Dojčenie má prínosy v každom veku. Svetová zdravotnícka organizácia ani UNICEF žiadnu hornú hranicu doby dojčenia nestanovujú.
Foto: shutterstock.comPodľa profesora, ktorý v roku 1994 získal so spolupracovníkmi patent na návrh obohatenia umelého mlieka dôležitými nenasýtenými mastnými kyselinami Omega-3, môžu byť problémom pri dojčení väčších detí hormóny v materskom mlieku. „Príliš dlhým kojením nepoškodíte vývoj dieťaťa viditeľne. Sú to jemnosti,“ uviedol v rozhovore pre seznamspravy.cz s tým, že dieťa môže mať ovplyvnenú napríklad emocionálnu náklonnosť alebo schopnosť určitého typu analýzy, napríklad vizuálnu. „Najväčší rozdiel je medzi inhibičnými čiže tlmivými procesmi a excitačnými. S dovolením vás teraz omylom kopnem. A vy mi ako civilizovaný človek poviete, že sa nič nestalo, nepobijete sa kvôli tomu. Čo ale urobí človek s defektami vo svojich procesoch? Vstane a dá vám facku,“ konštatoval 94-ročný profesor, ktorý stále pôsobí na univerzite.
Nie všetky odborné kruhy s tým ale súhlasia. Predseda združenia MAMILA, ktoré pomáha ženám s dojčením, lekár Peter Liška, má iný názor a dlhodobé dojčenie za škodlivé neoznačuje, naopak. „Hormóny v materskom mlieku sú dôležité počas celého obdobia trvania dojčenia. Nejde o akési strašidelné hormóny, ktoré by deti poškodzovali. Naopak. Ide o hormóny, ktoré sú pre dieťa napríklad poslami sýtosti (ako napríklad leptín), rastové hormóny, hormóny, ktoré sú dôležité pre fungovanie imunitného systému, tráviaceho traktu či metabolizmus ako napríklad inzulín a podobne. Každý jeden hormón v materskom mlieku má životne dôležité poslanie,“ pripomína.
Zároveň zdôrazňuje, odvolávajúc sa na vedecké štúdie, že nie je pravda, že by dlhodobé dojčenie spôsobovalo neprimerané správanie dieťaťa, napríklad že vstane a dá vám facku. „Štúdie opakovane ukázali, že dojčenie prináša dojčeným deťom sociálne zručnosti a dobré správanie.“
Obmedziť dĺžku dojčenia?
Profesor Mourek konštatuje, že cicavce majú presne určenú dobu dojčenia a v tejto súvislosti pripomína, že by to bolo žiaduce aj u ľudí. „Napríklad krysa kojí svoje mláďatá presne 21 alebo 22 dní. Človek kojí kľudne tri mesiace, šesť alebo 15 mesiacov, ako by žiadna doba nebola príliš. To je teda prvá otázka: Ako to?“V prepočte na celkovú dĺžku svojho života však myš dojčí pomerne dlho. Podobne je to aj s ostatnými cicavcami. „Človeku oveľa bližší príbuzný je šimpanz, ktorý svoje mláďatá dojčí v priemere 4 až 5 rokov,“ pripomína iný lekár, primár detského novorodeneckého oddelenia nemocnice v Havířove Hyněk Canibal, ktorý sa na sociálnej sieti zapojil do debaty. U orangutanov je táto doba ešte dlhšia – osem až deväť rokov.
Naši predkovia dojčili svoje deti tiež dlho, etnologička Katarína Nádaská hovorí aj o období šiestich rokov.
Z pohľadu profesora Moureka by sa ale spoločnosť mala dohodnúť na optimálnej dĺžke dojčenia. Mylne tvrdí, že ľudia sa zatiaľ zhodli, že rozumná doba dojčenia môže byť 12 až 15 mesiacov. V skutočnosti však žiadna hranica stanovená nie je. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), UNICEF ako aj vedecké štúdie nestanovujú pre dojčenie žiadnu hornú hranicu. WHO hovorí o prvých šiestich mesiacoch ako o výlučnej dobe dojčenia a n následne o 2 rokoch dojčenia a pokračovaní dojčenia. „Neexistuje žiaden konsenzus, ktorý by zmieňoval 12 až 15 mesiacov,“ zhŕňa Peter Liška. Materské mlieko si počas celej doby dojčenia, teda celé roky, zachováva výživovú hodnotu a množstvo niektorých faktorov a látok sa dokonca po prvom či druhom roku života ešte zvyšuje.
ANKETA:
