Ivanin denník 15: „Hoci som onkologická pacientka, nikdy som sa necítila psychicky lepšie. Poviem vám svoje tajomstvo.“

gb, 1. apríla 2021 o 05:00

„Celý svoj život som mala pocit, že všetko je boj a musím to zvládnuť sama. Až teraz som zistila, aké to je uvoľňujúce, keď môžem svoje starosti položiť na plecia niekoho iného a poprosiť ho, nech to, s čím si nevládzem poradiť a s čím bojujem, vyrieši za mňa on," aj taký dôležitý poznatok získala Ivana Debrecéniová (37) vďaka svojej chorobe. Prečítajte si ďalší diel jej pravidelného dvojtýždňového seriálu.

Ivana Debrecéniová.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

V predchádzajúcich častiach ste sa dozvedeli, že Levičanke Ivane sa po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami minulý rok objavili nové ložiská. Boli vyoperované, avšak v posledných týždňoch prišli zlé správy: objavili sa nové metastázy na viacerých miestach tela.

Náročnú situáciu sa nezdolná žena snaží zvládať, ako sa len dá, v poslednom období si veľmi obľúbila háčkovanie rozkošných čapíc. Nádej a upokojenie nachádza na prechádzkach v prírode a vo viere v boha. No a tiež pôsobí v občianskom združení Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. Založila i rovnomennú facebookovú skupinku, ktorá združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať sa s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby.

„Posledné dva týždne mi ubehli tak strašne rýchlo, že som si ich dĺžku stihla uvedomiť až teraz, keď je čas pustiť sa do písania ďalšieho článku.

Niekoľko dní pred chemoškou a tiež týždeň po ďalšom týždni utrpenia, ktorý nasledoval po jej absolvovaní, som sa cítila naozaj úžasne. Mohla som tieto dni znovu venovať prechádzkam v prírode s priateľom Henrom, neustálemu háčkovaniu a písaniu si s mojou úžasnou malou priateľkou a veľkou hrdinkou v jednom, Lucinkou.

Naša komunikácia je vždy plná humorných situácií a zábavných zážitkov, ktorými si vieme vzájomne pomáhať aj vtedy, keď nám je neskutočne zle, a preto som za jej priateľstvo a aj priateľstvo s jej sesternicou Zuzkou nesmierne vďačná.

Dokonca sa mi v týchto dňoch podarilo uháčkovať aj klobúk, ktorý som spomínala v predchádzajúcom článku, no keďže je na ňom množstvo chýb, budem musieť na tom, ktorý niekomu pošlem do daru, ešte chvíľočku popracovať.

Ako sa vám páči čiapka od Ivany?

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

S robením kópíí a doťahovaním svojich diel do dokonalosti mám však trošku problém, pretože sa mi veľmi často už druhýkrát robiť to isté vôbec nechce, a tak si následne vždy, keď niečo dokončím, vyberiem niečo úplne iné ako novú výzvu, ktorú sa odhodlám zdolať svojím háčikom.

No tá má potom vždy chybičky krásy, kvôli ktorým ju nemám odvahu niekomu inému darovať.

A tak preskakujem z jedného typu čiapočky na druhý a momentálne sa už snažím háčkovať trošku jarnejšie modely.

No verím, že sa mi už čoskoro podarí nájsť si skutočne obľúbený spôsob háčkovania a typ čiapočky, ktorým začnem oveľa častejšie prostredníctvom súťaží obdarovávať členky našej skupinky.

Som neskutočne šťastná, že som objavila čaro háčkovania a že sa popri ňom stíham venovať ešte jednej, nemenej úžasnej činnosti, ktorá ma stále viac fascinuje a čím viac prenikám do jej tajomstiev, tým viac som z nej unesená.

Vydarená čiapočka.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

Našla som to v Bohu

A tou sú modlitby a tiež počúvanie Božieho slova. Priznám sa, že ak by som bola v minulosti tušila, čo to všetko prináša a nakoľko ma táto činnosť obohatí, začala by som sa jej venovať už veľmi dávno a bola rozhodnutá s ňou nikdy a za žiadnych okolností neprestať.

Za posledné mesiace mi totiž dala oveľa viac ako čokoľvek doteraz a to som toho o uzdravovaní, pozitívnom myslení, odpúšťaní a psychickej pohode študovala naozaj dosť veľa. No vždy som mala pocit, že niečo nie je v poriadku a že mi ešte kopec doplňujúcich informácií chýba. No a práve tieto informácie som konečne našla v Božom slove.

Naozaj absolútne nič z toho, čomu som sa doteraz venovala, mi nedalo toľko, ako mi za dva mesiace dokázalo dať štúdium učenia Pána Ježiša Krista a to, čo mi dali modlitby. Dokázali ma naviesť na správnu cestu a pochopiť, čo všetko som doteraz robila úplne inak, ako som mala a tiež som vďaka tomuto objavu získala neskutočný pocit uvoľnenia a pokoja na duši.

Nikdy, naozaj nikdy v živote som sa necítila duševne lepšie, ako sa cítim teraz, a ak by mi moje úžasné dni neznepríjemňovala chemoška, ktorá ma vždy na týždeň totálne odrovná fyzicky, myslím, že by som lietala šťastím v oblakoch.

A to preto, že to, čo nám dokáže dať Biblia, nám nedokáže dať naozaj nikto.

Ako prvý príklad uvediem, že som celý svoj život mala pocit, že život je boj a že všetko musím zvládnuť sama. A až teraz som zistila, aké to je uvoľňujúce, keď môžem svoje starosti položiť na plecia niekoho iného a poprosiť ho, nech to, s čím si nevládzem poradiť a s čím bojujem, vyrieši za mňa on. A viete čo? Nie je nad to, keď sa následne vaše starosti začnú naozaj riešiť...

Za posledné mesiace sa mi takto podarilo zbaviť množstva problémov, ktoré sa mi doteraz zdali absolútne neriešiteľné a je až zázračné, že som na ne našla riešenie vďaka mojej novej veľkej záľube.

No toto je iba jedna z množstva vecí, ktoré sa mi podarili si uvedomiť a pochopiť, a určite by som ich všetky postupne chcela priblížiť prostredníctvom ďalších mojich článkov, ak mi to redakcia aj naďalej dovolí (redakcia dodáva, že určite dovolí).

Som si totiž viac než istá, že nielen samotná chemoterapia, ale aj moje upokojenie, ktoré som našla v modlitbách, v štúdiu Božieho slova a pri počúvaní kázní, ma posunulo k tomu, aby som sa vám dnes, prostredníctvom tohto článku mohla pochváliť, že moje onkomarkery sú znovu o niečo nižšie ako doteraz. A dokonca, že ich hodnota už je veľmi blízučko k normálnym hodnotám zdravého človeka.

Netuším, aké má so mnou Pán Boh v budúcnosti zámery, no verím, že čokoľvek v našich životoch zažívame, má oveľa väčší zmysel, ako si vôbec dokážeme predstaviť.

Či sa nakoniec uzdravím, nechávam na jeho vôli, no už teraz môžem s pokojným svedomím vyhlásiť, že nech to dopadne akokoľvek, v mojom srdci bude mať viera v Pána Boha svoje miesto už navždy.

A to preto, že už teraz mi toho dala tak veľa, že to ešte donedávna bolo pre mňa úplne nepredstaviteľné.

Ivana na zbere medvedieho cesnaku.

Foto: archív Ivany Debrecéniovej

Ďakujem za vašu podporu

Ďakujem teda z celého srdca všetkým vám, ktorí sa za mňa modlíte, čítate moje články, lajkujete ich a posielate mi nádherné slová podpory, pretože všetko z toho má pre mňa obrovskú cenu a nič nie je zbytočné.

Nesmierne si vážim každého jedného z vás, kto si v tejto hektickej dobe nájde čas na prečítanie práve mojich článkov, keďže sa nám toho na nete ponúka neúrekom, a tiež každému, kto si nájde čas, či už na lajk, alebo dokonca aj na milé slová podpory. Pretože aj toto všetko, mi nesmierne pomáha.

A to aj napriek tomu, že sa mi niektoré komentáre často podarí objaviť až s odstupom času, alebo sa mi na ne nedá reagovať hneď a potom na to zabudnem. Veľmi ma mrzí, že sa mi niečo podobné stalo aj s komentármi priamo pod týmito mojimi článkami, a preto by som sa za to chcela dodatočne ospravedlniť a odpovedať na ne práve teraz.

Ďakujem z celého srdca Andygararo za prekrásny komentár k môjmu denníku číslo 9. Takú veľkú pochvalu akú ste mi udelila, si snáď ani nezaslúžim... A tiež z celého srdca ďakujem aj pánovi, ktorý je registrovaný pod menom Spin2 a ktorý ma podporil milými slovami v denníku číslo 8. Okrem podporných slov sa ma aj pýtal, či je fotografia v článku z nitrianskej nemocnice, a tak by som mu rada teraz odpísala, že fotografia bola spred levickej onkológie, no v nitrianskej nemocnici som už absolvovala niekoľko operácií. Prajem vám môj milý čitateľ a aj vašej pani manželke nekonečné zdravie a samé dobré výsledky. Rovnako ďakujem aj čitateľovi ahojmama.sk s prezývkou Ozzy369, ktorý mi rovnako poprial uzdravenie pod denníkom číslo 12.

No a v úplnom závere tohto môjho článku by som sa ešte chcela z celého srdca poďakovať aj za nečakané finančné dary, ktoré sa v posledných dňoch objavili na účte nášho občianskeho združenia a sľúbiť, že budú všetky do posledného eura použité na pomoc onkologickým pacientom.

Ďakujeme pani Anka, aj pani Evička a tiež páni Pavel, Jozef, Milan a Erich. Neskutočne si vašu podporu vážime.

A vám, moji milí čitatelia, tiež z celého srdca ďakujem prajem vám krásne veľkonočné sviatky. Teším sa na vás znovu o dva týždne, kedy pre vás napíšem ďalší článok."





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    Historik Tomáš Hrubý o tvorbe rodokmeňov: „Slováci majú často šľachtických predkov.“

    „Asi najväčšou kuriozitou bol objav, že predok skúmaného rodu pôsobil v zbojníckej družine Juraja Jánošíka," vraví historik Tomáš Hrubý, ktorý sa profesionálne venuje tvorbe rodokmeňov. V rozhovore sa dozviete, či je aj laik schopný pátrať v archívoch a matrikách, čo všetko sa pri tom o svojich predkoch môže dozvedieť a prečo by sme si ich mali vážiť.

  • Obrázok Ivanin denník 20: „Nastupujem do nemocnice, držte mi palce.“

    Ivanin denník 20: „Nastupujem do nemocnice, držte mi palce.“

    Na operáciu sa teší ako malé dieťa. Pretože ak sa podarí, bude Ivana Debrecéniová (37) vyliečená. Jej boj s tou najvážnejšou chorobou sledujete od polovice septembra minulého roka, dnes vám prinášame už dvadsiaty diel Ivaninho denníka. Za ten čas sa toho toľko stalo! Beznádejná situácia sa obrátila a mladá žena siaha za veľkou životnou výhrou. Z celého srdca jej želáme, nech operácia dopadne dobre a v ďalšej časti o dva týždne sa bude môcť pochváliť, že je všetko šťastne za ňou.

  • Obrázok Najstaršia detská lekárka Mária Slugeňová (91) z Levoče: „Recepty predpisujem aj elektronicky.“

    Najstaršia detská lekárka Mária Slugeňová (91) z Levoče: „Recepty predpisujem aj elektronicky.“

    Pracuje päť dní v týždni, niekedy začína už o siedmej ráno: „Šesť hodín ambulancia, vyšetrovanie a potom administratíva.“ Pediatrička Mária Slugeňová ide s dobou, recepty predpisuje aj elektronicky a používa systém elektronického zdravotníctva. Jej obvod tvorí časť mesta Levoča, časť obce Doľany – Roškovce, Spišský Hrhov a časť Levočská Dolina.

  • Obrázok Do spoločného života vykročte v ekoštýle. Šesť tipov, ako na to

    Do spoločného života vykročte v ekoštýle. Šesť tipov, ako na to

    Počty sobášov v čase pandémie klesli u nás na historické minimá, v súčasnosti sa však so zlepšovaním situácie a uvoľňovaním opatrení už zasa čoraz viac párov pripravuje na svoj veľký deň. Na ekologické hľadisko sa pri oslavách nie vždy myslí, aj svadba však môže byť „eko-friendly“. Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia prinášame pár tipov, ako to docieliť.

  • Obrázok „Rok nula.“ Anna Jančová píše o strate milovaného muža, ktorý zomrel na Covid-19

    „Rok nula.“ Anna Jančová píše o strate milovaného muža, ktorý zomrel na Covid-19

    „Spočiatku sa zdalo, že liečba zabrala. Vyzeralo to, že ho po pár dňoch pošlú domov. Ale jedného dňa mi nezdvihol telefón. A už ho nezdvihol nikdy.“

  • Obrázok Najčastejší darček k MDD? Predsa sladkosť

    Najčastejší darček k MDD? Predsa sladkosť

    Aj keď odborníci zdôrazňujú, že sladkosť nie je ten pravý darček, zaužívaný zvyk je v našich končinách silnejší než varovania o škodlivosti cukroviniek. Aj na MDD je najčastejším darčekom pre deti práve nejaká sladká maškrta.

  • Obrázok Užite si MDD! Päť tipov, ako osláviť sviatok detí

    Užite si MDD! Päť tipov, ako osláviť sviatok detí

    Nevedno prečo práve v tento deň, ale 1. júna sa vo viacerých krajinách sveta oslavuje najväčší detský sviatok – Medzinárodný deň detí. Myšlienka deň vznikla v roku 1925 na konferencii v Ženeve, kde sa hovorilo o ťažkostiach i potrebách detí vo svete. Čoskoro tomu teda bude už sto rokov, čo deti majú svoj deň. Ako sa ho chystáte osláviť tentoraz? Tu sú naše tipy.

Ďalšie články v rubrike >