Rodinná pohoda je základ šťastného života.
Foto: shutterstock.comĎakujeme za všetky vaše príspevky, vyžrebovali sme piatich z vás, ktorí získavajú knihu Slovenské klenoty UNESCO. Vydalo ju nakladateľstvo Cpress a predstavuje historické, kultúrne i prírodné pamiatky, ktoré si vyslúžili zápis do prestížneho zoznamu najkrajších svetových pamiatok.
Tu sú výhercovia a ich výchovné rady. Srdečne blahoželáme!!!
Kniha, ktorú ocenení získavajú.
Foto: CpressVýchova sa prejaví
Riadiť sa zdravým rozumom a reagovať primerane v danej situácii. Veľa sa toho popíše, ale univerzálna formulka, ako postupovať, neexistuje. Môže sa zdať, že rady, výchova sa na správaní dieťaťa neprejavujú. Ale ona sa to prejaví - aj keď trochu neskôr. Pekne a slušne žiť je často opakovaná formulka, ktorá platí.Ivana K. Hudcovce
Počúvať a počúvať
Moja najlepšia výchovná rada, respektíve zásada je: Počúvať, počúvať, počúvať a zhovárať sa s dieťaťom ako s rovnocenným.Ingrid Š., Veľké Krškany
Učím sa veriť sebe
Patrím medzi mladých a neskúsených rodičov a môžem sa podeliť so svojimi skúsenosťami, ako sa nestratiť v kope informácií, ktorými sú mladí rodičia či už cez internet alebo blízkych a priateľov zahltení. Spolieham sa na rady odborníkov - lekárov, ktorým dôverujem, na hodnoverné internetové a časopisecké zdroje, kde sa odborníci dajú dohľadať. Snažím sa aj pochopiť svoje dieťa a odsledovať si jeho reakcie, či je spokojné, alebo nie. Učím sa veriť aj sebe, že mu rozumiem aj napriek možno protichodným radám od ostatných, čo sa mi už viackrát osvedčilo.Anna P.
Voľnosť v mantineloch
Netlačila som na deti, dala som jasne stručne najavo, čo od nich chcem, ale mali aj voľnosťAnna G., Michalovce
Vnuci sa hrnú len ku mne
Hneď na úvod musím Vám zapriať k 2. výročiu rodičovskému webu ahojmama.sk a verte, že hoci som skôr narodený, tak si všetko prečítam a riadim sa radami, ktoré sú užitočne. Spomínam na moju mladosť a verte, že také rubriky v tom čase neboli. Ja som bol športový typ, po škole som prišiel domov, najedol sa a hurá na ihrisko, kde som so spolužiakmi hral futbal, volejbal a basketbal. Po príchode domov som niekedy zabudol na domácu úlohu. A nebol som sám. Na druhý deň mne a spolužiakom domáce úlohy napísali spolužiačky. Aj tak som patril k tým lepším žiakom.V dospelosti som sa oženil a spolu s manželkou máme päť deti - chlapcov. Poučil som sa a vždy, keď prišli zo školy, tak sa najedli a spolu sme sa učili, hlavne som dával pozor na domáce úlohy. Ani raz nedostali poznámku, že nemal domácu úlohu.
Mám dvoch vnukov a jednu vnučku a riadim sa skúsenosťami vašimi a čitateľov. Môžem dať aj poznatky s najmladším vnukom, ktorý v novembri bude mať šesť rokov. Tak sme sa s kamarátili, že keď teraz doma povie, že chce ísť ku babke Anke, čo je moja manželka, rodičia mu vyhovejú. Avšak po príchode k nám sa celé poobedie hrá iba so mnou.
Všetci hovoria, že mu veľa tolerujem a dovoľujem, čo nie je pravda. Iba sa hráme tak, ako on chce - a počúva ma. Ak mu babka ponúka jedlo, tak odmietne. Keď to zopakuje druhý raz a on znovu odmietne, tak ja si sadnem do fotelky a poviem vnukovi, že už nevládzem, pretože som hladný. A on uteká za babkou a pýta jesť aj pre mňa. Potom súťažíme, kto bude prvý. Ani raz som nevyhral. Aj ostatní vnuci sa hrajú len so mnou. Som toho názoru, že deti u mňa určujú pravidla hry a ja sa podriadim.
Preto som rád, že denník Pravda má aj rubriku, ktorá dáva rady dospelým, ako vychovávať deti. Vďaka a držím vám palce, aby ste mali viac takých čitateľov, ako som ja.
Ján K., Košice
