Nechceme nikoho meniť, podsúvať naše názory. Chceme len rešpekt, aby dojčiace ženy nezažívali nepríjemné situácie, hovorí Adriana Kráľová.
Foto: Lucia KindernayČo je cieľom iniciatívy Za dojčenie?
Podporiť ženy, ktoré chcú svoje deti dojčiť kedykoľvek a kdekoľvek, aj na verejnosti. Matky, ktoré prirodzene a bezodkladne plnia potreby dieťaťa - hlad, smäd, spánok, strach, bezpečie a mnoho iných vecí, ktoré súvisia s dojčením. Kvôli predsudkom okolia a pre neakceptovanie dojčenia vo všeobecnosti sa dostávajú do nepríjemných situácií. Niekedy sú diskriminované, inokedy vykázané z verejného priestoru, ponížené a traumatizované. Chceme ich chrániť a nenásilným spôsobom ľuďom ukázať, že dojčenie je normálna vec. Preto aj v našom kampaňovom videu sa dojčiaca žena „normálne“ stará o dieťa. Cieľom je tiež rozšíriť kruh akceptujúceho okolia formou petície. No a tiež chceme to dotiahnuť k diskusii s politikmi a k návrhu zákona, ktorý by chránil dojčiace matky. Tak to má vo svojej legislatíve mnoho krajín vrátane Veľkej Británie, Kanady, Austrálie, Írska a všetkých členských štátov USA.
Ako má kampaň prebiehať?
Kampaň #zadojcenie spúšťame dnes, teda 25. októbra. A to kampaňovým videom a elektronickou petíciou. Komunikujeme v nej s výrazným rešpektom k všetkým spôsobom kŕmenia detí, hoci my sa zameriavame na dojčenie. Počas príprav kampane sme pracovali aj s nedojčiacimi ženami a s ich pohľadmi na tému. Na rešpekt sme sa zamerali aj v samotnom spôsobe dojčenia na verejnosti. Tento odkaz vidno v závere videa. Nič nevnucujeme, jednoducho nechávame aj dojčiacim ženám možnosť voľby: „Nech už dojčíš kdekoľvek a kedykoľvek. Tvoje dieťa. Tvoja cesta”. To znamená filozofiu v zmysle „ži a nechaj žiť“. Samotná dojčiaca žena si vyberie, či už dojčí doma, v búdke na dojčenie, na lavičke v meste alebo v reštaurácii. A tá, ktorá nemá problém bezodkladne naplniť potrebu dieťaťa na verejnosti, nech nie je diskriminovaná, ale chránená zákonom. Dnes mám pocit, že mnohé, čo bolo stáročia prirodzené a normálne sa stáva nenormálnym a neprirodzené normalizujeme. Kam kráča hodnotovo naša spoločnosť? Vôbec sa mi to nepáči. A preto som sa rozhodla pre túto kampaň. Poďme do toho.
Pochopme, že dojčiaca žena nerobí nič zlé, čo by malo vyvolávať nesúhlas a pohoršenie. Robí tú najprirodzenejšiu vec na svete. Dojčí svoje dieťa.
Myslíte si, že je šanca zmeniť postoj odporcov dojčenia na verejnosti? Spoločnosť je v tejto otázke rozdelená, sú tu dokonca mnohé samotné matky, ktoré odkazujú, že dojčenie má zostať za dverami, že dojčiť verejne a dokonca staršie deti, to je už príliš.
My nechceme nikoho meniť, podsúvať naše názory ani pôsobiť nejako nevhodne. Preto sme nechceli ani organizovať žiaden pochod, nástup dojčenia na námestí a podobne. Chceme len rešpekt a ochranu pre ženy, aby už nezažívali nepríjemné situácie. Ukázať, že robíme normálnu a prirodzenú vec. Ja sama som dojčila moje tri deti vždy, keď to potrebovali. Povie to aj moja dcérka vo videu, ktorá si na dojčenie pamätá a vyjadrila svoj názor 6-ročného dievčatka: „Mama nás dojčila vždy, keď sme to potrebovali.“ Myslím, že predstavuje dosť kľúčový moment videa. Je to autentická výpoveď, ktorej odkazom je, že jej mamina ju ako dieťa rešpektovala. Vo videu hrá aj moja 85-ročná starká a súhlasí s dojčením. Nepriaznivcov témy sme si nezobrali za cieľ. Hoci vo videu máme znázornený aj odmietavý pohľad, je to len hraná scéna. Účastníčka videa je #zadojčenie. Nepriaznivci však majú svoje právo na názor a my požadujeme vzájomnú úctu. Podporujeme dojčiace ženy a chceme pre nich ochranu pred diskrimináciou.
Celý tím po natáčaní. Celkom vpravo Adrianina stará mama, aktuálne najstaršia podporovateľka.
Foto: archív Adriany KráľovejNeobávate sa, že môžete dosiahnuť opak, že sa takto ešte viac vyostria nálady proti dojčeniu na verejnosti? Odporcovia často pripomínajú argumenty, že matky sa vystavujú, že aj sex je prirodzený, ale nemilujeme sa na verejnosti, a že súkromie je pri dojčení najlepšie pre matku aj dieťa.
Pre nás sú to irelevantné argumenty. Vychádzajú z nepochopenia dojčenia. Dojčenie je právo dieťaťa. Dieťa potrebuje dojčenie, nie matka. Porovnávať potreby dieťa a sexuálny kontext nie je namieste. Rozumieme, že nie každý môže na tému nahliadať s dostatočným odborným a skúsenostným poznaním. Okrem iného sú za týmto odsudzujúcim pohľadom častokrát nesprávne vzorce z komerčných filmov, reklám, dokonca aj čítanky v školách sú plné nesprávnych obrazov, neraz chýbajú aj prirodzené vzory v rodine.
Dnes mám pocit, že mnohé, čo bolo stáročia prirodzené a normálne sa stáva nenormálnym a neprirodzené normalizujeme. Kam kráča hodnotovo naša spoločnosť? Vôbec sa mi to nepáči. A preto som sa rozhodla pre túto kampaň.Už som to raz povedala, práve v rozhovore pre ahojmama s titulkom Svet sa zbláznil, odhaleným bradavkám v šoubiznise tlieskame, no dojčiaca žena poburuje: „Vynára sa mi množstvo nádherných obrazov dojčiacej Panny Márie, ktoré sú doslova božsky prirodzené. A na druhej strane vidím sexistické výjavy známych žien napríklad na odovzdávaní cien Grammy, niekedy dokonca s odhalenými bradavkami, ktoré sú vnímané bez pobúrenia. Svet sa zbláznil, prirodzené veci vidíme opačnou optikou.“
Aké známe osobnosti kampaň podporujú?
Najskôr sme komunikovali s herečkou Slávkou Halčákovou, ktorá nám v rešpektujúcom závere prepožičala svoj krásny hlas. Keďže celá iniciatíva je v postate reflektovaním potrieb obyčajných matiek, tak práve tie ma inšpirovali a poslali mi link na pieseň hudobníka Juraja Hnilicu. Na jeho klip plný prirodzenosti, kde sa jeho žena normálne stará o deti, dojčí a spolu si užívajú rodinu a spoločné chvíle na dovolenke. Oslovili sme ho a vo videu sa vám nielen prihovorí vetou: „Vždy spolu za dojčenie,“ ale prepožičal nám k nemu aj spomenutú pieseň Krídla z pavučín. Uprednostnili sme tak gitarovú hudbu pred klavírnou, tu vznikla spojitosť s celou tou krásnou energiou a jeho príbehom tak, ako sme naň v priebehu kampane narazili. Ešte stále ale s mnohými ďalšími osobnosťami komunikujeme. Uvidíme, ako nás podporia.
„Video je natočené autenticky, prirodzene, s rešpektom a citom, u mnohých dokonca vyvolalo slzičky dojatia,“ hovorí Adriana Kráľová. Tu je:
Čo vlastne bolo podnetom na túto kampaň? Tie známe medializované prípady, kedy matky vykázali pre dojčenie z verejných priestranstiev?
Kampaň #zadojcenie je kampaňou matiek. Reflektuje ich problémy, ktoré píšu každodenne v mojej facebookovej skupine Materský raj. Nejde len o niekoľko medializovaných príbehov, matky to skutočne reálne zažívajú. Katka Wilkie, slovenská laktačná poradkyňa žijúca v zahraničí, nám napísala reakciu v zmysle: „Čo to vy tam na Slovensku driemete?“ Na to som zareagovala okamžite, zobrala ako veľký záväzok pre náš slovenský časopriestor. Uchopila som tento nápad s motiváciou a s láskou k téme, ktorú v sebe dlhé roky pestujem ako laktačná poradkyňa. A začala som robiť na kampani. Zostavila tím. A skutočne som dala do toho všetko. Všetky svoje schopnosti, danosti a skúsenosti, takisto ostatní ľudia okolo kampane. Úplne bez finančného zázemia na tom pracujeme od jari tohto roku. Niečo zafinancovala moja firma Kengurka, mnohí partneri robia pre nás zadarmo v záujme dobrej veci. Kameraman Miroslav Ciglian (Mooneye studio), grafička Zora Puškáčová (Kura Harabura), fotografka Lucia Kindernay a pomáhajú nám aj Lenka Hudáková a Petra Jančová (Mamika). Spolupracujeme aj s mnohými odborníkmi a lekármi a my samé sme mnohé laktačné poradkyne.
Čo je teda hlavným odkazom iniciatívy?
Najsilnejším odkazom je odkaz dojčiacej matky, ktorá hovorí: „Normálne sa starám o dieťa“ a rešpektujúci záver. Pochopme, že dojčiaca žena nerobí nič zlé, čo by malo vyvolávať nesúhlas a pohoršenie. Robí tú najprirodzenejšiu vec na svete. Dojčí svoje dieťa. Ak mám na záver niečo povedať, hovorím: „Ži a nechaj žiť.“ A matkám v tíme odkazujeme: „Kráčaj cestou tebe vlastnou. Nie vymedzenou v hlavách iných. Pretože: tvoje dieťa, tvoja cesta.“
Petíciu za ochranu dojčiacich žien na verejnosti môžete podporiť TU.
