Ivanin denník 20: „Nastupujem do nemocnice, držte mi palce.“

gb, 10. júna 2021 o 04:30

Na operáciu sa teší ako malé dieťa. Pretože ak sa podarí, bude Ivana Debrecéniová (37) vyliečená. Jej boj s tou najvážnejšou chorobou sledujete od polovice septembra minulého roka, dnes vám prinášame už dvadsiaty diel Ivaninho denníka. Za ten čas sa toho toľko stalo! Beznádejná situácia sa obrátila a mladá žena siaha za veľkou životnou výhrou. Z celého srdca jej želáme, nech operácia dopadne dobre a v ďalšej časti o dva týždne sa bude môcť pochváliť, že je všetko šťastne za ňou.

Vo vlastnoručne upletenom tričku na krásnom mieste, ktoré objavil priateľ Henro.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

V predchádzajúcich častiach ste sa dozvedeli, že po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami objavili lekári minulý rok nové ložiská. Boli vyoperované, avšak objavili sa ďalšie metastázy na viacerých miestach tela. Liečba a viera v Boha priniesli dobré správy, nádory sa začali zmenšovať a rozpadávať. Ivanu čaká nástup do nemocnice a ak sa operačný zákrok podarí, bude oficiálne vyliečená.

Má za sebou veľmi ťažkú cestu, lekári jej nedávali veľmi nádej. V tých najťažších chvíľach by sa mnohí na Ivaninom mieste psychicky zrútili, ale nezdolná Levičanka sa nevzdávala. Zamilovala sa do háčkovania rozkošných čapíc, pôsobí tiež v občianskom združení Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. Založila i rovnomennú facebookovú skupinku, ktorá združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať sa s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. No a tu už sú novinky z jej života za posledné dva týždne:

„Tento článok, milí moji čitatelia, pre vás dnes píšem na bruchu a kolenách, čo je dosť náročné, a tak sa vopred ospravedlňujem, že sa mi asi nevydarí tak ako inokedy. Je to preto, že už pár dní trpím dosť silnými bolesťami konečníka, na ktoré mi zaberá iba chemoška, ktorú však už teraz, tesne pred operáciou dostať nemôžem.

Do nemocnice nastupujem tento týždeň a verím, že vyslobodenia sa z nekonečných chemošiek a bolestí na striedačku sa dočkám už najbližší pondelok, kedy si, dúfam, konečne budem môcť povedať, že som úplne uzdravená. A čo som zažila za tieto posledné dva týždne? Bolo toho celkom dosť.

Môžem dokonca s istotou vyhlásiť, že tieto dni som si dokázala užiť najlepšie, ako som len vedela. Konečne sa nám totiž s Henrom podarilo vybehnúť na fantastický víkend v prírode, po ktorom som už neskutočne dlho túžila. Boli sme si pozrieť prekrásnu Prosiecku dolinu, ktorú aj keď sme nezvládli prejsť úplne celú, ukázala nám také krásy, že sa na toto úžasné miesto obaja túžime vrátiť čo najskôr.

Najprv to vyzeralo, že kvôli dažďu zostaneme sedieť v hoteli, no vďaka mojim modlitbám sa náš Pán Boh postaral aj o to, aby pršalo všade inde, len nie tam, kde sme chodili my dvaja. Bol to pre mňa obrovský zázrak, ktorý ma zase upevnil v tom, že kráčať vo viere v Pána Boha a nasledovať učenie Pána Ježiša bolo v mojom živote to najlepšie rozhodnutie.

Ivana, Henro a Prosiecka dolina.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

Maratón vyšetrení

A po tomto skvelom výlete už nasledoval nekonečný maratón chodenia po lekároch, pretože som si musela vybaviť predoperačné vyšetrenia. Najprv si dať urobiť rozbory krvi, moču a výtery z hrdla a nosa na internom oddelení, potom absolvovať vyšetrenie u kardiológa, pretože mám drobnú pľúcnu embóliu a potom som si musela dať do poriadku zuby, čo znamenalo presedieť viac ako tri hodiny v zubárskom kresle, v priebehu troch dní.

Ďalej nasledovali vyšetrenia na internom oddelení a následne ešte aj preventívna návšteva u pána infektológa, lebo sa mi na našom výlete s Henrom stihol medzi prsty na ruke zavŕtať kliešť. No a dnes, keď píšem tento článok (streda 9. júna), mám už za sebou aj PCR test. Ak jeho výsledok bude negatívny, môžem konečne nastúpiť do nemocnice. Takže sa už, hlavne kvôli tým bolestiam, nemôžem dočkať, a dokonca sa teším tak veľmi ako ešte nikdy.

Pretože jediné, čo mi teraz od bolesti zaberá, sú moje nepretržité modlitby. Vo chvíľach modlitby totiž dokážem svoju myseľ zamestnať tak, že bolesti vnímam aspoň o trochu slabšie. A keď sa už modliť nevládzem, počúvam na youtube chvály, prosím o modlitby svojich priateľov alebo sa snažím čo najviac spať, pretože v spánku mi tá bolesť úplne prejde.

V týchto chvíľach ani veľmi neháčkujem, pretože pri háčkovaní musím sedieť celé hodiny a to sa mi počas bolesti vôbec nedá. No napriek tomu sa mi ešte tesne predtým, ako sa bolesti objavili, podarilo zvládnuť ďalšiu moju životnú výzvu. Konečne som uháčkovala prvé tričko!

Je síce trošku hrubé - nabudúce budem musieť použiť tenšiu priadzu - ale aj tak si myslím, že sa mi celkom vydarilo, a neskutočne sa z neho teším. A asi sa aj Henrovi celkom páči, lebo keď ma v ňom zbadal, vymyslel, že ma na jeho nafotenie vezme na jedno špeciálne miesto, ktoré náhodne objavil cestou z práce. Bolo plné nádherných kvetov, ktoré ja naozaj milujem, a tak mi týmto nápadom neskutočne vylepšil náladu.

A keďže sa ma snažil zabaviť ešte viac, aby som nemusela myslieť na bolesti, po fotení s kvietkami ma ešte zobral aj do nášho mestského parku, v ktorom momentálne máme úžasnú atrakciu. Po mnohých rokoch je totiž skúšobne napustené jazierko a vraj sa chystá jeho kompletná rekonštrukcia.

Jazierko napustili v Leviciach po dlhých rokoch.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

Tomuto sa všetci obyvatelia mesta Levice nesmierne tešíme, pretože jazierko bolo naposledy napustené v časoch môjho detstva a na to, ako vtedy náš park nádherne vyzeral, máme všetci, čo si to pamätáme, úžasné spomienky. V mojom novom uháčkovanom topíku ma teda odfotil aj tu a potom ma ešte zobral do cukrárne, aby som v najbližšie dni, keď budem ležať a hladovať v nemocnici, nemohla ľutovať, že som si dni pred operáciou poriadne neužila.

Je prosto a jednoducho skvelý!

Príďte k nám

A čo sa zatiaľ dialo v našej skupinke Prežila som to? Minulý týždeň moja úžasná priateľka ( a už teraz aj zástupkyňa) Monička zorganizovala novú súťaž, do ktorej ako cenu venovala svoje vlastné dielo. Nádherný kvietok, brošňu, ktorý uplstila z ovčej vlny. Súťaž spočívala v písaní spoločnej básne na tému šťastie.

Brošňa už má nového majiteľa.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej
Je nádherné sledovať, ako krásne sa naši členovia zapájajú a aké prekrásne verše dokážu vytvoriť, a preto sa už neviem dočkať ďalšej súťaže, ktorú v najbližších dňoch určite s Moničkou zorganizujeme. A kým sa tak stane, pozývam všetkých vás, ktorí ešte nie ste členmi našej skupinky, aby ste sa prišli pokochať poéziou a aj nádhernými hand made dielami, ktoré naši členovia tvoria v rámci svojej psychohygieny. A milé dámy, ktoré máte rady príbehy na spôsob telenovely, príďte si k nám čítať romantický príbeh, ktorý na pokračovanie píše moja skvelá priateľka a úžasná spisovateľka v jednom, Zuzka.

Tak, milí moji čitatelia, to by bolo za posledné dva týždne asi všetko, čo som zažila a teraz sa už idem sústrediť iba na modlitby a zvládnutie mojej operácie. Ako to celé prebehlo, sa dozviete o ďalšie dva týždne a zatiaľ sa prosím, kto môžete, za mňa modlite, pretože verím, že spolu s vami zvládnem všetko oveľa ľahšie. A majte sa zatiaľ krásne, užívajte si nádherné počasie, prírodu, slniečko a dobré jedlo aj za mňa."

Prosiecka dolina preverí sily.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    „Asi najväčšou kuriozitou bol objav, že predok skúmaného rodu pôsobil v zbojníckej družine Juraja Jánošíka," vraví historik Tomáš Hrubý, ktorý sa profesionálne venuje tvorbe rodokmeňov. V rozhovore sa dozviete, či je aj laik schopný pátrať v archívoch a matrikách, čo všetko sa pri tom o svojich predkoch môže dozvedieť a prečo by sme si ich mali vážiť.

  • Obrázok Najstaršia detská lekárka Mária Slugeňová (91) z Levoče: „Recepty predpisujem aj elektronicky.“

    Najstaršia detská lekárka Mária Slugeňová (91) z Levoče: „Recepty predpisujem aj elektronicky.“

    Pracuje päť dní v týždni, niekedy začína už o siedmej ráno: „Šesť hodín ambulancia, vyšetrovanie a potom administratíva.“ Pediatrička Mária Slugeňová ide s dobou, recepty predpisuje aj elektronicky a používa systém elektronického zdravotníctva. Jej obvod tvorí časť mesta Levoča, časť obce Doľany – Roškovce, Spišský Hrhov a časť Levočská Dolina.

  • Obrázok Do spoločného života vykročte v ekoštýle. Šesť tipov, ako na to

    Do spoločného života vykročte v ekoštýle. Šesť tipov, ako na to

    Počty sobášov v čase pandémie klesli u nás na historické minimá, v súčasnosti sa však so zlepšovaním situácie a uvoľňovaním opatrení už zasa čoraz viac párov pripravuje na svoj veľký deň. Na ekologické hľadisko sa pri oslavách nie vždy myslí, aj svadba však môže byť „eko-friendly“. Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia prinášame pár tipov, ako to docieliť.

  • Obrázok „Rok nula.“ Anna Jančová píše o strate milovaného muža, ktorý zomrel na Covid-19

    „Rok nula.“ Anna Jančová píše o strate milovaného muža, ktorý zomrel na Covid-19

    „Spočiatku sa zdalo, že liečba zabrala. Vyzeralo to, že ho po pár dňoch pošlú domov. Ale jedného dňa mi nezdvihol telefón. A už ho nezdvihol nikdy.“

  • Obrázok Najčastejší darček k MDD? Predsa sladkosť

    Najčastejší darček k MDD? Predsa sladkosť

    Aj keď odborníci zdôrazňujú, že sladkosť nie je ten pravý darček, zaužívaný zvyk je v našich končinách silnejší než varovania o škodlivosti cukroviniek. Aj na MDD je najčastejším darčekom pre deti práve nejaká sladká maškrta.

  • Obrázok Užite si MDD! Päť tipov, ako osláviť sviatok detí

    Užite si MDD! Päť tipov, ako osláviť sviatok detí

    Nevedno prečo práve v tento deň, ale 1. júna sa vo viacerých krajinách sveta oslavuje najväčší detský sviatok – Medzinárodný deň detí. Myšlienka deň vznikla v roku 1925 na konferencii v Ženeve, kde sa hovorilo o ťažkostiach i potrebách detí vo svete. Čoskoro tomu teda bude už sto rokov, čo deti majú svoj deň. Ako sa ho chystáte osláviť tentoraz? Tu sú naše tipy.

  • Obrázok Ivanin denník 19: „Ak sa všetko podarí, budem vyliečená!“

    Ivanin denník 19: „Ak sa všetko podarí, budem vyliečená!“

    „Po dvoch ťažkých operáciách minulé leto, pravidelných chemoterapiách od októbra a veľmi nepriaznivej prognóze, ktorá sa zdala byť nezvratná, mi v týchto dvoch týždňoch svitla skutočná nádej, že by som to najhoršie konečne mohla mať za sebou,“ teší sa Ivana Debrecéniová (37) z Levíc, ktorá vám každé dva týždne vo svojom denníku predstavuje svoj náročný, no tiež veľmi inšpiratívny život.

Ďalšie články v rubrike >