Dieťa je dieťa, má svoje detské potreby a prejavy. Tak to je a netreba sa za to ospravedlňovať.
Foto: Shutterstock.comPredstava „dobre“ vychovaného dieťaťa je pre mnohých dospelých zhodná s tým, čo oni práve v tej ktorej situácii od neho očakávajú. V skutočnosti to, že dieťa sa správa skrátka „svojsky“, teda podľa svojich momentálnych potrieb a schopností, však nemá nič spoločné s dobrou či nesprávnou výchovou. Deti nie sú dospelí, a preto sa tak ani nemôžu správať.
Je teda úplne v poriadku, ak sa dieťa niečoho neprimerane bojí, schováva pri kontakte s cudzími ľuďmi alebo sa chce hrať, keď vy sa práve niekam ponáhľate. Sú to typické prejavy detského správania, primerané ich veku. Úlohou rodiča je pomôcť zvládnuť dieťaťu tieto situácie, nie ho karhať alebo sa mu vysmievať, aby lepšie vyzeral pred okolím. A napokon, keď sa pozrieme lepšie na správanie dospelých, nájdeme tu mnoho podobností. S tým, rozdielom, že deti za ne kritizujeme či znevažujeme, a dospelým ich tolerujeme.
„Rodičia, prestaňte sa ospravedlňovať za to, že sa vaše deti správajú ako deti. Majme k sebe a svojmu okoliu pochopenie,“ odkazujú odborníci centra LOCIKA, zameraného na harmonické rodinné spolužitie a elimináciu násilia v rodinách. Zároveň pomenúvajú deväť detských prejavov, ktoré sú bežné a netreba sa za ne pred nikým za deti ospravedlňovať.
1. Dieťaťu niečo dlho trvá – obúvanie, obliekanie, odkladanie vecí, domáce úlohy, domáce práce, skrátka čokoľvek. Dieťa nemá vždy všetky zručnosti a napokon, aj my sme v niektorých činnostiach pomalší než v iných.
2. Dieťa sa niečoho bojí. Aj dospelý človek sa niečoho bojí a nik ho za to nezosmiešňuje ani neznevažuje jeho obavy.
3. Dieťa urobí chybu. Stáva sa. Tiež každému. Chyby nás učia byť lepšími.
4. Dieťa sa hanbí v prítomnosti neznámych ľudí. Čo by ste v takej situácii ocenili vy na mieste dieťaťa?
5. Dieťa sa rozplače na verejnosti. Áno, na rozdiel od dospelých nemá problém s tým, čo si o ňom pomyslí okolie a prejavuje svoje pocity. Je na tom niečo zlé?
6. Dieťa sa chce hrať, aj keď na to nie je vhodný čas. Nuž, je to len dieťa. Aj dospelý niekedy len ťažko odchádza od činnosti, ktorá ho baví, prípadne naopak, potrebuje na chvíľku vypnúť, hoci aj uprostred rozrobenej práce. No kým dospelý si dá kávu, cigaretu, či volí iný spôsob odreagovania, dieťa má svoju hru – ako činnosť, ktorá ho pohlcuje, prípadne pri ktorej relaxuje.
7. Dieťaťu sa niečo nechce robiť. Typické, nielen pre deti. Všetci sme občas leniví. A čo?
8. Dieťaťu sa niečo nepodarí. Ako každému. Nepodarky patria k životu a posúvajú nás.
9. Dieťa nepodá vždy najlepší výkon. A? Nie sme stroje, sme „len“ ľudia.
