Ivanin denník 19: „Ak sa všetko podarí, budem vyliečená!“

gb, 27. mája 2021 o 07:52

„Po dvoch ťažkých operáciách minulé leto, pravidelných chemoterapiách od októbra a veľmi nepriaznivej prognóze, ktorá sa zdala byť nezvratná, mi v týchto dvoch týždňoch svitla skutočná nádej, že by som to najhoršie konečne mohla mať za sebou,“ teší sa Ivana Debrecéniová (37) z Levíc, ktorá vám každé dva týždne vo svojom denníku predstavuje svoj náročný, no tiež veľmi inšpiratívny život.

Ivanu čaká operácia a po nej už len snáď krátka liečba. Väčšina náročnej dvanásťminútovky je však už zabehnutá. Na tomto štadióne ju Ivana behávala ako školáčka.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

V predchádzajúcich častiach ste sa dozvedeli, že po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami objavili lekári minulý rok nové ložiská. Boli vyoperované, avšak objavili sa ďalšie metastázy na viacerých miestach tela. Liečba a viera v Boha priniesli dobré správy, nádory sa začali zmenšovať a rozpadávať.

V tých najťažších chvíľach by sa mnohí na Ivaninom mieste psychicky zrútili, ale nezdolná Levičanka išla stále ďalej. Zamilovala sa do háčkovania rozkošných čapíc a veľkú podporu našla vo viere v Boha. Pôsobí tiež v občianskom združení Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. Založila i rovnomennú facebookovú skupinku, ktorá združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať sa s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. No a tu už sú novinky z jej života za posledné dva týždne:

„Mám za sebou náročnú štafetu, ktorá ešte síce neskončila, no verím, že z plánovanej dvanásťminútovky mám už jedenásť minút zabehnutých! Čo je myslím tá najfantastickejšia správa, akú vám, milí moji čitatelia, môžem dnes sprostredkovať.

Po dvoch ťažkých operáciách prechádzajúce leto, pravidelných chemoterapiách od októbra minulého roka a veľmi nepriaznivej prognóze, ktorá sa zdala byť nezvratná, mi v týchto dvoch týždňoch svitla skutočná nádej, že by som to najhoršie konečne mohla mať za sebou.

Minulý týždeň v pondelok ma totiž môj úžasný Henro odviezol na stretnutie s pánom doktorom, ktoré som spomínala už v predchádzajúcom článku a toto stretnutie mi nielen dodalo veľkú nádej, ale dokonca aj prekročilo všetky moje nesmelé očakávania!

Dozvedela som sa tam, že operácia sa naozaj uskutoční, a to dokonca aj veľmi rýchlo.

Pán doktor ju naplánoval už na budúci mesiac a čo je na tom to najlepšie, povedal mi, že ak sa to všetko podarí tak, ako si predstavuje, bude mi stačiť absolvovať už iba dva cykly chemoterapie a mohla by som byť vyliečená! A ak by som jednu stihla ešte pred operáciou, potom ma bude čakať už iba jedna jediná.

Milí moji čitatelia, toto je pre mňa tak nesmierne fantastická správa, že ja už naozaj ani netuším, akým spôsobom sa mám dostatočne nášmu úžasnému Pánu Bohu a každému jednému z vás, ktorí ste sa za mňa modlili a držali mi palce, poďakovať.

Niekto tam hore pomohol.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej
Už to, že som vôbec dostala takúto správu, je pre mňa neskutočný boží zázrak, a ak sa čoskoro stane realitou, myslím, že sa už so mnou o inom ako o Biblii ani nebude dať rozprávať.

Pretože tak, ako som už spomínala v predchádzajúcom článku, celý môj zdravotný stav sa začal zlepšovať vtedy, keď som do svojho srdca prijala Pána Ježiša Krista a po tejto udalosti sa nezačal zlepšovať iba môj fyzický zdravotný stav, ale aj ten duševný.

Od pána doktora sme sa teda s Henrom vracali maximálne nadšení. A keď sme dorazili domov, aby mojej radosti náhodou nebolo málo, veľké zázraky a obrovské radosti sa v posledných dňoch začali diať aj v našej skupinke Prežila som to.

Som nadšená, koľko dobrých a tvorivých ľudí je

Najprv som vyhodnotila súťaž, v ktorej sme mali jednu výherkyňu torty z cukrárne v Prešove a jednej čiapočky z mojej dielne. A po tejto súťaži sa na mňa začali sypať fantastické nápady od našich členiek, vďaka ktorým sme dokázali uskutočniť ešte tri ďalšie súťaže v priebehu dvoch týždňov!

Jednou z nich bola súťaž o štartovaciu sadu vĺn a háčkovacích pomôcok pre niekoho, kto by sa rád naučil háčkovať. Do súťaže nám ju venovala úžasná pani Jarmilka.

Potom sme mali súťaž, v ktorej sme sa našich členov pýtali, či v našom láskyplnom máji zažili niečo, čo ich milo prekvapilo alebo či sa im podarilo milo prekvapiť niekoho zo svojich blízkych.

Výhrou v tejto súťaži boli dve nádherné knihy, ktoré majú názov Láska s farbou pomaranča. Do súťaže ich venovala osobne autorka, úžasná pani spisovateľka Andrea Boldišová.

Ivana dosahuje v pletení čiapok stále väčšiu dokonalosť.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej
No a následne sa nám podarilo začať s úplne novým projektom. Skúsili sme napísať spoločnú báseň členov našej skupinky na tému láska. S týmto nápadom ma oslovila moja skvelá priateľka Monika a kvôli jeho veľkému úspechu sme sa v tomto projekte rozhodli pokračovať aj do budúcna.

Bude to prebiehať tak, že zadáme nejakú tému, na ktorú každý napíše zopár veršov a kto má chuť, môže sa zapojiť aj viackrát. Tieto verše potom spíšeme dohromady a vznikne nám z toho fantastická spoločne a originálne napísaná báseň. A dokonca na záver vždy vyžrebujeme jedného zo zúčastnených, ktorý získa malé prekvapenie.

Toto prekvapenie bude vždy iný hand made výrobok alebo darček, ktorý do súťaže daruje niektorý z našich členov. Začali sa mi totiž ozývať mnohí, ktorí by chceli niekoho potešiť alebo obdarovať a ja sa naozaj nestíham radovať a čudovať, koľko veľa ľudí nosí vo svojom srdiečku chuť potešiť toho druhého. A tiež koľko skvelých nápadov na to, ako sa v našej skupinke vždy niečomu venovať, dokážu naši členovia vymyslieť.

Toto všetko ma nadchlo tak veľmi, že som s obrovskou radosťou organizovala jednu súťaž za druhou, no potom som do toho všetkého dostala chemošku. Moja pani doktorka sa totiž rozhodla, že bude najlepšie, ak si ju odkrútim čo najskôr, aby som pred plánovanou operáciou mala dosť času na regeneráciu.
Dala som si ju teda po prvýkrát vo svojom živote pichnúť s nadšením a dokonca som ju prvé dni aj celkom dobre znášala, no potom na mňa prišla veľmi veľká ťažoba, ktorú som zase musela rozdýchavať niekoľko dní. Zažila som síce už aj horšiu, ale keďže je moje telo chémiou po toľkých mesiacoch zaťažené celkom dosť, boli pre mňa aj tieto dni nesmierne náročné.

A tak sa mi veru stalo, že som s vyhodnotením niektorých našich súťaží nakoniec trochu meškala. No dnes sú už všetky vyhodnotené a dokonca som počas môjho zaháľania, keď som zvládala iba háčkovať a počúvať Božie slovo, získala aj novú spolupracovníčku Moniku, ktorá mi v organizácii týchto našich skupinkových aktivít bude pomáhať.

A toto je ešte perfektnejšie ako čokoľvek, pretože by som bola úplne nadšená, ak by naša skupinka hýrila aktivitami a tvorivými nápadmi neustále a aj vo chvíľach, keď nie všetko stíham tak, ako by som si predstavovala.

Mám teda momentálne dve veľké pomocníčky. Moju kolegyňu Janku a teraz už aj Moničku, a verím, že sa nájde aj niekto ďalší, kto sa v našej skupinke rozhodne začať pomáhať prostredníctvom nejakého svojho skvelého nápadu. Veď spolupatričnosť, vzájomná pomoc, láska a tvorba je to, čo nám v týchto náročných životných skúškach, ktoré všetci zažívame, pomáha úplne najviac."





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >