Dojčenie na verejnosti. Čo je na ňom poburujúce?
Foto: shutterstock.comKeď matka dieťa kŕmi z fľaše, alebo z mištičky, nik sa nad tým nepozastaví. Čo je na dojčení také poburujúce, keď ide o najzákladnejšiu a najprirodzenejšiu vec pre každého z nás? Všetci sme boli malí, odkázaní na materské mlieko. A inak ako dojčením to naozaj nejde.
Český etnológ Mnislav Zelený v predslove knihy americkej antropologičky Meredith Small Naše deti, naše svety opisuje príklad indiánskych žien v Amazónii, pre ktoré bolo dojčenie tak dôležité, že ak prechádzali po provizórnej lávke – strome - ponad hlbokú roklinu a ich bábätko si zapýtalo jesť, zastali, a začali ho kŕmiť. Nepočkali ani tú chvíľku, kým prejdú na druhú stranu, okamžite plnili potreby malého dieťaťa.
V našej kultúre to také jednoduché ani zďaleka nie je. Koncom minulého roka pobúril prípad, keď na letisku v Houstone vykázali z lietadla kvôli dojčeniu ženu. Personálu najprv prekážalo, že syna dojčila, keď ju prinútili prestať, dieťa sa rozplakalo, čo bol zasa problém.
Na Slovensku má verejnosť tiež neraz výhrady, jeden z najvypuklejších prípadov bolo medializované zasadnutie mestského zastupiteľstva v Senci, kde poslancovi za KDH prekážalo, že jedna mamička, ktorá tam bola ako diskutujúca verejnosť, dojčila.
„Pre matku je dojčiť tak prirodzené a nevyhnutné, že negatívne ohlasy veľmi, ale skutočne veľmi zabolia na citlivom mieste,“ vracia sa dnes mamička Niki k incidentu. Bábätku je jedno, či je práve v obchodnom centre, v prírode, alebo hoci aj na rokovaní politikov. A keďže jeho maličký organizmus funguje inak ako náš, nedokáže sa ovládať a počkať, kým sa funkcionári vyrozprávajú. Navyše, v jeho vnímaní reality ide aj o to, či niekto, a ako rýchlo dokáže zareagovať na jeho potreby. Odborníci sa zhodujú, že uspokojovanie potrieb bábätka v čo možno najkratšom čase priaznivo vplýva na jeho zdravie a spokojnosť aj vo vyššom veku.
Pre matku je dojčiť tak prirodzené a nevyhnutné, že negatívne ohlasy veľmi, ale skutočne veľmi zabolia na citlivom mieste.
„Dojčiť je jedna z najprirodzenejších vecí na svete, a ak je to potrebné na verejnosti, osobne proti tomu vôbec nie som,“ hovorí psychologička Katarína Jandová. Výhrady verejnosti podľa nej môžu mať korene ešte v totalitnom režime, keď bolo dojčenie na verejnosti priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu a vyvolávalo verejné pohoršenie. „Treba o tom hovoriť, ukazovať prirodzenosť toho aktu a postupne to odtabuizovať,“ myslí si psychologička.
„Nedojčím už rok a dnes si už dojčiť na verejnosti neviem predstaviť, už som opäť vo svete, kde sa nedojčí... No pohľad na dojčiacu matku ma vždy veľmi poteší. Vnímam to teraz omnoho intímnejšie. Necítim sa komfortne pri tak dôležitom akte, chcem ten priestor nechať len im, matke a dojčaťu. K dojčiacej žene mám hlbokú úctu,“ hovorí mamička Niki.
Dnes sú už niektoré inštitúcie dojčiacim ženám naklonené. V moderných nemocničných čakárňach je kútik, kde môže matka nakŕmiť bábätko, podobné komôrky majú aj niektoré nákupné centrá. V lete vytvorila drevenú klietku pre dojčiace matky i košická ZOO.
Podľa Kataríny Jandovej by sa tu mala vytvoriť atmosféra, aby žena nemala zábrany dojčiť v spoločnosti, napríklad pri posedení v čajovni s kamarátkami. Rovnaký názor má aj laktačná poradkyňa Jana Michálková. „V prvom rade by nemal byť problém dojčit aj bez klietky,“ povedala v súvislosti so spomínanou klietkou v ZOO. „Samozrejme, nejde o žiadne odhaľovanie ani vystavovanie sa, ale o normálny prirodzený proces,“ dodáva Katarína Jandová.
Ženy napokon väčšinou aj tak dodržiavajú diskrétnosť. „Ak si dcéra žiada na verejnosti mlieko, aj ja sa lepšie cítim niekde, kde máme obe súkromie... Keď je pri mne manžel, cítim sa istejšia, a vtedy mi na tom až tak nezáleží. No aj tak sa snažím byť čo najmenej odhalená,“ opisuje svoje skúsenosti matka polročnej dcéry Anna.
Sú však aj ženy, ktoré si z okolia nič nerobia. Nedávno obletela internet fotografia ženy, ktorú v britskej reštaurácii vyzvali, aby sa počas dojčenia zahalila. Poslúchla – prehodila si cez hlavu bavlnenú plienku.
