Vo vlastnoručne upletenom tričku na krásnom mieste, ktoré objavil priateľ Henro.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejV predchádzajúcich častiach ste sa dozvedeli, že po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami objavili lekári minulý rok nové ložiská. Boli vyoperované, avšak objavili sa ďalšie metastázy na viacerých miestach tela. Liečba a viera v Boha priniesli dobré správy, nádory sa začali zmenšovať a rozpadávať. Ivanu čaká nástup do nemocnice a ak sa operačný zákrok podarí, bude oficiálne vyliečená.
Má za sebou veľmi ťažkú cestu, lekári jej nedávali veľmi nádej. V tých najťažších chvíľach by sa mnohí na Ivaninom mieste psychicky zrútili, ale nezdolná Levičanka sa nevzdávala. Zamilovala sa do háčkovania rozkošných čapíc, pôsobí tiež v občianskom združení Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. Založila i rovnomennú facebookovú skupinku, ktorá združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať sa s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. No a tu už sú novinky z jej života za posledné dva týždne:
„Tento článok, milí moji čitatelia, pre vás dnes píšem na bruchu a kolenách, čo je dosť náročné, a tak sa vopred ospravedlňujem, že sa mi asi nevydarí tak ako inokedy. Je to preto, že už pár dní trpím dosť silnými bolesťami konečníka, na ktoré mi zaberá iba chemoška, ktorú však už teraz, tesne pred operáciou dostať nemôžem.
Do nemocnice nastupujem tento týždeň a verím, že vyslobodenia sa z nekonečných chemošiek a bolestí na striedačku sa dočkám už najbližší pondelok, kedy si, dúfam, konečne budem môcť povedať, že som úplne uzdravená. A čo som zažila za tieto posledné dva týždne? Bolo toho celkom dosť.
Môžem dokonca s istotou vyhlásiť, že tieto dni som si dokázala užiť najlepšie, ako som len vedela. Konečne sa nám totiž s Henrom podarilo vybehnúť na fantastický víkend v prírode, po ktorom som už neskutočne dlho túžila. Boli sme si pozrieť prekrásnu Prosiecku dolinu, ktorú aj keď sme nezvládli prejsť úplne celú, ukázala nám také krásy, že sa na toto úžasné miesto obaja túžime vrátiť čo najskôr.
Najprv to vyzeralo, že kvôli dažďu zostaneme sedieť v hoteli, no vďaka mojim modlitbám sa náš Pán Boh postaral aj o to, aby pršalo všade inde, len nie tam, kde sme chodili my dvaja. Bol to pre mňa obrovský zázrak, ktorý ma zase upevnil v tom, že kráčať vo viere v Pána Boha a nasledovať učenie Pána Ježiša bolo v mojom živote to najlepšie rozhodnutie.
Ivana, Henro a Prosiecka dolina.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejMaratón vyšetrení
A po tomto skvelom výlete už nasledoval nekonečný maratón chodenia po lekároch, pretože som si musela vybaviť predoperačné vyšetrenia. Najprv si dať urobiť rozbory krvi, moču a výtery z hrdla a nosa na internom oddelení, potom absolvovať vyšetrenie u kardiológa, pretože mám drobnú pľúcnu embóliu a potom som si musela dať do poriadku zuby, čo znamenalo presedieť viac ako tri hodiny v zubárskom kresle, v priebehu troch dní.Ďalej nasledovali vyšetrenia na internom oddelení a následne ešte aj preventívna návšteva u pána infektológa, lebo sa mi na našom výlete s Henrom stihol medzi prsty na ruke zavŕtať kliešť. No a dnes, keď píšem tento článok (streda 9. júna), mám už za sebou aj PCR test. Ak jeho výsledok bude negatívny, môžem konečne nastúpiť do nemocnice. Takže sa už, hlavne kvôli tým bolestiam, nemôžem dočkať, a dokonca sa teším tak veľmi ako ešte nikdy.
Pretože jediné, čo mi teraz od bolesti zaberá, sú moje nepretržité modlitby. Vo chvíľach modlitby totiž dokážem svoju myseľ zamestnať tak, že bolesti vnímam aspoň o trochu slabšie. A keď sa už modliť nevládzem, počúvam na youtube chvály, prosím o modlitby svojich priateľov alebo sa snažím čo najviac spať, pretože v spánku mi tá bolesť úplne prejde.
V týchto chvíľach ani veľmi neháčkujem, pretože pri háčkovaní musím sedieť celé hodiny a to sa mi počas bolesti vôbec nedá. No napriek tomu sa mi ešte tesne predtým, ako sa bolesti objavili, podarilo zvládnuť ďalšiu moju životnú výzvu. Konečne som uháčkovala prvé tričko!
Je síce trošku hrubé - nabudúce budem musieť použiť tenšiu priadzu - ale aj tak si myslím, že sa mi celkom vydarilo, a neskutočne sa z neho teším. A asi sa aj Henrovi celkom páči, lebo keď ma v ňom zbadal, vymyslel, že ma na jeho nafotenie vezme na jedno špeciálne miesto, ktoré náhodne objavil cestou z práce. Bolo plné nádherných kvetov, ktoré ja naozaj milujem, a tak mi týmto nápadom neskutočne vylepšil náladu.
A keďže sa ma snažil zabaviť ešte viac, aby som nemusela myslieť na bolesti, po fotení s kvietkami ma ešte zobral aj do nášho mestského parku, v ktorom momentálne máme úžasnú atrakciu. Po mnohých rokoch je totiž skúšobne napustené jazierko a vraj sa chystá jeho kompletná rekonštrukcia.
Jazierko napustili v Leviciach po dlhých rokoch.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejTomuto sa všetci obyvatelia mesta Levice nesmierne tešíme, pretože jazierko bolo naposledy napustené v časoch môjho detstva a na to, ako vtedy náš park nádherne vyzeral, máme všetci, čo si to pamätáme, úžasné spomienky. V mojom novom uháčkovanom topíku ma teda odfotil aj tu a potom ma ešte zobral do cukrárne, aby som v najbližšie dni, keď budem ležať a hladovať v nemocnici, nemohla ľutovať, že som si dni pred operáciou poriadne neužila.
Je prosto a jednoducho skvelý!
Príďte k nám
A čo sa zatiaľ dialo v našej skupinke Prežila som to? Minulý týždeň moja úžasná priateľka ( a už teraz aj zástupkyňa) Monička zorganizovala novú súťaž, do ktorej ako cenu venovala svoje vlastné dielo. Nádherný kvietok, brošňu, ktorý uplstila z ovčej vlny. Súťaž spočívala v písaní spoločnej básne na tému šťastie.
Brošňa už má nového majiteľa.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejTak, milí moji čitatelia, to by bolo za posledné dva týždne asi všetko, čo som zažila a teraz sa už idem sústrediť iba na modlitby a zvládnutie mojej operácie. Ako to celé prebehlo, sa dozviete o ďalšie dva týždne a zatiaľ sa prosím, kto môžete, za mňa modlite, pretože verím, že spolu s vami zvládnem všetko oveľa ľahšie. A majte sa zatiaľ krásne, užívajte si nádherné počasie, prírodu, slniečko a dobré jedlo aj za mňa."
Prosiecka dolina preverí sily.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej
