Evanjelická farárka Zuzana Durcová pri práci s deťmi v cirkevnom zbore - nácvik hry na ručné zvončeky.
Foto: archív Zuzany DurcovejSú aj pre vás osobne Vianoce najkrajšími sviatkami v roku?
Áno, určite. Aj keď pre farárov je to asi najintenzívnejšie pracovné obdobie.
Zažívame neľahkú dobu, akú odpoveď na naše súčasné tiaživé otázky súvisiace s epidémiou koronavírusu nám môžu dať práve tohtoročné Vianoce? Aké je dnes ich najsilnejšie posolstvo?
Vianočné posolstvo zostáva stále rovnaké. Je to posolstvo Božej lásky k nám a Boží záujem o nás. Myslím si, že pokoj, láska a nádej je to, čo spoločnosť teraz potrebuje najviac. Prechádzame veľmi neistým obdobím, v ktorom možno viac než kedykoľvek predtým potrebujeme nájsť pevný bod. Strach vychádza z neistoty. Ak však dokážeme v živote nájsť trvalé hodnoty, niečo, čo ostáva aj v tomto čase nemenné a pevné, dokážeme dôjsť k objaveniu pokoja aj v našich rodinách a domácnostiach.
Vianoce sú sviatkami, ktoré „oslavuje“ väčšina populácie našej krajiny, pretože im asi najlepšie rozumieme. Aj keď ich mnohí vnímajú len ako príležitosť stretnutia sa s rodinou pri štedrovečernom stole. A preto sú nielen sviatkami pokoja, ale aj lásky. Božej lásky, ktorá bola, je a bude taká veľká, že nám dala svojho jediného syna, aby každý získal šancu na život. Preto sa aj my snažme byť láskaví voči ľuďom okolo seba. Nemusí to byť nič veľké. Stačí úsmev, záujem, ochota si vypočuť, čo druhých trápi.
Vianoce sú sviatkami predstavujúcimi nádej. Práve nádej je kľúčovou pre psychické zdravie. Nádej nám dovoľuje snívať a sny sú tým, za čím na našej životnej ceste kráčame. Aj v tomto ťažkom období je dôležité vedieť, že Boh je tu stále s nami, dáva sa nám poznať a opäť nám pripomína, že naše životy sú v jeho rukách. A to je to najlepšie miesto, kde môžu byť.
Je vôbec dnes možné osláviť vianočné sviatky v pokoji, keď mnohí sa boja o prácu alebo ju už stratili, zažívame veľké obavy o zdravie či život, celá spoločnosť je v nedobrej psychickej kondícii a celý svet sa otriasa v neistote? Ako na to?
Boh nám dáva k životu to, čo potrebujeme. Stará sa o naše telesné aj duchovné potreby. Každému z nás práve teraz niečo chýba, a tak to bude vždy. Nikdy nemôžeme mať všetko. Naučme sa hľadieť na svet očami vďaky za to, čo máme. Stále je toho dosť. A ak to naozaj nejde, nehanbime sa požiadať o pomoc.
Ako možno deťom čo najlepšie a najkrajšie sprostredkovať posolstvo Vianoc?
Deti majú poznať pravé kresťanské posolstvo vianočných sviatkov. Mali by sme ich naučiť, že tieto sviatky nie sú len o svetielkach a darčekoch, ale že tu ide o viac. Deti potrebujú vo Vianociach spoznať ich čaro. Tým nemyslím nejakých vianočných duchov a podobné veci, ktoré vidia v televízii, ale poznať čaro udalostí v Betleheme. Existuje množstvo krásnych vianočných kníh pre deti, ktoré rozprávajú o narodení Krista. Dieťa je nepopísaným listom, záleží, čím ho naplníme. Dôležité je s deťmi tráviť čo najviac času, vytvoriť si s nimi spoločné zážitky a budovať pekné spomienky.
Ak sa môžem opýtať, ako vianočné sviatky oslavujete u vás v rodine? Na čo kladiete dôraz?´
Dnes sú deti už veľké, ale vždy sme kládli dôraz na duchovné prežitie. Už od malička sú pre nich vianočné sviatky spojené s narodením Božieho syna. S návštevou kostola, služieb božích, s vianočným príbehom a prípravou vianočného programu. V posledných rokoch s prípravou vianočných koncertov, rozdávania radosti iným, nesenia príjemnej atmosféry, ale aj biblického posolstva Vianoc.
U nás vždy bol dôležitý aj čas pred Vianocami. Adventný čas, ktorý bol naplnený prípravou vianočných programov. Deti sú rady, ak nám môžu aj ony samé niečo darovať. Vyčariť na našich tvárach úsmev po pozretí divadielka, vypočutí piesne, básne alebo vinšu. Spoločne sme sa veľmi tešili na ich vystúpenia v zastúpení aj širšej rodiny. Počas samotných vianočných dní to boli stretnutia rodiny okolo spoločného stola a čas trávený pohodou.
Ako si spomínate na Vianoce, ktoré ste zažívali, keď ste boli malá?
Aj ja si vo svojom detstve spomínam na prípravu vianočného programu, očakávanie, ako to všetko dopadne, napätie, či nič z naučeného textu nezabudnem. Prežívala som ich v kruhu svojej rodiny, rodičov a brata. Tradície som si uchovala dodnes, a tak prežívame Štedrý večer aj my.
Všetko sme doma nachystali. Mama varila a my deti sme spoločne s otcom zdobili stromček. Navečer sme sa teplo oblečení vybrali do kostola. Po ceste sme sa postupne stretali so známymi a želali si požehnané sviatky. V kostole nechýbal stromček a plné lavice. Som z Brezovej pod Bradlom a na Štedrý večer bolo v kostole aj 1 500 ľudí. Kostol má na sedenie minimálne 800 miest a veľa ľudí stálo. Krásny mohutný spev piesní vytváral úžasnú atmosféru.
Doma sme si posadali k štedrovečernému stolu. Zaspievali sme pieseň z Evanjelického spevníka. Otec sa pomodlil. Každému podal oblátku s medom, potom nasledovala kapustnica, ryba a už sme sa nemohli dočkať darčekov. Museli sme pekne počkať, kým všetci dojedia. Ja s bratom sme boli prví, ale rodičia si vždy dávali načas, asi aby trošku vystupňovali naše očakávania. Rozžiarení stromček, darčeky a vianočná rozprávka v televízii. Ráno sme samozrejme kráčali do kostola na Božie narodenie, a potom na návštevy starej mamy, babky, dedka a našej širšej rodiny. Veď darčeky pod stromčekom čakali aj tam.
Ako vianočné sviatky oslavujete vo vašom cirkevnom zbore?
Okrem bohoslužobných aktivít cirkevný zbor pripravuje stretnutia pre všetky vekové skupiny. Vyrábame vianočné ikebany a venčeky. Pre mnohých sú to darčeky, ktoré venujú starým rodičom alebo priateľom. Zborový spevokol vždy zorganizuje spoločné posedenie a okrem spevu je tak možné ochutnať niečo z vianočného pečiva jednotlivých domácností.
Adventné a vianočné obdobie je časom koncertov nášho mládežníckeho hudobného zoskupenia s názvom Zvonkohra, ktoré tvorí jedenásť hráčov na ručné zvončeky (handbells). Hráme v kostoloch, kultúrnych domoch, domovoch dôchodcov a prostredníctvom hudby a slova prinášame ľuďom dobrú zvesť. Bohužiaľ nebolo v tomto roku nič zo spomínaných aktivít možné uskutočniť.
A aké tradičné zvyky sa dodržiavajú v regióne, kde pôsobíte?
Tento rok je v mnohom iný. Ale po minulé roky nechýbali návštevy koledníkov so spevom a vinšom, či strieľanie pri východe z kostola. Tradičné jedlá pri štedrovečernom stole sú oblátky s medom a cesnakom, kapustnica so slivkami alebo hubami, vianočný kapor.
Chceli by ste na záver odkázať niečo všetkým ľuďom dobrej vôle?
Môj odkaz je pre všetkých ľudí. Nenechajme si vziať radosť a pokoj v našich srdciach, nikým a ničím. Vianoce sú sviatkami, ktoré nám daroval Boh, aby sme znovuobjavili nádej v našich možno neľahkých životoch. Preto nepremárnime ich posolstvo.
