Predojčila som celý sobáš a sú to nezabudnuteľné spomienky. Prežili sme to všetci štyria spoločne ako jeden neoddeliteľný celok, vraví Stanislava dnes.
Foto: archív Stanislavy Málinkovej„Tá nezabudnuteľná sila lásky a atmosféry našej malej rodinky, to že sme túto udalosť prežili všetci štyria spoločne,“ to sa jej dodnes ako prvé vybaví, keď sa obzrie pár mesiacov dozadu, presnejšie do 29. apríla, kedy si presne na jej narodeniny s manželom povedali áno.
To, že budú na svadbe takto s nimi aj ich deti, brali ako niečo úplne prirodzené. Bola to svadba v úzkom kruhu, presne taká, akú chceli. „Hostí sme nemali, iba našich najbližších priateľov, ktorí boli zároveň svedkami. Keďže poznajú nás aj náš štýl rodičovstva, vnímali dojčenie a uspávanie našej mladšej počas sobáša ako úplne normálnu situáciu,“ hovorí Stanislava.
Dojčí dodnes obe svoje dcérky, a hoci by to mohli niektorí ľudia brať ako vyčerpávajúce alebo obmedzujúce, Stanislava to vidí opačne. „Vďaka noseniu a dojčeniu zvládame ako rodina všetky situácie s deťmi oveľa ľahšie. Viem naplniť nespočet ich potrieb a nepotrebujem k tomu nič iné, len byť pri nich,“ vysvetľuje.
Presne tak to bolo aj na svadbe. „Po sobáši sme mali malé posedenie do večera v reštaurácii, detičky boli samozrejme s nami a starali sme sa o nich my, rodičia. Vďaka tomu, že je aj mladšia dcérka výlučne nosená a spinká cez deň len počas nosenia, nemusíme sa nikdy obmedzovať a časovať na jej spánky. Proste žijeme bežný život, do ktorého patrí aj zábava a posedenia. Takto deti proste s nami plynú životom...“
Mama sa práve vydáva. No a?
Foto: archív Stanislavy MálinkovejDodáva, že dve malé deti pre nich vôbec nepredstavujú prekážku. „Vďaka noseniu a dojčeniu zvládame žiť život prakticky bez obmedzení a detičky sú súčasťou, kdekoľvek sme a čokoľvek robíme, dá sa to krásne zladiť...“
Nič než samoodstavenie pre nás nie je cesta
Začiatky neboli jednoduché, naopak. Obe dievčatká mali po pôrodoch isté zdravotné komplikácie, kvôli ktorým boli na novorodeneckej jednotke intenzívnej starostlivosti. „Bojovala som pri oboch o čo najmenšiu separáciu a možnosť kontaktu koža na kožu, o elimináciu škodlivých prvkov pre dojčenie ako dokrmovanie fľašou a podávanie cumlíkov od personálu. Hlavne u prvej dcérky nám tieto aspekty dojčenie mierne narušili a bojovali sme so štrajkom niekoľko mesiacov. Vďaka laktačnej poradkyne z Mamily sme toto celé zvládli,“ vraví Stanislava.
Stanislava dojčí dcéry na požiadanie a vraví, že to nesmierne uľahčuje život.
Foto: archív Stanislavy MálinkovejStanislava s manželom pracujú v Lučenci – ona má predajňu kozmetiky, on je manažérom kina. Kúpili si domček na polosamote, kde sa chcú venovať malému farmáčreniu. „Chceli by sme pre deti aj seba vytvoriť kľudný, pomalší svet, kde deti budú slobodne vyrastať v prostredí prírody a uvidia krásny kolobeh práce na vlastnej záhrade, starostlivosti o zvieratká a podobne,“ načrtáva svoj sen na najbližšie roky.
