Keď bolesti poľavia, hor sa do nádhernej zimnej prírody.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejV predchádzajúcich dieloch ste sa dozvedeli, že Ivane Debrecéniovej sa po úspešnej liečbe veľmi agresívnej rakoviny hrubého čreva s metastázami minulý rok objavili nové ložiská. Boli vyoperované, avšak v posledných týždňoch prišli zlé správy: objavili sa metastázy na viacerých miestach tela a včera sa dozvedela ešte o ďalšej novej...
Náročnú situáciu sa nezdolná žena snaží zvládať, ako sa len dá, v poslednom období si veľmi obľúbila háčkovanie rozkošných čapíc. Nádej a upokojenie nachádza na prechádzkach v prírode. No a tiež pôsobí v občianskom združení Prežila som TO, ktoré pomáha onkologickým pacientom. Založila i rovnomennú facebookovú stránku, ktorá združuje ľudí snažiacich sa vyrovnať sa s náročnou životnou situáciou pomocou umeleckej tvorby. Koncom minulého roku zažila veľké prekvapenie, priateľ Henrich ju požiadal o ruku.
„Na ďalšiu chemošku som prišla medzi prvými a odchádzala z nej popoludní medzi poslednými. Strávila som tam niečo viac ako šesť hodín, pretože mi pridali jej nový druh a navyše aj bioliečbu. A na krku som si odniesla zavesený batôžtek s chémiou na doma, ktorá mi tiekla ešte ďalších 46 hodín.
Bola som však v tej chvíli neskutočne šťastná, pretože tie moje neznesiteľné bolesti v konečníku konečne začali ustupovať. Nie úplne, ale boli čoraz slabšie a slabšie. A dokonca som už po ich miernom ústupe pocítila príval novej energie a necítila absolútne žiadnu nevoľnosť. Buntošila som v ten večer a radostne kvákala online s priateľmi až do neskorej noci.
Ivana s priateľom Henrichom na výlete v prírode.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejAle na ďalší deň mi už začalo byť trošku nevoľno, potom ešte viac a vystupňovalo sa to na maximálnu úroveň na štvrtý deň od chemošky, po podaní injekcie, ktorá mi mala zlepšiť krvný obraz. Bolo mi tak zle ako nikdy predtým a nemala som chuť ani existovať. Nakoniec som skončila na infúzke, no po nej sa našťastie tá neznesiteľná nevoľnosť začala pozvoľna vytrácať.
V ďalších dňoch potom prišli, ako už klasicky, problémy s vyprázdňovaním, no to som ako tak, aj keď horko-ťažko, zvládla a po nich ma už okrem štípania všetkých slizníc, ktoré tiež spôsobuje chemoška, netrápilo absolútne nič.
Mohli sme sa s Henrom pokojne venovať prechádzkam v prírode, mohla som si celé dni užívať počúvanie Božieho slova, modlila som sa po telefóne s úžasnými kňazmi a dokonca sa so mnou modlil aj pán Alexander Barkóci, ktorého kázne neustále počúvam na Youtube. Múdrosť jeho slov a rozprávanie jeho neuveriteľných zážitkov ma totiž už niekoľko týždňov neprestávajú fascinovať, a preto bola pre mňa modlitba s ním obrovskou poctou.
Popri tom všetkom som sa tiež o niečo viac pohrúžila do nových spôsobov háčkovania, no keďže pri učení musí človek robiť aj chyby, každá vyrobená čiapočka mala aj nejaké nedostatky. Rozhodla som sa teda, že budem chvíľku iba tak trénovať. A samozrejme hneď, ako sa mi niektorá podarí vyrobiť tak, že bude schopná ísť niekomu do daru, vyhlásim o jej výhru súťaž v našej skupinke, na čo sa už teraz nesmierne teším.
Ručne vyrobená čiapka od Ivany Debrecéniovej.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejAby sme však nezostali iba pri príjemných činnostiach, v minulom týždni som musela absolvovať aj ďalšie, veľmi nepríjemné, vyšetrenia. Najprv som musela držať bezozvyškovú diétu, potom si vyčistiť črevá nechutnou tekutinou a následne absolvovať kolonoskopiu, gastroskopiu, magnetickú rezonanciu a výsledky z týchto vyšetrení som dostala v stredu, keď píšem tento článok...
Takže sa s nimi ešte tak trošku zmierujem.
Okrem metastázy v panve a metastáz v okolí pečene a pankreasu mi totiž objavili ďalšie metastázy v lymfatických uzlinách, v okolí žalúdka. Dobrou správou však je, že tie predchádzajúce sú stabilizované. Oproti vyšetreniu PET CT sa zatiaľ nezväčšujú, a tak ich nie je potrebné zatiaľ operovať. Dôležité je teda teraz pre mňa zvládnuť čo najviac chemoterapií, ktoré by metastázovanie v uzlinách mohli zastaviť, a ak sa to podarí a zostanú tie ostatné metastázy tiež nečinné, je tu nádej, že by som sa mohla dať do poriadku. Čo je v podstate pre mňa konečne nejaká pozitívna správa.
No ale aby sme našli aj niečo super pozitívne, na záver tohto článku som si nechala ešte jednu správu, ktorá je pre mňa tou úplne najlepšou. Vďaka neustálym modlitbám a samozrejme aj novej liečbe momentálne nepociťujem absolútne žiadne bolesti. Nenastúpili ani tie pravidelné, ktoré prišli vždy dva týždne po chemoške, a tak sa v posledných dňoch cítim úplne fantasticky.
Les pomáha.
Foto: archív Ivany DebrecéniovejUžívam si čo najviac počúvanie Božieho slova, ktoré ma úžasne upokojuje a ktoré ma učí mnohému, čo som vo svojom živote zanedbala. A popri tom háčkujem ako blázon.
Som nesmierne vďačná za tieto dni, pretože ma napriek všetkému napĺňajú nekonečným šťastím, a chcem si ich užiť čo najviac, ako sa dá. Až do najbližšej chemošky, ktorá ma čaká už v pondelok. Mala som na ňu nastúpiť už v tomto týždni, no kvôli spomínaným vyšetreniam sme to museli posunúť.
Najdôležitejšie je však pre mňa naozaj to, že tentokrát na ňu nečakám ani zďaleka v takom neskutočnom zúfalstve, ako tomu bolo v týždňoch predtým..."
Aj keď Henrich a Ivana zažívajú náročné časy, nájdu si čas na smiech.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej
Čiapka made by Ivana.
Foto: archív Ivany Debrecéniovej
