Honosné večierky vymenila za šijací stroj. Eliška vyrába štýlové tašky z prateľného papiera

Patricia Poprocká, 20. októbra 2019 o 06:00

Neraz sa sama seba pýtala, na čo sa to vlastne dala, prečo si vybrala práve takú zložitú vec. Odpoveď však nepotrebovala, Eliška Jedináková si jednoducho plní sen. Vyrába vrecká z prateľného papiera, materiálu, ktorý svetoví dizajnéri i ekológovia označujú za materiál budúcnosti. U nás je jednou z mála výrobcov, ktoré s týmto materiálom pracujú.

Vždy som mala záľubu v kreslení, dizajne a tvoreniu... Eliška Jedináková so svojimi vreckami.

Foto: archív Elišky Jedinákovej

Výrobky z prateľného papiera demonštrujú udržateľnú slow fashion (takzvaná pomalá móda), ako protiklad masovej fast fashion, ktorá má ničivý vplyv na životné prostredie.

„Fast fashion je veľkým výkričníkom pre našu planétu. Odevy a módne doplnky sú častokrát vyrábané rýchlo, čo najlacnejšie a s použitím materiálov, ktoré už nie sú recyklovateľné, teda zaťažujú životné prostredie,“ vysvetľuje Eliška Jedináková, prečo si vybrala tento, u nás zatiaľ vcelku neznámy, materiál. Ako dodáva, prateľný papier, (v angličtine washable paper, pozn. red.) je perfektnou voľbou, ak ste priaznivcami vegánskej a udržateľnej módy.

Šminky pokope, prečo nie v papierovom vrecku namiesto plastovej krabice?

Foto: archív Elišky Jedinákovej

Vrecká a tašky, ktoré šije, sú zložené z väčšej časti z celulózy, papierových vláken, latexu, vody a farbív. „Latex, používaný vo výrobe, je syntetický, neškodí zdraviu ani životnému prostrediu, je alternatívou pravej kože,“ zdôrazňuje Eliška Jedináková. Prateľný papier neobsahuje pentachlórfenol, PVC alebo BPA, nie je zdraviu škodlivý a nezaťažuje životné prostredie. Nemá v sebe ani jednu živočíšnu zložku, je stopercentne vegánsky.

Eliška si dlho vyberala, z akého materiálu začne tvoriť, napokon zvíťazil tento papier, práve pre jeho šetrnosť k prírode. Okrem toho je veľmi príjemný na dotyk, pripomína pravú kožu. Má certifikát Oeko-Tex Standard 100 zdravotne nezávadného materiálu a čo je dôležité, tiež certifikát FSC, ktorý uznáva aj Greenpeace. Ten zaručuje, že drevo, použité na výrobu, bolo vyťažené zodpovedne k životnému prostrediu, že robotníci boli riadne zaplatení, a že lesný podnik vyvíja aktivity na dlhodobú udržateľnosť lesa.

Od gastronómie k šitiu

Eliška si vrecká navrhuje i šije sama. Žiadne dielne či iné krajčírky. Môžu sa použiť ako obaly na kvetináče, sáčky, ale aj kdekoľvek do domácnosti namiesto krabičiek, napríklad na varechy do kuchyne, na hračky do detskej izby, kozmetiku v kúpeľni, skrátka kamkoľvek. Taška vyzerá na väčšia kabela, unesie dvojkilový náklad.

Ako sa vám páči takáto kabelka?

Foto: archív Elišky Jedinákovej

Ako táto 27-ročná žena vraví, ťahalo ju k tomu už dávno. „Vyštudovala som hotelovú akadémiu, pár rokov som pracovala ako recepčná a na rôznych eventoch či koncertoch ako hosteska. Vždy som však mala záľubu v kreslení, maľbe, dizajne a tvorení,“ spomína.

Vo výrobe vreciek sa našla. „Ten pocit, keď vymýšľam, tvorím a nakoniec aj po niekoľkých nepodarených pokusoch sa dostaví úspech, je úžasný. Úspech taký ten malý, osobný, že som ušila presne to , čo som si v hlave vymyslela,“ približuje svoju záľubu, dnes už aj novú profesiu.

Práca s prateľným papierom je zložitejšia než s textilom. Eliška priznáva, že jej dala najmä v začiatkoch neraz zabrať. „Poviem úprimne, veľakrát som sa pýtala samej seba, čo som si to vymyslela a prečo to musí byť tak zložité. Pri šití, na rozdiel od textilu či kože, totiž nie je veľmi príležitosť na opravenie prípadných chýb, dierky po vpichu ihly už ostanú,“ vysvetľuje.

Nezničiteľný papier

Ale výsledok stojí za to. Podniká zatiaľ zhruba pol roka, no o jej výrobky je záujem a z materiálu sú ľudia väčšinou rovnako nadšení ako ona. Na Slovensku je už niekoľko podobných malých firiem, ktoré s prateľným papierom pracujú, napríklad Jana Miklenčičová ponúka svoje štýlové tašky z tohto materiálu už takmer dva roky. Napriek priaznivým ohlasom na výrobky sú však stále v menšine.

Papiere môžu na stole aj stáť.

Foto: archív Elišky Jedinákovej

„Príjemný na dotyk, nezráža sa, nerozťahuje, nedeformuje a ani sa nezmení po styku s vodou. Po čase vplyvom používania a umývania vyzerá viac pokrčený, ale to mu neberie na kvalite,“ vyratúva pozitíva Eliška Jedináková.

Vrecúška aj tašku možno prať v rukách. Pokrčenú látku možno ľahko prežehliť cez vreckovku. „Neodporúčam sušiť v sušičke, priemyselne prať alebo chemicky čistiť,“ dodáva tvorkyňa.

Ako tiež pripomína, výrobky z prateľného papiera nie sú nepremokavé. Ak ich niekto použije ako obal na kvetináč, je dobré poistiť sa ešte spodnou miskou. „Po vysušení je však materiál znova použiteľný bez poškodenia,“ hovorí.

Eliška Jedináková verí, že sa prateľný papier udomácni aj u nás a ľudia si ho obľúbia rovnako ako ona. Zatiaľ je dostupný najmä v inertnetových obchodoch. „Nemecká dizajnérka Claudia Santiago Areal je so svojou taškou z prateľného papiera nominovaná v German Design Awards 2019 v kategórii Lifestyle and Fashion. Veľmi ma bude tešiť, ak sa tento materiál a výrobky z neho, dostanú k čo najviac ľuďom aj u nás. A ak ich potešia, o to viac.“

Vrecká možno použiť na čokoľvek.

Foto: archív Elišky Jedinákovej





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Marcela vyrába čarovné kufríky so zvieratkami: „Do tvorby dávam celé svoje srdce.“

    Marcela vyrába čarovné kufríky so zvieratkami: „Do tvorby dávam celé svoje srdce.“

    Marcela Novysedláková (37) zo Spišskej Novej Vsi od malička ručne šila šatičky pre bábiky a snívala o tom, že raz sa stane módnou návrhárkou. To sa jej síce nepodarilo, ale dnes navrhuje úžasné kufríky, ktoré dospelých vrátia do detstva a deti učia, ako to chodí v rodine.

  • Obrázok Nakazená učiteľka si neberie pred ústa servítky: Nemáte úctu k životu

    Nakazená učiteľka si neberie pred ústa servítky: Nemáte úctu k životu

    Laxný prístup mnohých Slovákov, ktorí zľahčujú pandémiu a odmietajú rešpektovať opatrenia, vytočil učiteľku prvého stupňa na základnej školy, ktorá momentálne s nákazou sama bojuje. Adresovala im tvrdé slová.

  • Obrázok ROZHOVOR Tri roky na vidieku ma vyliečili z ilúzie, že sa tu žije čistejšie

    ROZHOVOR Tri roky na vidieku ma vyliečili z ilúzie, že sa tu žije čistejšie

    Meno Nikolina prezrádza bulharské korene, jej domovom sú však Košice, kam sa jej otec ako mladík v medzivojnovom prisťahoval. Nikolina Urbančíková (67) svoj život zasvätila cudzím jazykom – učila a prekladala beletriu, odborné knihy i televízne dialógy. Stihla vychovať dvoch synov, na ktorých je hrdá a nezaháľa ani v penzii. Vedie tanečný klub a koronakrízu využíva na zvýšenie povedomia o nutnosti chrániť planétu. „Prehnali sme to vo všetkom, treba ubrať,“ hovorí v rozhovore pre ahojmama.sk.

  • Obrázok Ivanin denník 3: „Aj si poplačem, ale nevzdávam sa.“

    Ivanin denník 3: „Aj si poplačem, ale nevzdávam sa.“

    Nastúpila na prvú chemoterapiu, ktorá má zničiť metastázy na viacerých miestach tela, a verí, že sa po jej absolvovaní nebude cítiť príliš zle. Mladej Levičanke Ivane Debrecéniovej (37) sa po úspešne vyhratom zápase, žiaľ, vrátila rakovina. O boji, ktorý s vážnou chorobou zvádza, si môžete prečítať vždy každý druhý štvrtok v jej denníku.

  • Obrázok Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Bol smutný, pretože spolužiaci odmietli nosiť rúška, ktoré pre nich s láskou ušil. Jeho mamička to nenechala len tak a vďaka jej iniciatíve je dnes trinásťročný Jirka v susednom Česku hrdinom.

  • Obrázok Ivanin denník 2: Začína mi chemoterapia, mám obavy, ako ju budem zvládať

    Ivanin denník 2: Začína mi chemoterapia, mám obavy, ako ju budem zvládať

    Ivana Debrecéniová (37) akoby zázrakom prežila agresívnu rakovinu, no choroba sa jej žiaľ vrátila. Po vyoperovaní nových metastáz z pečene a mezentéria ju čaká chemoterapia, z ktorej má obavy. Aj podozrivý útvar v konečníku sa po operácii nakoniec ukázal byť zhubným, statočná Levičanka to však nepovažuje za katastrofu, dokonca je rada, že konečne môže začať s liečbou. Ako Ivana s chorobou bojuje, to sa môžete raz za dva týždne dočítať v jej denníku.

  • Obrázok Ivanin denník: Rakovina sa mi vrátila, ale bojujem

    Ivanin denník: Rakovina sa mi vrátila, ale bojujem

    Ivana Debrecéniová (37) prekonala agresívnu rakovinu hrubého čreva s metastázami, pred pár týždňami jej však lekári oznámili, že vážne ochorenie sa vrátilo. Ako s chorobou bojuje a ako sa cíti, o tom všetkom vám bude písať vo svojom pravidelnom denníku dvakrát za mesiac.

Ďalšie články v rubrike >