko čiapočiek pre svoje priateľky, ktoré ich chcú svojim blízkym darovať pod stromček.
Takže milí moji čitatelia, myslím, že mám toho pred sebou v týchto dvoch najbližších týždňoch, počas ktorých budem musieť denne užívať chemošku, na pláne celkom dosť, no už sa skutočne veľmi veľmi teším na Vianoce. Každý deň sa teším na krásny romantický príbeh, ktorým nám v našej skupinke spríjemňuje predvianočné dni moja úžasná priateľka Zuzka a tiež sa veľmi teším na to, ako v skupinke budem sledovať, aké nádherné darčeky si medzi sebou vymenili naši členovia v našej hre „vianočné dvojičky“.
Verím, že následne prežijem nádherné Vianoce v kruhu mojich milovaných a dúfam, že v najbližšom článku , ktorý pre vás napíšem presne o dva týždne sa dozviete samé skvelé správy o mojom neustále sa zlepšujúcom zdravotnom stave.
Dovtedy vám všetkým želám oveľa krajšie Vianoce ako tie, o ktorých snívate.
Nech všetci zažívate nekonečnú lásku, nekonečnú pohodu a hlavne vám všetkým želám nekonečné zdravie. Pretože toto sú tie najkrajšie darčeky, aké v kruhu rodiny môžeme pod vianočným stromčekom nájsť.”
Radovánky na snehu.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej
Henro a Ivana, spolu v dobrom aj zlom.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej
