Pre staršie deti je dojčenie viac o psychickej pohode než o mlieku.
Foto: shutterstock.comNapriek tomu si Ivana šla svojou cestou a oboch svojich synov dojčila tri roky. "Spomínam si na tie časy ako jedny z najkrajších v mojom živote," hovorí dnes. ,,Pochopila som, že dojčenie je nesmierne pohodlný spôsob, ako dieťa nakŕmiť rýchlo, vždy správnou stravou a na akomkoľvek mieste. Vo chvíľach, keď som v tichu sedávala doma v pohodlnom kresle, s dieťaťom na prsníku, spievajúc mu uspávanku, vidiac, ako sa spokojne usmieva, cítila som sa byť najšťastnejšia na svete."
Spočiatku to vôbec nevyzeralo ružovo. ,,Keď sa mi narodil starší Petrík, takmer dva dni sme sa trápili. Nechcel sa prisať, stále plakal. Pôrodná sestra ma podozrievala, že dojčiť ani nechcem..." Druhý problém nastal po pol roku, keď Ivane vraveli, že má začať s príkrmami. Petrík mal však iný názor. "Čokoľvek okrem materského mlieka odmietal, zakaždým sme bojovali, stopy po kašičkách, mrkvičkách, čajíčkoch zostávali po celej kuchyni... Tak som to nechala tak a celý ďalší mesiac sme boli opäť iba na prsníku."
U okolia sa podpory nedočkala, ale nedbala. "Svokra ma za chrbtom ju obviňovala z lenivosti, že sa mi v noci nechce vstávať a pripravovať umelé mlieko, ktoré ona ako stará škola považovala za lepšie, ale mne to bolo jedno. Nechali sme tomu voľný priebeh. Kým si chalan prsník žiadal, dostal ho, aj keď si už zvykol aj na tuhú stravu. Celkom prirodzene sa ho potom niekedy v troch rokoch vzdal."
Druhý syn Pavol sa Ivane narodil so šesťročným odstupom. Tu dojčenie šlo od začiatku hladko. "Mlieka som mala veľmi veľa, tak som si kúpila si elektrickú odsávačku a celý rok som časť odovzdávala do mliečnej banky. Chodili poň k nám z nemocnice. Skončila som presne na sto odovzdaných litroch," teší ju dodnes, že takto pomáhala mnohým predčasne narodeným deťom.
Aj druhý syn pil z prsníka zhruba tri roky. "Dokonca som občas robila pokus - z odsatého mlieka som staršiemu urobila kakao či jahodový koktail. Pravdaže, nič som mu nepovedala... Prvý hlt vypľul a viac sa pohára nedotkol..." usmieva sa spätne.
Sunar ani iné umelé náhrady materského mlieka svojim deťom nikdy nekúpila. Keď ich prestala dojčiť, mohli už piť aj bežné mlieko z obchodu. Dnes, keď vidí, že obaja jej synovia dosiaľ nemajú ani jediný zubný kaz, verí, že to všetko malo zmysel.
