Najlepšie je pri mame. Je na tom niečo zlé?
Foto: shutterstock.comAk prídeme k niekomu na návštevu, tak sa odo mňa prakticky nepohne. Po nejakom čase sa napríklad ide hrať, ale stále sa chodí uisťovať, či som vo vedľajšej izbe.
Už keď bola malá, chcela byť pri mne. Možno to bolo tým, že sa narodila predčasne a vyše mesiaca bola v inkubátore. Celkovo bola dosť uplakané dieťa, no kým u väčšiny plač vekom ustupuje, ona plakávala stále a stále chcela byť len na rukách. Keď mala asi rok, kúpili sme nosič, v ktorom som ju nosila. Na škôlku si potom nejako privykla, chodila však do takej malej, súkromnej. Netrúfla som si ju dať do inej, hoci to nebolo najlacnejšie.
Vo veľkých kolektívoch a pri cudzích deťoch je dcérka takmer stratená. Nechce sa zapojiť napríklad do detských animácií na dovolenkách, dokonca ani do hier na narodeninových party. Deti sa hrajú, tancujú, moja dcéra však sedí pri mne. A keď ideme domov, povie, že sa jej páčilo.
Problém sme mali napríklad aj na lyžovačke. Nechcela lyžovať s hocijakým inštruktorom, stále chcela len tú svoju inštruktorku, a keď tam nebola, dcéra radšej nešla lyžovať.
Na druhej strane – chodila na tanečný krúžok. Prvé hodiny sa chodila uistiť, či čakám v šatni, potom už chodila viac-menej v pohode. Akurát raz či dvakrát, ak sme prišli neskoro, nechcela ísť dovnútra, a celú hodinu sme presedeli v šatni obe. Nechcela ísť ani domov, ani dnu. Potom na konci však mali vystúpenie, ktoré bez problémov zvládla. Žiadna tréma, nič, a to bola hlavná tanečníčka.
Teraz je už väčšia, no sú dni, kedy nechce ísť ani do školy, najmä vtedy, ak je dlhšie doma. Nemysliteľné, aby zostávala v družine, to chodí domov, a hoci je tu sama, nevadí jej to.
Je to normálne? Chápem, že sú rôzni ľudia – introverti aj extroverti, ale v prípade mojej dcéry sa mi to zdá extrém. Snažím sa jej vyhovieť, nebojovať s ňou, lebo to je len zbytočný krik a plač, no ale neviem.
Trocha sa obávam, že nikdy nebude šťastná, no aj trocha verím, že z toho vyrastie. Ak by ste mi poradili niečo, čo môžem robiť, tak to urobím. Zatiaľ platí, že neviem, čo robiť, tak nerobím nič... Čakám, že sa to samé utrasie. Robím dobre?
Milí čitatelia, ak by ste chceli niečo Beáte poradiť, napíšte nám na e-mailovú adresu redakcia@ahojmama.sk. Ďakujeme a tešíme sa na vaše názory. Traja z vás od nás získajú darček.
