Herečka Zuzana Haasová zvládla svoj smútok. Nechcem ľuďom odovzdávať svoje ťažoby, hovorí

Patricia Poprocká, 6. decembra 2018 o 06:00

Zuzana Haasová po tvrdých ranách osudu nezatrpkla. Prísť o bábätko krátko pred jeho narodením si mnoho žien nevie ani predstaviť, ona si to prežila dvakrát. Napriek tomu sa dnes dokáže usmievať a nevylučuje, že by sa o dieťatko pokúsila opäť.

Zuzana Haasová sa sústreďuje predovšetkým na prítomnosť.

Foto: Vlado Anjel

„Recept, ako to zvládnuť, neexistuje,“ hovorí trocha zamyslene známa herečka o ťažkých životných skúškach, ktoré ju zastihli v posledných rokoch. „Buď budete smútiť, alebo pôjdete ďalej. Je to na rozhodnutí človeka. Ja mám rada ľudí a chcem, aby sa v mojej prítomnosti cítili príjemne. Nechcem im odovzdávať svoje ťažoby, tak som sa rozhodla ísť ďalej.“

Zuzane, ktorá je dlhoročnou diabetičkou, zomrela dcérka Karolínka pred piatimi rokmi po predčasnom pôrode. Pred dva a pol rokom zasa synček Šimon ešte v maternici v ôsmom mesiaci tehotenstva. S partnerom a staršou dcérou Romi to dokázali zvládnuť.

Priznáva, že sa vo svojom okolí nestretla vždy s priaznivými reakciami. „Niektorí ľudia ako keby nedokázali pochopiť, že som sa s tým zmierila, že som to prijala. Skôr očakávali, že budem dlho predlho smútiť. A ja som nesmútila časovo podľa ich predstáv.“

Treba rozprávať, tabu, to sú zatvorené dvere

Ako vraví, nikdy nerobila to, čo od nej očakávali iní, vždy si žila tak, ako to cítila. „Samozrejme, bol to proces... Analyzovala som, hľadala odpovede... Zistila som, že človek musí o tom rozprávať. Rozprávať a rozprávať. Nič nemôže zostať tabu, pretože tabu sú vlastne zatvorené dvere aj pred vami a človek si potom všetko, o čom nerozpráva, nesie neustále v sebe. Preto aj dnes o tom rozprávam, ktokoľvek sa ma opýta.“

Stratiť dieťatko po tom, čo celé mesiace čakáte na to, kedy ho zovriete v náručí, je veľmi bolestné. Zuzana približuje, že to zakaždým prežívala podobne. „Druhýkrát som už poznala svoje emócie, prvýkrát som si zapamätala, ako so sebou pracovať. Práca s emóciami je predsa moja práca.“
Pri svojom hľadaní odpovedí si tiež uvedomila neúprosný kolobeh života. „Aj keď to znie možno tvrdo a pre niekoho až bezcitne, smrť je prirodzená. Deti umierali aj v minulosti, aj keď je to smutné, je to tak...“

Zuzana Haasová ako klaun vo svojom Cirkuse Romána.

Foto: archív Zuzany Haasovej

Pomôžem druhým, pomôžem sebe

Zuzana sa dnes snaží pomáhať druhým. „Keď viem pomôcť druhým, dokážem aj sebe,“ konštatuje prosto.

Popri herectve sa zúčastňuje rôznych podujatí, charitatívnych, vzdelávacích. Už sedem rokov overuje na portále ludialudom.sk výzvy ľuďom zo sociálne slabých rodín, chorým detičkám, ktoré potrebujú finančnú pomoc, pretože už na to nemajú. Pôsobí v rehabilitačnom centre Possibilitas v Piešťanoch ako ambasádorka. Píše texty k pesničkám, má vlastné vydavateľstvo, divadlo, umelecké projekty.

Aktuálne je na celoslovenskom turné s vlastným Divadlom Haaf, ktoré v predvianočnom čase uvádza detské predstavenie Mikulášsky autobus.
Deťom venuje aj ďalšie aktivity. Okrem divadla je tu projekt spájania rodín pre deti aj dospelých - Cirkus Romána. Sama hovorí, že je to jej najväčší projekt. Cirkus Romána sa volá aj kniha, kde Zuzana nabáda ku komunikácii detí s rodičmi, rovnako audio knižka pre deti, ktoré nemôžu čítať. Cirkus Romána, to je aj Zuzanin tvorivý workshop a koncert s cirkusantskou muzikou, kde napísala texty pesničiek k predstaveniam ako Kozičkine potulky či Odvážny Zajko.

„Učím deti poznávať hudobné nástroje, používať tri zázračné slová, skrátka zaujímavé veci o hudbe, prírode, správaní,“ približuje.

Kabaret, veľká šou. Zuzana Haasová má rada, keď sa ľudia smejú.

Foto: archív Zuzany Haasovej

Žije v prítomnosti

Rovnako sa snaží pomáhať aj ľuďom, ktorí majú rovnaké ochorenie ako ona. „Píšem blogy pre diabetikov a pre rodičov, ktorí sú v strese, že ich dieťatko dostalo diabetes melitus. Píšem to svojou ľahkou formou a opisujem humorné životné situácie s touto diagnózou,“ usmieva sa herečka, ktorá má už desaťročie aj svoju námornícku kapelu, jedinú na Slovensku - The Susie Haas Band. „Spievam tam starý jazz, kabaret a šansóny... Je to šou, a hlavné je, že sa ľudia so mnou ľudia zasmejú, Zbožňujem ľudí a som rada, keď sa smejú. Rada si robím žarty aj sama zo seba.“

Naposledy pomáhala pri krste knihy o zdravom stravovaní detí Prvé príkrmy, ktorá rodičom okrem receptov dáva aj mnohé užitočné tipy a rady.

Ako vraví, nevylučuje, že by sa o bábätko pokúsila opäť. „Šancu si musíte dávať stále, aby ste si nikdy nemuseli povedať, že ste pre to neurobili všetko,“ hovorí. „Ak by sa to nepodarilo, vždy sú aj iné možnosti. Je to však predbiehanie budúcnosti, ja žijem v prítomnosti...“





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Marcela vyrába čarovné kufríky so zvieratkami: „Do tvorby dávam celé svoje srdce.“

    Marcela vyrába čarovné kufríky so zvieratkami: „Do tvorby dávam celé svoje srdce.“

    Marcela Novysedláková (37) zo Spišskej Novej Vsi od malička ručne šila šatičky pre bábiky a snívala o tom, že raz sa stane módnou návrhárkou. To sa jej síce nepodarilo, ale dnes navrhuje úžasné kufríky, ktoré dospelých vrátia do detstva a deti učia, ako to chodí v rodine.

  • Obrázok Nakazená učiteľka si neberie pred ústa servítky: Nemáte úctu k životu

    Nakazená učiteľka si neberie pred ústa servítky: Nemáte úctu k životu

    Laxný prístup mnohých Slovákov, ktorí zľahčujú pandémiu a odmietajú rešpektovať opatrenia, vytočil učiteľku prvého stupňa na základnej školy, ktorá momentálne s nákazou sama bojuje. Adresovala im tvrdé slová.

  • Obrázok ROZHOVOR Tri roky na vidieku ma vyliečili z ilúzie, že sa tu žije čistejšie

    ROZHOVOR Tri roky na vidieku ma vyliečili z ilúzie, že sa tu žije čistejšie

    Meno Nikolina prezrádza bulharské korene, jej domovom sú však Košice, kam sa jej otec ako mladík v medzivojnovom prisťahoval. Nikolina Urbančíková (67) svoj život zasvätila cudzím jazykom – učila a prekladala beletriu, odborné knihy i televízne dialógy. Stihla vychovať dvoch synov, na ktorých je hrdá a nezaháľa ani v penzii. Vedie tanečný klub a koronakrízu využíva na zvýšenie povedomia o nutnosti chrániť planétu. „Prehnali sme to vo všetkom, treba ubrať,“ hovorí v rozhovore pre ahojmama.sk.

  • Obrázok Ivanin denník 3: „Aj si poplačem, ale nevzdávam sa.“

    Ivanin denník 3: „Aj si poplačem, ale nevzdávam sa.“

    Nastúpila na prvú chemoterapiu, ktorá má zničiť metastázy na viacerých miestach tela, a verí, že sa po jej absolvovaní nebude cítiť príliš zle. Mladej Levičanke Ivane Debrecéniovej (37) sa po úspešne vyhratom zápase, žiaľ, vrátila rakovina. O boji, ktorý s vážnou chorobou zvádza, si môžete prečítať vždy každý druhý štvrtok v jej denníku.

  • Obrázok Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Bol smutný, pretože spolužiaci odmietli nosiť rúška, ktoré pre nich s láskou ušil. Jeho mamička to nenechala len tak a vďaka jej iniciatíve je dnes trinásťročný Jirka v susednom Česku hrdinom.

  • Obrázok Ivanin denník 2: Začína mi chemoterapia, mám obavy, ako ju budem zvládať

    Ivanin denník 2: Začína mi chemoterapia, mám obavy, ako ju budem zvládať

    Ivana Debrecéniová (37) akoby zázrakom prežila agresívnu rakovinu, no choroba sa jej žiaľ vrátila. Po vyoperovaní nových metastáz z pečene a mezentéria ju čaká chemoterapia, z ktorej má obavy. Aj podozrivý útvar v konečníku sa po operácii nakoniec ukázal byť zhubným, statočná Levičanka to však nepovažuje za katastrofu, dokonca je rada, že konečne môže začať s liečbou. Ako Ivana s chorobou bojuje, to sa môžete raz za dva týždne dočítať v jej denníku.

  • Obrázok Ivanin denník: Rakovina sa mi vrátila, ale bojujem

    Ivanin denník: Rakovina sa mi vrátila, ale bojujem

    Ivana Debrecéniová (37) prekonala agresívnu rakovinu hrubého čreva s metastázami, pred pár týždňami jej však lekári oznámili, že vážne ochorenie sa vrátilo. Ako s chorobou bojuje a ako sa cíti, o tom všetkom vám bude písať vo svojom pravidelnom denníku dvakrát za mesiac.

Ďalšie články v rubrike >